Toaletný papier. Konfucia alebo radšej anglickú literatúru?

piera.

Papier určený špeciálne na tento účel začali ako prví používať Číňania. V zachovanom spise z roku 589 nášho letopočtu vysokopostavený cisársky úradník a učenec Yan Zhitui neodporúča používať ako toaletný papier náboženské texty, hlavne nie tie, na ktorých sa vyskytujú mená mudrcov alebo citáty z Deviatich klasických kníh, kánonu čínskeho konfucianizmu.

V 14. storočí je už toaletný papier rozšírený a mimoriadne obľúbený v celej Číne. Fabrika v provincii dnešného Zhejiang (juhovýchodné pobrežie) produkovala ročne desať miliónov balíkov, každý s tisíc až desaťtisíc listami toaletného papiera. V historických dokumentoch nájdeme aj to, že v roku 1393 vyrobili 720-tisíc listov dvoj- až trojvrstvového papiera pre cisársky dvor v hlavnom meste provincie Ťiang-su a pätnásťtisíc hárkov špeciálne mäkkého a parfumovaného papieru pre rodinu cisára Chung-wu, zakladateľa dynastie Ming.

Tisíc spôsobov

Ak ste sa nenarodili na čínskom cisárskom dvore, museli ste sa uspokojiť s tým, čo vám ponúkla príroda. Eskimáka potešil každý kúsok machu a lišajníka, v núdzi si vystačil aj so snehom. Španielski a portugalskí námorníci používali rozstrapkaný koniec starého kotvového lana, Havajčania škrupiny z kokosových orechov, Vikingovia a Angličania si pochvaľovali vyradenú ovčiu a jahňaciu vlnu. V Európe sa najväčšej obľube tešili seno, slama, listy, drevené piliny, staré handry. Bežné bolo i vyprázdňovanie v riekach.

Prví americkí usadlíci spočiatku používali kukuričné klasy a piesok, neskôr po rozšírení tlače, aj noviny a katalógy. Farmárske almanachy mali dokonca v hornom rohu dierku, aby sa dali zavesiť na klinec alebo špagát a vytrhávanie jednotlivých strán bolo pohodlné.

Krk mladých húsat

Záležalo aj na tom, z akých majetkových pomerov pochádzate. Bohatí Rimania si vyberali medzi vlnou a ružovou vodou, zato na verejných záchodoch v starom Ríme sa používali špongiovité huby s drevenou rúčkou. Po použití ste ich vrátili späť do vedra so slanou vodou.

Britskí lordi obľubovali stránky z kníh, nevedno, či iba z tých, ktorými opovrhovali, prípadne vlnu a konope. Francúzski králi sa rozmaznávali jemným dotykom čipky a s veľkou chuťou si na túto tému zafilozofoval aj francúzsky satirik Francois Rabelais (1494 – 1553). V jeho diele Gargantua a Pantagruel odmieta flegmatik Gargantua používanie papiera ako neefektívne. Opisuje množstvo spôsobov čistenia po toalete a svoje úvahy ukončuje tým, že najideálnejší je „krk mladých húsat s hebkým perím“. Čo sa týka jemného páperia, o cisárovi Nerovi sa šírili klebety, že používal malé holúbätká.

Japonec Kodži Suziki (autor hororu Kruh) vydal na
toaletnom papieri svoju najnovšiu poviedku o zlom
duchovi prebývajúcom na verejných toaletách

Téma hygieny už nie je tabu

Novodobá história sa spája s Amerikou a rokom 1857, keď Newyorčan Joseph Gayetty vyrobil a uviedol na trh prvý toaletný papier. Balíčky po päťsto kusov skladaného listového papiera predával za päťdesiat centov a decentne ho nazýval terapeutickým papierom. Bol napustený výťažkami z aloe a mal z pozície medicínskeho produktu pomáhať pri rankách a podráždenej pokožke.

O sedemnásť rokov neskôr zakladajú bratia Thomas, Irvin a Clarence Scottovci a ich dvaja bratranci spoločnosť The Scott Papier Company. V roku 1890, po šestnástich rokoch podnikania v papierenskom priemysle, prišli s revolučnou myšlienkou namotať papier na rolku z tvrdého kartónu. V roku 1910 pridali perforáciu a toaletný papier, ako ho poznáme dnes, bol na svete. Odvtedy sa toho veľa nezmenilo.

Dôležitým medzníkom bolo ešte medzivojnové obdobie, keď prestal byť spolu s dámskymi hygienickými vložkami tabuizovaným tovarom. Mohli ste ho nazývať pravým menom a propagovať ho v reklame.

Tým sa začala éra čoraz voňavejšieho, jemnejšieho, výborne absorbujúceho, ale súčasne dostatočne pevného toaletného papiera. Ponuka je široká, od bieleho, ružového, bledomodrého s kvetinkami, detskými postavičkami či s potlačou bankoviek, sudoku alebo erotických polôh z Kámásutry. Ekologickí aktivisti si vyberajú nebielený (pri jeho výrobe je nižšia spotreba dreva a menšie znečistenie vôd) a jednovrstvový (ľahšie sa rozkladá v septiku). Jednovrstvový by ste mali používať aj pri pobyte na lodi či hausbóte.
.

Reklama z roku 1894. Tento dokonalý držiak s miestom na
lampu, sviečku a škatuľku zápaliek slúžil zároveň ako popolník.
Ozdobený bol strieborným zrkadielkom a háčikom na uterák