Na jednu zdravotnú sestru pripadá často až trojnásobok pacientov ako dovoľuje právny predpis.
BRATISLAVA. Nedostatok zdravotníkov, „kávičkovanie“, katastrofálne vybavenie nemocníc aj nezáujem spoločnosti o preležaniny, odborne dekubity. Asi tak vyzerá zoznam dôvodov zostavený zdravotnými sestrami a ošetrovateľmi pri vysvetľovaní, prečo s nimi pacienti na Slovensku opúšťajú zariadenia.
„Slovensko je v starostlivosti o dekubity a najmä v možnostiach a dostupnosti nemocníc k pomôckam, ktoré by zabraňovali ich vzniku, na prelome 15. a 16. storočia,“ hovorí Mária Lévyová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.
Situácia je zlá najmä v nemocniciach „na periférii krajiny a záujmu kompetentných“. Pre starých a nemobilných pritom môžu byť preležaniny smrteľné.
Málo ľudí, ťažkí pacienti
Prevencia
- ležať na nafukovacích matracoch alebo s tvarovou penou
- polohu meniť každé dve hodiny
- musia sa podkladať lýtka, aby na pätách nevznikli preležaniny
- neležať úplne na boku
- nepokrčená, čistá plachta
- v sede pacient sedí rovno
- koža musí byť čistá a suchá bez potu alebo moču
- strava bohatá na bielkoviny
Jej slová nadväzujú na sériu článkov v SME o preležaninách – fenoméne, ktorý na rozdiel od mnohých európskych krajín ani pravidelne štatisticky nie je pod dohľadom.
Prednosta geriatrickej kliniky v bratislavských Podunajských Biskupiciach Štefan Krajčík však v prieskume na 18 geriatrických oddeleniach po Slovensku zaznamenal, že preležaniny u imobilných pacientov sa hýbali medzi desiatimi až 98 percentami medzi desiatimi a 68 percentami (oprava 26. 11. 2010: autor prieskumu sa opravil dodatočne - išlo o preklep).
Postele na oddeleniach u nás zväčša nie sú polohovateľné, matrace sú tvrdé, chýbajú antidekubitné prostriedky aj pomôcky na polohovanie.
V porovnaní s Českom zaostávame, hoci Irena Kouřilová z Českej asociácie sestier hovorí, že naše a ich problémy sa podobajú.
Tvrdí, že u nich nie je ani tak problém s pomôckami proti preležaninám ako v tom, že ich sestry nevedia využívať. Medzi sestrami však majú konzultantky, ktoré sa venujú iba preležaninám.
Sestry u nás si „luxus“ konzultantiek nemôžu dovoliť. „Jedna sa musí vedieť postarať až o 30 pacientov,“ hovorí Lévyová. Podľa výnosu ministerstva zdravotníctva ich má byť na geriatrickom oddelení, kde je veľa ležiacich a imobilných pacientov, najviac desať.
Nedostatok ľudí má priamy vplyv na vznik preležanín. Aby sa nevyskytli, je potrebné každé dve hodiny meniť polohu pacienta. Na oddeleniach, kde je veľa nevládnych a málo sestier, sa to nestíha.
Sestry často bojujú s nadmernou váhou pacientov v situácii, keď nemajú technické pomôcky. Nezriedka majú aj vyše sto kíl, pripomína Lévyová. Predpisy dovoľujú sestričkám dvíhať najviac 15 kilogramov.
Sestry: Aj my zlyhávame
S polohovaním pacientov podľa nej aj Jána Lampera zo Slovenskej komory medicínsko-technických pracovníkov najviac pomáhajú ošetrovatelia a sanitári. Ich hlavnou úlohou je fyzická pomoc pri polohovaní pacienta.
Zdravotné sestry združené v komore v stanovisku priznávajú aj vlastné zlyhania.
„Ak dekubit vznikne z ľahostajnosti a laxného postoja sestier k tejto problematike, neexistuje ospravedlnenie na ich konanie a je vecou manažmentu oddelenia, kliniky či nemocnice, ako s takýmito zamestnancami naložia.“
