BRATISLAVA. Preležaniny sú na Slovensku tabu. Pacienti ani ich príbuzní o nich zväčša nič nevedia a často si myslia, že jednoducho patria k chorobám nevládnych. Na preležaniny sa takmer nikto nesťažuje, nemocnice poškodení nežalujú.
Nemocnice kontroluje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Sťažnosti na preležaniny dostáva podľa jeho hovorkyne Radoslavy Miklášovej „veľmi zriedka“. Oslovení právnici a lekári si zasa nepamätajú, že by vôbec niekto pre takéto zohyzdenie pacienta nemocnicu žaloval.
Prieskum hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva na geriatrii pritom ukázal, že preležaniny boli na každom z osemnástich skúmaných oddelení pre starších pacientov. Na niektorých oddeleniach malo otvorené rany dokonca až 98 percent ležiacich pacientov.
„Ľudia majú zažité, že u ležiacich preležaniny vznikajú, málokto za to žaluje nemocnicu,“ hovorí Ján Koller, prednosta Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie bratislavskej ružinovskej nemocnice.
Pokutu nedali
Miklášová si spomína, že „pred dvomi rokmi úrad riešil prípad v jednej fakultnej nemocnici, keď príbuzní podali podnet“. Úrad podľa nej po prešetrení konštatoval nedostatky pri ošetrovaní a nariadil nemocnici prijať nápravné opatrenia. Pokutu však neudelil.
Zistiť počet sťažností a pokút za preležaniny je na úrade ťažké, nemá evidenciu konkrétnych prípadov. Miklášová hovorí, že preležaniny niekedy objavia pri šetrení iných podnetov.
Za preležaniny môže úrad podľa hovorkyne uložiť pokutu do výšky takmer desaťtisíc eur. Milan Michalič z úradu hovorí, že doteraz ju neudelil žiadnemu zdravotníckemu zariadeniu.
Treba dôkazy
Lekár a právnik Peter Kováč hovorí, že za preležaniny je nemocnicu možné zažalovať. Žalobca však musí „preukázať, že zdravotnícke zariadenie za vznik preležaniny nesie zodpovednosť“. Niekedy to môže byť podľa neho problém. S takýmto typom žaloby sa ešte nestretol.
Pri odškodnom za preležaninu možno podľa Kováča postupovať podľa zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Lekár Dieter Lűtje z Hamburgu hovorí, že v Nemecku preležaniny prísne sledujú a je presne stanovené, v akých prípadoch možno nemocnice žalovať. Odškodné má pokryť náklady na liečbu a bolestné.
Ženu s Alzheimerovou chorobou pripútali k posteli. S preležaninami ju poslali domov dvakrát.
BRATISLAVA. Jej mama sa po návrate z nemocnice sťažovala na bolesť päty a že nemôže dobre stúpať na nohu. Až doma jej tak objavila na nohe preležaninu.
„Ležala v nemocnici štyri dni, kde ju priväzovali o posteľ, aby im neutiekla, lebo mala Alzheimerovu chorobu,“ spomína si 67ročná Mária, ktorá žije blízko Trnavy. Za pár dní mala jej 87ročná mama na päte bolestivú preležanú ranu.
Mária sa nesťažovala. Netušila, že nemocnica vlastne zanedbala starostlivosť o jej matku. O preležaninách sa dozvedela až z blogu zdravotnej sestry Ľubice Kočanovej na portáli denníka SME.
Až lekár povedal, že veľký pľuzgier na päte je preležanina. Poslal ju s ním k chirurgovi, ktorý jej ho obstrihal a zašil. Mária potom doma liečila maminu preležaninu repíkom. Vyliečila ju po dva a pol mesiaci.
Neskôr mama spadla z postele a zlomila si bedrový kĺb. Musela ísť opäť do nemocnice. Tam dlhšie ležala a opäť sa jej vytvorila preležanina o niečo väčšia ako necht na nohe, tentoraz na krížoch. „Miesto bolo celé červené, doma jej to prasklo.“ Istý čas nemohla ani chodiť. Po mesiaci sa jej rana zahojila a opäť chodí.
