Každé ročné obdobie má svoje plusy a mínusy, v zimnom o „mínusy" ozaj nie je núdza. Vieme sa však správne chrániť pred zimou a chladom? S podchladením či omrzlinami nie sú žarty, zdravotné dôsledky môžu byť závažné až fatálne. Základom je vhodné oblečenie. MUDr. Roman Múkera, lekár interného oddelenia Nemocnice s poliklinikou Medissimo v Bratislave odporúča viacero vrstiev, vhodné sú aj tri - štyri. Podľa slov lekára je alkohol ako prostriedok „na zahriatie" absolútne nevhodný, „Jeho účinok je presne opačný - vyvolá ešte väčšiu stratu tepla," vysvetľuje internista. Tá príliš rýchlo roztiahne cievy, krv sa prudko nahrnie do tkanív, ktoré boli určitý čas bez prísunu krvi, kyslíka a tepla. Dôsledkom je lokálna bolestivosť. Teplotu treba vyrovnávať postupne, najlepšia je vlažná voda s postupným zvyšovaním teploty.
Účinné je termooblečenie, ktoré bráni tepelným stratám a podchladeniu a odvádza nadbytočnú vlhkosť. „Prvá vrstva oblečenia vytvára síce najdôležitejšiu tepelnú bariéru, zároveň však cez ňu uniká najviac tepla. S každou nasledujúcou vrstvou sú tepelné straty menšie. Ak si dáme len jeden hrubý sveter, nezabránime veľkým stratám tepla," hovorí MUDr. Múkera.
Čiapky, klobúky, ušianky...
Nech si vyberiete hocijaký druh pokrývky hlavy, urobíte dobre, pretože podľa slov lekára najviac tepla strácame práve nedostatočným pokrytím hlavy a krku. Na hlave máme oveľa menej podkožného tuku, ktorý je prirodzenou izolačnou vrstvou, a tak sa práve tu teplo stráca najrýchlejšie. „Na hlave - špička nosa, ušné lalôčiky, brada - sa nám najčastejšie vytvárajú aj omrzliny," vysvetľuje internista. Dôležité sú aj ponožky a rukavice, teplo uniká aj cez nechránené prsty.
Človek má schopnosť aj tzv. pocitovej teploty. „Ak napríklad pri troch stupňoch Celzia fúka, môžeme cítiť silný chlad. Napriek tomu, že teplota neklesne pod nulu, pri pocite veľkého chladu sa nám aj vtedy môžu vytvoriť omrzliny. Veľmi nebezpečné je premoknutie v chladnom a veternom prostredí," varuje lekár.
„ Nohy je nutné držať v teple, aby sme sa vyhli podchladeniu. Otužovanie je síce prospešné, ale nie drastickým chodením v chladnom počasí v ľahkej obuvi. Otuženie spočíva v prekrvení, podporíme tak krvný a lymfatický obeh," vysvetľuje Roman Múkera.
Nebezpečné podchladenie
Odborníci odlišujú dve formy podchladenia: veľmi rýchle akcidentálne, nastane napríklad pri páde do ľadovej vody. Druhou formou je subakútne akcidentálne podchladenie, keď k znižovaniu teploty dochádza postupne, napríklad pri zasypaní lavínou. Roman Múkera vysvetľuje, že hypotermia - zníženie tepla, je rizikovým faktorom vzniku omrzlín.
S rizikom pádu do ľadovej vody sa spája korčuľovanie na jazere či rybníku. „Prežitie v studenej vode je komplikované, už po minúte môže človek dostať kŕče svalstva, neskôr nastávajú poruchy vedomia, poruchy rytmu srdca, zástava dýchania, človek veľmi rýchlo umiera. Pád do studenej vody je najhorší prípad rýchleho podchladenia. Pri lavínach hrozí aj udusenie."
Aké sú príznaky podchladenia?
V prvom rade začneme pociťovať chlad. Mozog totiž vyšle signál, že teplo treba stiahnuť do jadra tela, aby ho mali dostatok vnútorné orgány. Ako menej podstatné vyhodnocuje udržanie tepla na perifériách tela (ruky, nohy).
„Začne nás oziabať svalstvo na rukách a nohách, naskočí nám husia koža, svaly sa začnú triasť, sťahovať a uvoľňovať, takto si začnú vyrábať teplo. Ak sa aj tento regulačný mechanizmus poruší, vznikajú omrzliny," hovorí lekár. Následne pociťujeme únavu, ospalosť a nastupujú skôr príjemné pocity.
Sú to však varovné signály podchladenia. Ak v takej situácii človek zaspí, dochádza k poruchám srdcového rytmu a klesá teplota jadra tela. „Pod 32 stupňov nastávajú nezvratné procesy, pri poklese pod 27 stupňov už smrť," dodáva MUDr. Múkera.
Prvá pomoc:
zabráňte tepelným stratám,
postihnutého premiestnite do prostredia s izbovou teplotou, nenechávajte ho nikdy samého,
zahrievajte ho postupne, pomaly, rýchle zahriatie spôsobuje bolesť,
vhodné je teplé oblečenie, termo prikrývky, dostatok teplých tekutín.
Zabudnite na alkohol
Omrzliny
V dôsledku lokálneho pôsobenia chladu vznikajú omrzliny, telo si nedokáže vytvoriť dostatok tepla na ochranu tkanív a reaguje stiahnutím ciev. „Napriek chladu sa ich však snaží opätovne roztvoriť a zabezpečiť dostatok krvi s teplom. Pokračujúca strata tepla však vedie k odumieraniu buniek," hovorí Múkera.
Rozlišujeme tri stupne omrzlín, prvý sa prejaví znecitlivením a dôsledkom je biela, chladná, necitlivá koža. Pre druhý je typické začervenanie až pľuzgiere. Prvé dva stupne sú prechodné a je možný návrat do normálu. Pri prvej pomoci stačí vhodné oblečenie, dostatok tekutín a presun do teplejšieho prostredia.
Pri druhom stupni, ak sa vytvoria pľuzgiere, vyhľadajte lekára, dovtedy postihnutého chráňte pred ďalšími tepelnými stratami a postupne mu vyrovnávajte teplotu.
V prípade tretieho stupňa už dochádza k odumieraniu postihnutých častí, k sčernaniu - nekróze. „Je to nevratný stav, jediná možnosť je chirurgické ošetrenie," konštatuje Múkera.
Vznik omrzlín závisí od viacerých faktorov - okrem vonkajšej teploty je to aj oblečenie, fyzická kondícia, zdravotný stav. Podľa odborníka sa omrzlina môže vo veľmi chladnom prostredí vytvoriť už v priebehu niekoľkých minút. Internista Roman Múkera upresňuje, že „každá omrzlina sa začína ako omrzlina prvého stupňa. Jej rozsah sa však dá určiť, až prestanú pôsobiť faktory vzniku omrzlín."
Premrznuté končatiny nezohrievame v horúcej vode
Akú máme teplotu?
Optimálne teplota, ktorú by sme si mali udržať, je zhruba 37 stupňov Celzia. Ľudský organizmus však má na rôznych miestach rôznu teplotu. Napríklad pečeň má teplotu až 40 stupňov, prsty na rukách 33 - 35 stupňov Celzia. Periférne časti tela ako špička nosa, prsty na rukách, uši, prsty na nohách, majú nižšiu teplotu a sú najčastejšie vystavené vonkajšiemu prostrediu, a aj preto omŕzajú najčastejšie.
Chlad spôsobuje aj alergiu
Alergiu si obvykle spájame s domácimi zvieratami, peľom rastlín, konzumáciou určitých potravín, užívaním niektorých liekov a pod. Podnetom na vznik alergie však môže byť aj chlad.
Alergia na chlad je v podstate pseudoalergiou, keďže ide o odpoveď na fyzikálny podnet a nie na alergén, ktorý býva bielkovinovej alebo glykoproteínovej povahy. Odborníci zatiaľ neobjavili presný mechanizmus vzniku tejto alergickej reakcie.
„Predpokladáme, že pri styku s chladom sa uvoľňuje histamín, hlavný prenášač alergénov," hovorí imunoalergologička Adriana Kondrlíková z bratislavskej Nemocnice s poliklinikou Medissimo a dodáva, že táto alergia sa nemusí objaviť len počas zimných mesiacov.
„Vyvolávajúcimi faktormi sú chladný vzduch, chladný vietor, rýchly pokles teploty, ponorenie do studenej vody, a tiež studené nápoje a jedlá. Najhoršou kombináciou je zima a vlhko - plávanie v studenej vode, sychravé počasie," upresňuje lekárka.
Pri diagnostikovaní postačuje anamnéza a klinické prejavy, vyšetrenie sa obvykle robí priložením kocky ľadu na predlaktie a nechá sa 5 - 15 minút pôsobiť. Odčítanie sa robí 15 minút po odstránení kocky ľadu. V mieste pôsobenia sa v prípade pozitívnej reakcie vytvorí vyrážka alebo opuch, objaviť sa môže aj nádcha a pod. Z laboratórnych vyšetrení sa v krvi zisťuje prítomnosť kryoglobulínov - chladových protilátok.
Prejavy alergie na chlad
upchaný nos
vodnatý výtok
kýchanie
dráždivý kašeľ, dušnosť
žihľavka, niekedy sprevádzaná aj opuchom na miestach priamo vystavených chladu
zblednutie až sfialovenie prstov
strata citlivosti v prstoch až bolesť
po rýchlom vypití chladeného nápoja opuch sliznice a sťažené dýchanie
Liečba alergie
Imunoalergologička vysvetľuje, že kauzálna - príčinná liečba neexistuje, využívajú sa antihistaminiká, kortikosteroidy, pri dýchacích ťažkostiach spreje na uvoľnenie priedušiek, v prípade kožných prejavov masti proti svrbeniu a zápalu.
Najväčším nebezpečím je kúpanie v studenej vode. Náhla zmena teploty môže vyvolať anafylaktický šok, ktorý sa môže skončiť až úmrtím. Lekárka preto odporúča uprednostniť kúpaliská s ohrievanou vodou, kde je v prípade ohrozenia nablízku aj odborná pomoc.
Odborníčka zdôrazňuje, že najúčinnejším a najlacnejším liekom je prevencia. „Ide o postupné privykanie na náhle zmeny teploty bez ohrozenia zdravia, čím sa zvyšuje pohotovosť krvných ciev rýchlo a pružne reagovať na pôsobenie chladu, v slizniciach sa vytvárajú obranné mechanizmy a preventívne pôsobenie vedie k lepšej ochrane pred infekciami z prechladnutia ako aj alergiou na chlad."
Čo robiť v rámci prevencie
vyhýbajte sa príliš teplému oblečeniu,
dostatok pohybu na čerstvom vzduchu,
pozor na prekúrené a zle vetrané byty,
otužovanie plávaním v chladnejšej, nie však príliš studenej vode,
hypoalergénna telová kozmetika bez parfumov a konzervantov,
pri zimných športoch je vhodná funkčná bielizeň.
