redím, je dôležitým ochrancom aj imunitný systém. Ak máte záujem, môžete sa zapojiť do súťaže. Podmienkou je, aby ste správne odpovedali na súťažnú otázku. Spomedzi všetkých, ktorí odpovedia správne, vyžrebujeme šiestich výhercov, ktorí získajú výživový doplnok určený ženám - matkám - probiotický multivitamín s koenzýmom Q 10, železom a zinkom na podporu vitality a imunity - Femibion Energetic Mum. Ak sa chcete zapojiť do súťaže, stačí odpovedať na súťažnú otázku. Nájdete ju tu, spolu s prihlasovacím formulárom.
Dôležitú časť imunitného systému tvorí lymfatická sústava, jej aktívnou súčasťou je lymfa - tekutiny, ktorá sa vytvára z medzibunkovej tekutiny. Z tkanív ju odvádza sieť vlásočníc - kapilár, ktoré sa spájajú do väčších lymfatických ciev. Pozdĺž týchto ciev sú v tele rozptýlené lymfatické uzliny, ktoré spĺňajú úlohu akéhosi filtra. V lymfatických uzlinách sa vytvárajú a lymfocyty - imunitné bunky, ktoré chránia naše telo pred cudzorodými mikroorganizmami.
Súčasťou lymfatickej sústavy sú aj orgány ako týmus a slezina a takisto aj lymfatické tkanivá ako napríklad mandle.
Primárne lymfatické orgány človeka sú kostná dreň a týmus, sekundárneslezina, lymfatické uzliny a lymfatické tkanivo sústredené pozdĺž gastrointestinálneho traktu.
Odborníci charakterizujú imunitný systém ako difúzny orgán, ktorý váži asi jeden kilogram a vytvárajú ho cirkulujúce aj usadené bunky a tkanivá.
Ako pomocný imunitný systém vnímame viaceré orgány, ktoré sa podieľajú na ochrane tela pred nebezpečnými mikroorganizmami. Je to napríklad spomínaná koža, ktorá zabezpečuje fyzikálny spôsob ochrany, ale dajme tomu aj žalúdočné enzýmy a rôzne užitočné baktérie, ktoré pôsobia ako prirodzená chemická obranná bariéra.
Čo je imunitná odpoveď
Rýchlou reakciou na akékoľvek poškodenia tela je zápalová reakcia. Na rozdiel od imunitnej reakcie zacielenej proti konkrétnym škodlivým látkam, zápalová reakcia nie je špecifická. Je rýchla, všeobecná, pozostáva z presne určených fáz a podieľajú sa na nej rôzne typy bielych krviniek (leukocytov) a obranných látok. Úlohou zápalového procesu je napadnúť, rozložiť a odstrániť akýkoľvek cudzorodý materiál, zbaviť telo vlastných poškodených buniek a tkanív a podnietiť proces hojenia.
Hneď pri vzniku zápalovej reakcie sa zvýši prítok krvi do poškodenej oblasti, vďaka čomu preniká do medzibunkového priestoru krvná plazma. Z krvných ciev prenikajú do tkanív poškodenej oblasti biele krvinky, pretože ich, zjednodušene povedané, priťahujú látky uvoľnené z poškodených buniek.
Podstatou imunitnej odpovede jerozpoznanie vlastného a nevlastného. Všetky bunky imunitného systému vytvárajú komplex regulačných a výkonných látok, avšak iba špecializované bunky vytvárajú protilátkové molekuly - imunoglobulíny. Všetky tieto molekuly sú takisto súčasťou imunitného systému. Imunitný systém spolu s nervovým a endokrinným systémom vytvárajú integrovaný celok. Funkcie týchto systémov sa pri väčšine fyziologických dejov navzájom neodlučiteľne prelínajú a dopĺňajú. Odborníci tento zložitý regulačný systém označujú ako jeden - neuro-imuno-endokrinný systém. Jeho základnou funkciou je zachovanie integrity živého organizmu. Imunitný systém má v prvom rade úlohu rozlišovať cudzie a vlastné.
Bežne vžitá predstava je, že úloha imunitného systému spočíva v boji s infekciou. To je však len jedna z jeho funkcií. Imunitný systém tiež likviduje staré bunky, ktoré svoje poslanie už splnili a nie sú pre organizmus prínosom alebo ho zaťažujú. Ochraňuje nás aj pred omylmi, ktoré sa môžu vyskytnúť pri reprodukcii buniek, čím zabraňuje vzniku malignít. Za určitých okolností však môže vzniknúť situácia, že imunitný systém sa podieľa aj na patologických procesoch (imunodeficientné stavy, autoimunita, alergie).
Odborníci odlišujú napríklad tzv. neadaptívnu (prirodzenú) a adaptívnu (získanú) imunitnú odpoveď, podľa rozhodujúceho efektorového mechanizmu (bunky alebo protilátky) na celulárnu a humorálnu. V skutočnosti tieto typy u človeka neexistujú prísne ohraničene, ale sa vzájomne prelínajú, dopĺňajú a podmieňujú.
Je to v bruchu?
Určite ste sa už stretli s informáciou, že sedemdesiat percent imunity je v bruchu. Čo to znamená? Doc. MUDr. Marian Bátovský, CSc., mim. prof. SZU uvádza, že „hrubé aj tenké črevo je zásobené obrovskou sieťou lymfatických dráha a uzlín, ktoré sú nositeľmi imunity a črevná bariéra je jedna z prvých, okrem kože, ktoré oddeľujú vonkajšie prostredie od vnútorného. Preto je také dôležité, aby tráviaci trak fungoval bezporuchovo, človek tak menej často podlieha rôznym iným ochoreniam, nielen ochoreniam tráviaceho traktu."
Imunopatologické reakcie
Imunodeficiencia - znamená, ak niektorá zložka imunitného systému chýba alebo je funkčne nedostatočná, pričom môže ísť o vrodenú alebo získanú poruchu.
Autoimunita - reakcia organizmu proti vlastným štruktúram (bunkám, tkanivám, orgánom). Môže byť sprostredkovaná bunkovými aj humorálnymi (autoprotilátky) mechanizmami.
Imunoproliferácia - dochádza k nekontrolovanej (malígnej) proliferácii (bujnenie, novotvorba) buniek imunitného systému, patria sem všetky chorobné stavy, ktoré patria medzi leukémie a lymfómy.
Alergia - stav, keď precitlivený organizmus reaguje neprimerane na antigény, ktoré u väčšiny jedincov nevyvolávajú reakciu.
Urobte niečo pre seba
Aby imunitný systém mohol čo najlepšie fungovať, potrebuje našu podporu. Dôležité je dodržiavanie zdravej životosprávy. Základom je zdravá výživa, ktorá by mala byť bohatá na vitamíny či antioxidanty, omega 3 mastné kyseliny, ktorých bohatým zdrojom sú napríklad morské ryby a pod.. Veľmi dôležitý je aj dostatok fyzickej aktivity, denne by sme jej mali venovať aspoň 30 minút a svoje urobí aj otužovanie napríklad striedaním teplej a studenej vody pri sprchovaní. Takisto netreba zabúdať na dodržiavanie pitného režimu, ľudské telo z väčšiny tvorí voda a dostatočný prísun vhodných tekutín potrebuje aj na to, aby imunitný systém mohol plnohodnotne fungovať. Pre posilnenie imunity sú dôležité aj „priateľské" baktérie - probiotiká, ktoré môžeme telu dodávať najlepšie v potrave, ale aj formou doplnkov výživy. Najvhodnejšie sú také, ktoré obsahujú aspoň miliardu živých baktérií v jednej kapsule a aspoň 3 - 4 probiotické kmene. Nezabúdajte na dostatok kvalitného spánku a najmä počas období zvýšených vírusových infekcií aj na dostatočnú hygienu. Pokiaľ je to možné, nemali by sme sa v tomto období vystavovať riziku infekcie a, naopak, ak sme chorí, neohrozovať nákazou svoje okolie.
Malý slovníček
Imunogén - cudzorodá látka, ktorá vnikne do organizmu a na ktorú imunitný systém reaguje.
Antigén - látky s nízkou molekulovou hmotnosťou, zahŕňajúce imunogény, ale aj látky, ktoré samy osebe nie sú schopné vyvolať imunitnú odpoveď. Imunogénnymi sa stávajú až v spojení s makromolekulou (proteín, polysacharid, glykoproteín, lipid, nukleoproteín).
Epitop - úsek makromolekuly (napríklad konkrétna sekvencia aminokyselín, monosacharidov a pod.). Odpoveď imunitného systému nevzniká na celú makromolekulu, ale iba na epitop - jej určitý úsek.
Alergén - antigén, ktorý indukuje špecifickú protilátkovú odpoveď - vyvoláva alergickú reakciu.
Zapojte sa do súťaže
