Zdravie detí leží na tanieri

Dlho sa hovorí o tom, že na Slovensku máme stúpajúci výskyt chronických ochorení, predovšetkým srdcovo-cievnych, nádorových, osteoporózy, cukrovky, stúpajúci trend má však aj obezita.

(Zdroj: Ilustračné foto: FLICKR.com)

Viaceré z týchto ochorení sa zatiaľ nedajú liečiť, ale sú veľmi dobre preventabilné, to znamená, že správnym životný štýlom je možné mnohým z týchto ochorení predchádzať. Najväčší problém na Slovensku je v tom, že životný štýl nie je taký, aký by mal byť. Kľúčovou súčasťou životného štýlu je predovšetkým telesná aktivita, tam máme veľké nedostatky a asi najdôležitejšie sú stravovacie zvyklosti. Nielen to, čo konzumujeme, ale aj frekvencia príjmu potravy a kedy ju konzumujeme, je veľmi dôležité z hľadiska prevencie týchto chronických ochorení. Čiže najväčšie nedostatky, ktoré možno spomenúť sú, že v prvom rade veľmi málo ľudí raňajkuje, to znamená, že často sa raňajky vynechávajú, potom sa obeduje úchytkom a väčšina príjmu potravy sa koncentruje do večerných hodín. Toto je veľmi nesprávny stravovací návyk a spravidla vedie k vývoju obezity a iných porúch.

Nielen teória, ale aj prax

Ďalším problémom je konzumácia jednotlivých potravín. Dá sa povedať, že teoretické vedomosti o tom, ktoré potraviny sú zdravé, naši ľudia majú, problém je však práve v realizácii. Potvrdil to aj prieskum, ktorý sa nedávno uskutočnil v troch európskych krajinách - na Slovensku, v Českej republike a v Maďarsku. Jeho cieľom bolo zisťovať, aké je povedomie obyvateľov, predovšetkým mamičiek, ktoré sú zodpovedné za stravovanie rodiny a hlavne detí, aké sú ich vedomosti o správnej výžive, o potravinách, ktoré sú zdravé, ktorým sa treba vyhýbať a vôbec vedomosti o životnom štýle. Potvrdilo sa, že zvlášť slovenské mamičky preukázali najväčšie vedomosti o tom, ktoré potraviny sú zdravé.

Z prieskumu vyplynuli niektoré zaujímavé poznatky, napríklad, odkiaľ čerpajú mamičky poznatky alebo vedomosti o správnej výžive. Pozitívne zistenie je, že na prvom mieste sa umiestnili lekári, zdravotnícki pracovníci alebo pracovníci v oblasti výživy, ako sú napríklad dietológovia, veria im až tri štvrtiny opýtaných. Mimoriadny význam kládli práve na Slovensku orgánom zdravotníctva a verejného zdravotníctva, to znamená regionálnym úradom verejného zdravotníctva alebo týmto odborníkom, V porovnaní s ostatnými krajinami sa tieto orgány umiestnili na poprednom mieste.

Ministerstvo zdravotníctva a úrady verejného zdravotníctva označila na Slovensku za dôležitý zdroj informácií takmer polovica opýtaných. Je to takmer päťkrát viac v porovnaní s ostatnými krajinami. Prieskum však potvrdil aj to, že viac ako polovica respondentov dostáva protichodné alebo neucelené informácie o zdravej výžive.

Z výskumu sa takisto ukázalo, že stravovanie celej rodiny alebo stravovanie matiek potom ovplyvňuje aj stravovanie detí. Takže v prípade matiek, ktoré uviedli, že doma raňajkujú, vo veľkej väčšine pravidelne raňajkujú aj ich deti. Väčšina rodín sa stravuje bežne, tak, ako sme zvyknutí. Znamená to nejaký chlieb natretý maslom alebo rastlinnou nátierkou a k tomu mlieko alebo mliečny výrobok atď. Veľmi málo matiek uviedlo, že raňajkuje sladké raňajky, Naproti tomu asi dvojnásobok detí raňajkuje sladké raňajky. Sladké raňajky nie sú vhodné nielen pre deti, ale vlastne pre nikoho. Toto je aj jeden zo základných nesprávnych stravovacích návykov, že deti preferujú sladké potraviny a to nielen na raňajky, ale vôbec. Tu možno hľadať jednak základ vývoja obezity už v nízkom veku, ako aj rôznych ochorení v neskoršom veku.

Strava je dôležitá už v detstve

Stravovanie detí je nesmierne dôležité z toho dôvodu, že detský organizmus sa vyvíja, takže je veľmi citlivý na nedostatok akejkoľvek potrebnej živiny v potrave a na druhej strane, správnou výživou položíme základy jeho zdravotného stavu v dospelosti. Stravovanie od najútlejšieho veku, dalo by sa povedať, že už od tehotenstva matky má teda veľký význam pre budúci zdravotný stav budúceho dospelého človeka.

Ideálne raňajky by mali vyzerať tak, ako väčšina uviedla, čiže celozrnný chlebík alebo pečivo natreté maslom alebo rastlinnou nátierkou, alebo nejakou, najlepšie doma pripravenou nátierkou, teda nie kupovanou. Môže byť na báze tvarohu, jogurtu, rýb a podobne, samozrejme s dostatkom zeleniny. Najmä na Slovensku matky uviedli, že zelenina, ovocie a mliečne výrobky patria k zdravým potravinám, považujú ich za najhodnotnejšie. Ryby sa umiestnili na druhom mieste pri deťoch vo veku 6 - 15 rokov. V samotnom jedálnom lístku sa však ryby a rybie produkty objavujú zriedka, iba 56 percent matiek ich servíruje častejšie ako raz za mesiac. Stále je to však viac v porovnaní s Českom alebo Maďarskom.

Raňajky by určite mali byť doplnené nejakým mliečnym výrobkom. Nemusí to byť mlieko, pokiaľ dieťa neobľubuje mlieko ako nápoj, môže to byť jogurt alebo napríklad kyslomliečny nápoj, takisto tvrdé syry, ktoré sú vynikajúcim zdrojom vápnika nevyhnutného pre vývoj kostry a zdravých zubov v detskom veku.

Tuky nesmú v strave chýbať

Veľmi významnú úlohu vo výžive hrajú tuky. O tukoch často počúvame, aké sú škodlivé, nezdravé, priberá sa z nich atď. Nie je to tak, tuky majú veľmi dôležitú úlohu v organizme a v podstate je ich úloha nezastupiteľná. Úplné vynechávanie tukov z potravy môže viesť k vážnym zdravotným poruchám. Tuky - okrem toho, že sú bohatým zdrojom energie, predstavujú zásobnú energiu v organizme, umožňujú napríklad vstrebávanie v tukoch rozpustných vitamínov. Takže ľudia, ktorí by veľmi intenzívne obmedzovali tuky, môžu mať deficit týchto vitamínov.

Takmer všetky slovenské matky už počuli o esenciálnych mastných kyselinách, len 55 percent z nich však vie, čo tento výraz znamená. Ide pritom o látky nevyhnutné pre zdravý vývoj centrálnej nervovej sústavy, sietnice v oku, kognitívneho vývoja, čiže rozumových schopností a imunitného systému detí. Napriek tomu majú Slovenky v porovnaní s Českom a Maďarskom najviac vedomostí v oblasti zdravej výživy. Vyplýva to takisto z prieskumu, ktorý realizovali prieskumné agentúry v troch spomínaných európskych krajinách. Do prieskumu sa zapojilo spolu 2500 matiek.

Mnohé tuky, čo možno málokto vie, zhrávajú významnú úlohu v prevencii viacerých chronických ochorení. Na druhej strane je však pravda, že nadbytok tukov môže spôsobiť takisto zdravotné poruchy, predovšetkým obezitu, aterosklerózu a ďalšie ochorenia, ktoré z toho vyplývajú.

Dobré a zlé tuky

Často počúvame o tzv. zlých a dobrých tukoch. Treba uprednostňovať rastlinné tuky, ktoré obsahujú vysoký podiel najmä polynenasýtených mastných kyselín. Viaceré z týchto kyselín sú pre človeka esenciálne, čo znamená, že organizmus si ich sám nevie vytvoriť, ale musíme ich prijímať z potravy. Ich príjem je nevyhnutný. Sú to najmä tzv. omega 3 mastné kyseliny, ktorých zdrojom sú jednak rastlinné oleje, orechy, semená a podobne, ale predovšetkým ryby a rybí tuk. Tieto nenasýtené mastné kyseliny hrajú veľmi významnú úlohu práve v prevencii srdcovo-cievnych ochorení. Znižujú zrážavosť krvi, majú protizápalové účinky, zlepšujú funkciu srdca, znižujú hladinu tzv. zlého cholesterolu v krvi, čiže majú veľmi pozitívny komplexný vplyv. Ich príjem je nevyhnutný jednak pre správny vývoj organizmu v detskom veku, ale aj v dospelosti pre prevenciu niektorých chronických chorení.

U väčšiny slovenských matiek prevláda podľa prieskumu názor, že tuky spôsobujú nadváhu. 43 percent opýtaných však potvrdilo aj to, že tuky zohrávajú dôležitú úlohu vo vývoji imunitného systému a rozumových schopností. Polovica respondentov si myslí, že v jedálnom lístku by mali prevládať rastlinné tuky a 81 percent ich pravidelne konzumuje. Rastlinné tuky preferujú aj ostatné krajiny zapojené do prieskumu, najfavorizovanejšie sú v Maďarsku.

Pokiaľ ide o odporúčania denného príjmu tukov, sú vyjadrené buď v percentuálnom objeme dennej energie, čiže príjem tukov by mal predstavovať asi 30 % denného príjmu energie, alebo potom vo váhovom vyjadrení, to znamená približne 1 gram na kilogram hmotnosti. Je dosť ťažké si to premietnuť do konkrétnej potraviny, tuky by sme mali konzumovať v pomere s bielkovinami a sacharidmi takto: jeden diel bielkovín, jeden diel tukov a asi šesť dielov sacharidov.

Aj keď sa hovorí, že rastlinné tuky sú zdravšie, každý tuk má v podstate jedinečné zloženie a môže priniesť nejaký benefit pre organizmus. Úplne vynechávať živočíšne tuky teda tiež nie je vhodné, prevahu by mali ma rastlinné tuky a predovšetkým to, čo je v našej strave veľmi nedostatkové - konzumácia rýb. Odporúčajú sa aspoň dve porcie nejakého rybacieho jedla týždenne, najlepšia je čerstvá alebo mrazená ryba upravená prírodným spôsobom. U nás je vo zvyku rybu vyprážať - avšak akákoľvek ryba je lepšia ako žiadna ryba. Keďže nie sme prímorská krajina, sme často odkázaní na rôzne konzervované výrobky. Aj konzervovaná ryba má svoje benefity, a teda aj tú treba konzumovať, pokiaľ je to možné.

Nie je olej ako olej

Často sa hovorí o tom, že jednotlivé druhy olejov majú svoje špecifické uplatnenie. Znamená to, že jedným druhom oleja nemôžeme vybaviť celú domácnosť, povedzme od poliatia zeleninového šalátu po vyprážanie. Polynenasýtené mastné kyseliny sú veľmi citlivé na vysoké teploty, takže vyprážať na takýchto olejoch nie je vhodné. Dôležité je striedanie jednotlivých druhov olejov z hľadiska rôzneho obsahu práve polynenasýtených mastných kyselín. V niektorých olejoch je vysoký podiel tzv. omega 6 nenasýtených mastných kyselín, je to predovšetkým slnečnicový olej. V iných je zasa vyšší podiel omega 3 nenasýtených mastných kyselín, najmä v repkovom alebo ľanovom oleji. Okrem absolútneho príjmu nenasýtených mastných kyselín je veľmi dôležitý pomer omega 3 k omega 6 nenasýteným mastným kyselinám.

V našej strave dlhodobo prevláda práve vysoký podiel omega 6 nenasýtených mastných kyselín, z ktorých sa v organizme tvoria niektoré látky, ktoré majú prozápalový a prozrážavý účinok. Naopak, z omega 3 nenasýtených mastných kyselín sa tvoria podobné látky, ale s opačným - protizápalovým a protizrážavým účinkom. Čiže pri veľkej prevahe omega 6 nenasýtených mastných kyselín potom v organizme prevládajú zápalové procesy. Keby sme sa pozreli do histórie, tak pred mnohými desiatkami tisíc rokov bol pomer omega 6 a omega 3 mastných kyselín v strave jedna k jednej. Dnes sa už pohybujeme na úrovni dvadsať až tridsať k jednej. Takže je veľmi dôležité zvýšiť príjem omega 3 nenasýtených mastných kyselín, aby sme pomer zlepšili. Hoci takmer tri štvrtiny slovenských matiek pozná vplyv omega-3 mastných kyselín na zdravie detí, iba 35 percent z nich ich svojim deťom podáva.

Sladkosti sú nebezpečné nielen kvôli cukrom

Anketa ukázala, že mamičky majú pomerne dobré teoretické vedomosti o správnej výžive detí, dôležité je, aby tieto teoretické vedomosti preniesli aj do reálneho života. Stravovanie v detskom veku a návyky, ktoré dieťa získa v detskom veku si zväčša donesie aj do dospelosti, čiže je veľmi dôležité, aby sa naučilo správne stravovať. Deti veľmi rady preferujú sladké potraviny a nie je vhodné im v tomto smere neustále vyhovovať. Sladké potraviny, predovšetkým priemyselne vyrábané, sú často zdrojom skrytých tukov, tzv. trans-tukov, ktoré majú veľmi nepriaznivý vplyv na zdravie organizmu. Mnohí si neuvedomujú, že sladkosti nie sú len zdrojom cukrov - sacharidov, ale práve týchto veľmi nezdravých tukov, takže bolo by vhodné ich zo stravy detí vylúčiť.

Tuky s obsahom trans-mastných kyselín, takzvané trans-tuky sa vyskytujú v menej kvalitných tukoch používaných pri priemyselnej výrobe sladkostí a trvanlivého pečiva, v instantných mliečnych výrobkoch a tvoria sa aj pri vyprážaní a fritovaní. Vo väčšom množstve sa vyskytujú zvlášť v potravinách typu „fast food". Ich príjem by nemal prekročiť jedno percento denného príjmu energie. Napriek tomu, že ide o zdraviu škodlivé látky, takmer polovica opýtaných má o trans-tukoch nesprávne alebo nedostatočné informácie. Ich maximálny denný príjem poznajú len štyri percentá respondentov.

graf.jpg

Priemerná denná konzumácia u detí predškolského veku:

Mäso, mäsové výrobky
  • bravčové mäso - necelých 159,11 (CH178,55 g, D146,66 g)
  • kuracie mäso - 178,08 g (CH 197,27g, D 158,88 g),
  • párky -132,96 g (CH135,72 g, D130,19 g)

Spracovaných je 59 potravinových komodít.

Mlieko, mliečne výrobky
  • Dennú konzumáciu mlieka (vrátane kakaa a iných mliečnych nápojov) udáva len 55,35 % detí predškolského veku, bez rozdielu pohlaví. Priemerné denné množstvo vypitého mlieka pripadajúce na jedno dieťa predškolského veku je 240 ml, vyššiu dávku vypijú chlapci (247,0 ml) ako dievčatá (233 ml). Prijateľným zistením je však to, že takmer u60 % detí ide o konzumáciu polotučného mlieka.
Ovocie a zelenina
  • Denne konzumuje ovocie 60,26 % detí, viac dievčatá (62,06 %) ako chlapci (58,51 %), rozdiel je štatisticky významný, P=0,0203802.
  • Pri dennej konzumácii ovocia u detí žijúcich v meste a na vidieku nebol zistený štatisticky významný rozdiel, 60,18 % detí žijúcich v meste konzumuje ovocie a u detí z vidieka je to 60,34 %.
  • Denne konzumuje zeleninu 49,53 % detí predškolského veku (chlapci 47,89 %, dievčatá 51,21 %), rozdiel je štatisticky významný, P=0,0338222.
  • Štatisticky vysoko významný rozdiel bol zistený pri dennej konzumácii zeleniny v závislosti od typu bydliska detí, viac konzumujú zeleninu deti žijúce na vidieku (60,62 %) ako v meste (37,12 %), P=0,0000000.
Pitný režim
  • Príjem viac ako1,5 litra tekutín bol udaný u 10,39 % detí, (chlapci 11,1 %, dievčatá 9,7 %), krajové rozdiely sa pohybovali od 4,7 % v Žilinskom kraji po 18,4 % v Trenčianskom kraji.
  • Príjem tekutín nižší ako 1 liter bol udaný u 28,12 % detí súboru, u chlapcov 25,6 %, u dievčat 30,8 %, krajové rozdiely boli od 18,07 % v Bratislave po 39,66 % v Žilinskom kraji.
  • Od 1 litra po 1,5 litra tekutín denne prijíma 55,83 % detí, chlapcov 55,94 %, dievčat 55,72 %, proporcia takéhoto príjmu je najvyššia v Bratislavskom kraji - 67,47 %, najnižšia v Košickom kraji - 47,71 %.

Zdroj: MUDr. Janka Bérešová, MPH, MUDr. Tímea Ostrihoňová, RÚVZ so sídlom v Rimavskej Sobote

Viac informácií o prieskume nájdete na www.vyzivadeti.sk


Najčítanejšie na SME Primár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  3. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  5. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  6. Žilina Voce Magna 2017 – Medzinárodná súťaž zborového umenia
  7. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár
  8. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  3. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  4. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  5. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  6. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  7. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  10. Samsung Galaxy Note8 umožňuje tvoriť veľké veci
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 288
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 4 830
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 980
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 598
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 660
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 571
  7. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 564
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 202
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 199
  10. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 1 158

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

SVET

Minúta po minúte: Príroda opäť vyčíňa, Mexiko zasiahlo ďalšie zemetrasenie

Zabíjali padajúce budovy, medzi obeťami sú aj deti.

KOMENTÁRE

Zosmiešnil Trump seba či rovno Ameriku?

Lídri Činy, Ruska a Nemecka si Trumpovu reč v OSN neprišli ani vypočuť.

BLOG CAFÉ EURÓPA

Café Európa: Ako dobehnúť západné platy v EÚ?

Môže sa sociálna úroveň medzi východom a západom priblížiť?

Neprehliadnite tiež

Šesť krokov, ktoré by ste mali urobiť, ak plánujete otehotnieť

Ako správne pripraviť telo na počatie a budúce tehotenstvo.

Dĺžka spánku podľa veku. Koľko potrebuje vaše dieťa?

Deti, ktoré spia krátko alebo nekvalitne majú problémy s agresiou a sústredením.

Tetovanie prenikne do celého tela. Ako môže vplývať na zdravie

Problémy s tetovaním nie sú časté, ale môžu byť závažné.

Chemoterapia a vlasy. Prečo padajú a kedy narastú späť?

Vlasy, ktoré človeku prirodzene vypadávajú, prestanú pod vplyvom chemoterapie dorastať.