Voľné radikály tvoria súčasť metabolických procesov a majú pozitívne, ale aj negatívne účinky. Obvykle sa hovorí najmä o ich negatívnom dopade na naše zdravie, najmä v súvislosti s nádorovými, srdcovo-cievnymi, neurodegeneratívnymi, pľúcnymi ochoreniami alebo ochoreniami tráviaceho traktu a pod.
Voľné radikály však za určitých okolností zohrávajú v organizme aj pozitívnu rolu - podieľajú sa na ochrane pred cudzorodými látkami, aktivujú viaceré enzýmy a zúčastňujú sa aj na reprodukčnom procese.
Voľných radikálov je viacero druhov, napríklad kyslíkaté voľné radikály môžu vznikať v normálnom organizme počas oxidačných dejov v mitochondriách. Sú to tie súčasti bunky, kde sa energia živín mení na formu energie, ktorú bunka bezprostredne využíva. K tvorbe voľných radikálov prispievajú aj niektoré baktérie, takisto pôsobenie UV alebo ionizačného žiarenia. Takisto stres, fajčenie alebo vplyv znečisteného prostredia prispievajú k tvorbe voľných radikálov. Aj v procese starnutia sa zvyšuje tvorba voľných radikálov a zároveň klesá schopnosť ich eliminácie.
Prečo škodia?
Negatívne pôsobenie voľných radikálov spočíva v tom, že dokážu svoj nespárený - voľný elektrón spojiť s elektrónom inej látky, čím vlastne dochádza k oxidácii tejto látky. Môžu reagovať s rôznymi zložkami organizmu. Pôsobia na enzýmy a ovplyvňujú ich biologickú aktivitu, reagujú s molekulami proteínov, lipidov či nukleových kyselín, takže ich môžu poškodzovať, takisto môžu poškodzovať aj membrány buniek a oxidovať množstvo látok v cytoplazme, čím sa narúča pôvodná funkcia bunky.
Veľmi škodlivé metabolity, ktoré pri oxidácii vznikajú, bývajú nezriedka oveľa toxickejšie ako molekuly pôvodnej látky. Tieto novovzniknuté látky sa potom v organizme správajú oveľa agresívnejšie, poškodzujú ho a majú na svedomí rôzne degeneratívne zmeny.
Čím sa môžeme chrániť
Organizmus si proti vzniku a škodlivému účinku voľných radikálov počas svojho vývoja vytvoril viacero vzájomne nezávislých obranných mechanizmov. Sú to antioxidanty a enzymatický rozklad voľných radikálov.
Antioxidanty sú pomerne jednoduché chemické látky, ktoré veľmi ľahko a rýchlo reagujú s kyslíkom, zvlášť s kyslíkatými radikálmi. Buď brzdia tvorbu radikálov alebo aj tlmia ich účinky a bránia tomu, aby zasahovali životne dôležité molekuly.
Látok, ktoré majú antioxidačné vlastnosti, je v organizme viacero - sú súčasťou vrodeného systému antioxidačnej kontroly. Spomeňme napríklad glutatión, niektoré enzýmy ako superoxiddismutáza a kataláza, ale napríklad aj kyselina močová, koenzým Q 10 , melatonín a pod.
Takisto rôzne vitamíny, najmä A, C a E, bioflavonoidy a polyfenoly, ktoré nájdeme v ovocí, zelenine alebo zelenom čaji majú antioxidačné účinky a môžu pomáhať znižovať oxidačný stres. Ten vzniká vtedy, ak v organizme dochádza k porušeniu rovnováhy a k prevahe oxidačných častíc nad bunkovými antioxidantmi, čo sa môže prejaviť práve na vzniku a rozvoji mnohých ochorení.
Nielen prírodné, ale aj syntetické
Okrem prírodných antioxidantov poznáme aj synteticky vyrobené, ktoré sa často používajú v potravinárskom priemysle pre zachovanie prirodzeného vzhľadu a predĺženie trvanlivosti potravín. Ak si položíte otázku, prečo sa na tieto účely nevyužívajú radšej prírodné antioxidanty, odpoveď je jednoduchá - syntetické sú lacnejšie.
Aj keď však antioxidanty pôsobia jednoznačne pozitívne, neplatí priama úmera - čím viac, tým lepšie. Nie je to také jednoduché a priamočiare, aj antioxidanty, podobne ako mnoho iných či biologicky účinných látok, pôsobia iba v určitom rozmedzí koncentrácií. Preto, najmä v prípade, že siahnete napríklad po vitamínoch vo forme výživových doplnkov, treba dbať na dodržiavanie optimálnej/odporúčanej dennej dávky, ktorá závisí od viacerých faktorov, ako je vek, pohlavie či aktuálny zdravotný stav.
Konzumáciou ovocia a zeleniny určite nehrozí, že by ste odporúčané dávky vitamínov zásadne prekročili, takže si ich dožičte v čo najväčšom množstve každý deň.
