Za preležaniny vinia pozostalí nemocnice

Dôchodkyňa z Bratislavy sa z ružinovskej nemocnice opakovane vracala s ranami. Nemocnica tvrdí, že preležaniny vznikli v súkromnom zariadení a oni ich ošetrovali.

Príbuzní nevládnych a nemobilných sa sťažujú na nezáujem nemocničného personálu.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Dôchodkyňa z Bratislavy sa z ružinovskej nemocnice opakovane vracala s ranami. Ružinovská nemocnica tvrdí, že preležaniny vznikli v súkromnom zariadení a oni ich ošetrovali.

BRATISLAVA. Stále ďalšie prípady. Po piatkovom zverejnení článku o preležaninách v nemocniciach prišlo do SME už mnoho príbehov.

Spája ich zbytočná bolesť seniorov spôsobená tým, že im v štátnych zdravotníckych zariadeniach venovali nedostatočnú pozornosť. A tiež zlosť už dospelých detí na to, že zdravotníci nepomohli ich starým, nevládnym rodičom.

„Som presvedčená, že môj otec mohol byť ešte medzi nami,“ hovorí Daniela Svarínová z Bratislavy. Je odhodlaná spraviť všetko, aby bola vyvodená zodpovednosť voči tým, čo spôsobili, že mal preležaniny. Sťažnosť podala na riaditeľstvo nemocnice aj na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Univerzitná nemocnica v Bratislave tvrdí, že mu poskytli riadnu starostlivosť. K prípadu sa nechce bližšie vyjadrovať, keďže prebieha vyšetrovanie.

Presné počty o výskyte preležanín na Slovensku neexistujú. Jediný dostupný prieskum tvrdí, že na niektorých oddeleniach ich má až 98 percent imobilných pacientov.

Preležaniny jej vraj zničili život

Dôchodkyňa plná života, ktorá sa v priebehu mesiaca zmenila na bezvládnu starenku. Peter, syn pani Marty Sedlačkovej z Bratislavy, ukazuje dve fotografie svojej matky. Na prvej si tesne pred tohtoročnými parlamentnými voľbami v pohodlí pohovky číta rozhovor s jedným z kandidátov na poslanca.

Na druhej o necelý mesiac sa tá istá, už chorobne schudnutá žena so zaviazanými preležaninami na rukách, neprítomne pozerá do fotoaparátu. O niekoľko týždňov osemdesiatosemročná pani Marta zomrela. Jej syn si myslí, že sa pod to podpísali aj preležaniny z ružinovskej nemocnice. Tá to odmieta.

Pán Sedlačko zvažoval, že podá trestné oznámenie na nemocnicu. Zdrvený smrťou od toho napokon upustil.
Na Slovensku nie je jediný, kto mal príbuzného, ktorý nemocnicu opúšťal s preležaninami. Presné čísla o ich počtoch v našich zariadeniach neexistujú, podľa jediného dostupného prieskumu ich na niektorých oddeleniach geriatrie má až 98 percent imobilných pacientov.

„Prieskumy sme nerobili, pretože zastávame názor, že preležaniny by nemali vznikať,“ povedal minister zdravotníctva Ivan Uhliarik, keď sa denník SME začal téme venovať.

Preležaniny z Ružinova

„Večer a ráno kalíštek koňačiku a nejaká tá cigaretka a káva,“ spomína si na bezstarostný dôchodcovský život svojej matky Peter Sedlačko z Bratislavy.

Štyri štádiá
1. Začervenanie pokožky vzniká už po pár hodinách, nezmizne niekoľko dní až týždňov.

2. Na pokožke sa po niekoľkých dňoch objavujú pľuzgiere.

3. Dekubit prechádza bez zmeny polohy pacienta cez kožu až k svalom.

4. Preležanina zasahuje kĺb alebo kosť.

Pani Marta sa podľa neho tešila dobrému zdraviu do vysokého veku.

Zlom prišiel 3. novembra minulý rok. Odpadnutú na záchode ju našla jej opatrovateľka. Dostala mozgovú príhodu. Previezli ju do ružinovskej nemocnice, po siedmich dňoch nasledovalo prepustenie do domáceho ošetrenia.

„Nemocnica nám povedala, že jej nič nie je,“ spomína si Sedlačko. Už počas tohto pobytu sa objavili prvé preležaniny.

Keďže podľa syna jej zdravotný stav bol zlý, vybavili jej pobyt v Liečebni sv. Františka v bratislavskom Prievoze. Bola v ňom s prestávkami až do júla tohto roku. Prakticky z neho odchádzala iba na interné oddelenie ružinovskej nemocnice, keď sa jej zdravotný stav tak zhoršil, že liečba si vyžadovala pobyt v nemocnici.

Kým v súkromnom zariadení bolo podľa Sedlačka o jeho matku vynikajúco postarané, v štátnom sa jej stav vždy zhoršil. Pribúdali najmä preležaniny. Pani Marta ich vo vysokých štádiách mala predovšetkým na chrbte a v oblasti krížov. Objavil ich však aj na pätách a rukách a dokonca aj na hrudníku.

V najhoršom stave, čo sa týka preležanín, prišla pani Marta z ružinovskej nemocnice v júni tohto roka. Po krátkom opätovnom pobyte v liečebni ju pre rekonštrukciu zariadenia museli previesť do hospicu v Ľubici pri Kežmarku. V ňom po pár týždňoch pani Marta zomrela.

Sedlačko si myslí, že keby sa v nemocnici o jeho matku lepšie starali a nemala by preležaniny, mohla ešte žiť. Dodáva, že kým v štátnej nemocnici preležaniny vznikali, v súkromnej liečebni a hospici ich liečili. „Je markantný rozdiel medzi štátnym a súkromným zariadením.“

Sťažoval sa, nepomohlo

„Dosť som bol nahnevaný na nemocnicu. Zvažoval som podanie trestného oznámenia, alebo podnetu na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,“ hovorí Sedlačko.

„Ale keď zomrie človeku mama, dôjde naňho taký žiaľ, že už nemá síl, aby podával oznámenie.“ Kým ešte mama žila, rozprával sa o celej záležitosti s primárom súkromnej liečebne Michalom Mrocekom. Prisľúbil mu, že sa o tom porozpráva s primárom interného oddelenia ružinovskej nemocnice.

„Výsledok bol, že pán primár si uvedomil, že k takému čomusi dochádza a nápravu budú zjednávať,“ spomína Sedlačko. Nič sa však podľa neho nezlepšilo.

Zuzana Čižmáriková, hovorkyňa univerzitnej nemocnice v Bratislave, pod ktorú patrí aj ružinovská, tvrdí, že pani Marta k nim už prišla s preležaninami z liečebne. „Počas celého pobytu na našom oddelení boli pravidelne ošetrované a pacientka polohovaná.“

Sedlačko hovorí, že jeho mamu počas jedného dvojtýždňového pobytu v tejto nemocnici „nikto neosprchoval, nikto neošetril ženské veci, neponatieral slabiny“.

Minul stovky eur

Bratislavčan vysvetľuje, že na liečbu dekubitov svojej matky minul za niekoľko mesiacov stovky eur. Jedna náplasť na preležaniny stojí osem eur, každý deň potrebovala dve. Okrem toho deň pobytu v Liečebni sv. Františka stál vyše 46 eur, mesiac v hospici zhruba 500 eur.

Sedlačko chápe, že ľudia na Slovensku sa na preležaniny nesťažujú. Podľa neho si financovanie takejto starostlivosti nemôže dovoliť hocikto. Ľudia sa to preto snažia riešiť v rámci rodiny.

Za otca podala sťažnosť

Univerzitná nemocnica ani Úrad pre dohľad sa počas prebiehajúceho vyšetrovania nechcú k preležaninám dôchodcu vyjadrovať. Dcéra zosnulého nechce nechať prípad zapadnúť.

BRATISLAVA. Preležaniny urýchlili príchod smrti aj v prípade Jozefa Beladiča z Bratislavy. Jeho dcéra Daniela Svarínová je presvedčená, že mohol ešte byť so svojimi najbližšími. Sťažnosť na geriatrickú kliniku na Kramároch podala nielen na riaditeľstve Univerzitnej nemocnice v Bratislave, ale aj na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Obe inštitúcie sa z dôvodu prebiehajúceho vyšetrovania zatiaľ nechcú k prípadu vyjadrovať. Jozefa Beladiča prijali so zápalom pľúc na geriatrickú kliniku 16. septembra tohto roku. „O dva dni neskôr som zistila rozsiahle krvavé preležaniny, ktoré vôbec neboli ošetrené,“ spomína dcéra.

Zhruba po troch týždňoch bol 6. októbra pri prepúšťaní do domáceho ošetrenia podľa dcéry dôchodca v horšom stave, ako pri príchode do nemocnice.

„V prepúšťacej správe boli spomenuté iba dva dekubity, čo vôbec nebola pravda. Ošetrujúca lekárka aj primárka oddelenia o preležaninách vedeli a prepúšťaciu správu na moju sťažnosť do dnešného dňa neopravili,“ vysvetľuje pani Daniela.

Už na druhý deň po prepustení musel byť opäť hospitalizovaní. Tentoraz si pani Daniela vymohla, aby nebol prijatý na geriatrické, ale na interné oddelenie. O dva dni zomrel.

Po jeho smrti Svarínová podala podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten prípad prešetruje. Kedy bude ukončený, nevedela spresniť.

(jkr)

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu?
  2. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  3. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  4. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  5. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  6. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  7. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  8. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  9. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  10. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  1. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  4. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  5. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  6. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  7. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  8. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  9. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  10. Rozprávkové tankovanie
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 15 588
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 945
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 457
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 701
  5. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 8 788
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 581
  7. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 7 891
  8. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje 6 924
  9. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 6 228
  10. Odborníčka na výživu: Večera maximálne 4 hodiny pred spánkom 5 691