Ak je vaše dieťa príliš neposedné, má problémy s koncentráciou a je nezvládateľné, môže ísť o varovné signály zdravotného problému – ADHD. Za skratkou sa ukrýva názov najčastejšej poruchy psychického vývinu v detstve (Attention Deficit Hyperactivity Disorder - porucha pozornosti s hyperaktivitou).
Primár Kliniky detskej psychiatrie LFUK a DFNsP Bratislava Ján Šuba uvádza, že „táto porucha sa vyskytuje zhruba pri piatich až siedmich percentách detí, obvykle sa objavuje v prvých piatich rokoch života a často pretrváva až do adolescentného veku. Ak sa nelieči, môže až v polovici prípadov prechádzať aj do dospelosti, kde sa spája s neprispôsobivým správaním a alkoholizmom“.
Deti trpiace ADHD sú menej úspešné v škole, ale aj v skupine rovesníkov, napriek tomu, že môžu byť bystré. Častejšie trpia psychiatrickými ochoreniami ako ostatné deti. Včasná návšteva odborníka je dôležitá, pretože pokiaľ poruchu diagnostikujú už v detstve, možno ju liečiť.
Obdobie puberty
V puberte z toho vyrastie. Taký názor je podľa psychologičky Jany Olíkovej z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Martine skôr predsudok, i keď pripúšťa, že puberta môže ovplyvniť alebo zmierniť niektoré príznaky. „Niekedy ide skôr o zmenu v type, vzájomnom pomere a rozsahu symptómov – môže ubudnúť hyperkinéza (nadmerná pohyblivosť), ale poruchy pozornosti pretrvávajú ako ´vnútorný príznak´, takisto sa môže zvýšiť impulzivita, môžu pribudnúť úzkostné či mierne depresívne príznaky.“
Obvykle sa niektoré príznaky v puberte skôr vystupňujú a rodičia práve vtedy prvýkrát vyhľadajú odbornú pomoc. Príznaky by mali byť prítomné od detstva, ak sa objavia v puberte, nemusia signalizovať syndróm ADHD. Môže ísť napríklad o experimentovanie s návykovými látkami a pod., čo nie je v tomto veku zriedkavé.
Vo výchove, a to nielen detí s ADHD, platí podľa Olíkovej praktické pravidlo: prísnosť láskavá, láskavosť primerane náročná.
Mnohí rodičia často ťažko pripúšťajú, že ich dieťa má problém a niekedy sa uchyľujú aj k nevhodným výchovným metódam. Na druhej strane, „pomenovanie problému a nájdenie dôvodov môže znamenať úľavu tak pre dieťa, ako aj pre rodinu,“ hovorí psychologička. Vysvetľuje, že rodičia sú často vystavení konfrontácii s okolím (škola, známi, ale aj príbuzní) a toto okolie ich často vníma ako neschopných zvládnuť výchovu a poradiť si s dieťaťom.
Druhá strana mince
S určením diagnózy sa však spájajú aj úskalia. Olíková upozorňuje, že „diagnóza môže pre dieťa znamenať „nálepku“ a automaticky ho zaradiť medzi „problémových žiakov“. Avšak aj napriek tomu, že je pohybovo živšie, nepokojnejšie, nesústredenejšie, môže mať primerane vybudované a zvnútornené normy správania, toho, čo sa „patrí a čo nie“.
Úskalím môže byť aj to, že pre diagnózu sa okolie na dieťa viac sústredí, začne viac striehnuť na problémy. Ak sa raz problém označí a pomenuje, môže byť dieťaťu aj „medveďou službou“ a postoj okolia k dieťaťu sa zmení. Začnú ho vnímať v zmysle, že "ono za nič nemôže", čo sa môže negatívne odraziť v ďalšej výchove. Z dlhodobého hľadiska ani jeden extrém nie je pre dieťa priaznivý.
Ako vyzerá liečba
Primár Ján Šuba udáva, že ADHD sa bežne vyskytuje v spojení s inými psychiatrickými poruchami, najmä s poruchou opozičného vzdoru, objavuje sa aj úzkosť, špecifické poruchy učenia – dyslexia, dyskalkúlia, dysgrafia. „Potrebná je psychosociálna rehabilitácia a špeciálno-pedagogické vedenie,“ vysvetľuje Šuba.
Psychologička potvrdzuje, že veľa detí prichádza do centra práve na podnet pedagóga, pretože deti s ADHD sa obvykle ťažko začleňujú do školského kolektívu, ich problémy sú vypuklejšie.
Výkon v škole však nemusí zodpovedať ich objektívnym intelektovým možnostiam. Impulzivita zasa môže byť problémom vo vzťahoch dieťaťa s jeho najbližším okolím.
„V niektorých prípadoch pomáhame školám pri začlenení takýchto detí vypracovaním individuálneho programu, spoločným riešením problémov na úrovni rodič – pedagóg - špeciálny pedagóg - psychológ. Cieľ by mal byť v každom prípade rovnaký – pomôcť zvládnuť ťažkosti dieťaťa a budovať jeho zdravé sebahodnotenie,“ zdôrazňuje Jana Olíková.
Dôležitý je uhol pohľadu
Niektoré činnosti, druhy športu či umenia a neskôr aj povolania v dospelosti si priam žiadajú akčnosť, „lásku k adrenalínu“, zvýšenú pohotovosť, originalitu a nekonvenčnosť, výrečnosť, nadšenie pre nové veci, „širokouhlú pozornosť“ (t. j. pozornosť zameranú na viaceré podnety naraz), zníženú ustráchanosť a pod.. „Veľa spravíme aj zmenou postoja, uvažovania o ťažkostiach,“ vysvetľuje Jana Olíková.
Charakteristické príznaky ADHD
Typické prejavy sa objavujú v troch oblastiach – poruchy pozornosti, hyperaktivita a impulzivita. Pre dieťa s ADHD je charakteristická:
nadmerná aktivita, dieťa je ťažko zvládnuteľné, často je „ulietané“,
neschopnosť udržať pozornosť,
neschopnosť dlhodobo sa sústrediť,
„uvravenosť“, napríklad v škole dieťa vykrikuje a rozpráva aj bez toho, že by ho učiteľ vyzval,
neschopnosť odolať podnetom z okolia,
neschopnosť rovnomerného rozloženia energie,
neschopnosť vytvoriť si a dodržať časový plán
Na čo dbať a čo nezanedbať:
Dôležité je stanoviť mantinely. Jasné, stručné pravidlá a ich dodržiavanie nielen dieťaťom, ale aj jeho okolím, dávajú istotu, pomáhajú predvídať dianie, zlepšujú časový manažment dieťaťa, neposúvajú ťažkosti do kategórie porúch správania, čím zlepšujú sociálne začlenenie dieťaťa.
Už od útleho veku možno formovať výdrž pri činnosti, dokončenie začatej práce, pracovné návyky. Platí to aj u detí s ADHD, hoci v porovnaní s rovesníkmi to môže byť obťažnejší a dlhodobejší proces.
Počítač je dobrý sluha, ale zlý pán - akčné a príliš stimulujúce počítačové hry môžu zvýšiť bdelosť a ostražitosť zvýšením produkcie dopamínu (možno podobne ako niektoré návykové látky), potom však neostane na rutinné, bežné činnosti (domáce úlohy, spoločenské hry, čítanie kníh...).
Pohybové aktivity podporujú zásobovanie mozgu kyslíkom, čo napomáha sústredeniu a odreagovaniu hyperkinézy a napätia.
Nevhodná strava s prevahou jednoduchých cukrov môže zhoršovať symptómy v dôsledku výrazného kolísania hladiny krvného cukru. Sladkosti nemusíte deťom odoprieť, dbajte však na vhodnú mieru a kvalitu.
Dieťa by nemalo vynechávať raňajky, majú vplyv na schopnosť sústrediť sa.
Riešením môže byť špecializovaná škola
Deti s ADHD majú v „obyčajnej“ škole často problém, potrebujú špeciálny a individuálny prístup, čo však veľakrát nie je v možnostiach učiteľa.
V bratislavskej Špeciálnej základnej škole, spojenej s materskou školou sa venujú deťom s mentálnym postihnutím, kombinovaným postihnutím či autistickým deťom. Pred časom vytvorili špeciálny vzdelávací program pre deti s ADHD.
Riaditeľka školy Milena Štrbáková hovorí, že do školského Centra špeciálneho pedagogického poradenstva často prichádzali deti s poruchami správania alebo učenia. „Bolo ich veľa, tak nám zišlo na um, že by bolo vhodné, aby sa im nejaká škola špeciálne venovala. Zhruba pred piatimi rokmi sme teda začali s experimentom vzdelávania týchto detí.
Detí je v triedach maximálne osem a venujú sa im špeciálni pedagógovia, psychológ s nimi pravidelne absolvuje rôzne formy terapie. K dispozícii majú moderné metódy ako biofeedback (metóda, ktorá pracuje s jednoduchou počítačovou hrou) alebo snoezelen (metóda určená na relaxáciu, ale aj podporu aktivity).
Učiteľ sa žiakom vďaka ich nízkemu počtu môže venovať individuálne. „Vyučovacia hodina u nás prebieha inak, ako v obyčajnej škole. Ak si učiteľ všimne, že pozornosť detí ochabuje, nie je problém výuku prerušiť a s deťmi si napríklad zacvičiť,“ hovorí riaditeľka.
V rámci experimentálneho projektu pre deti s ADHD zaznamenali v škole veľké pokroky. „Pracujeme na tom, aby sme tento experiment predĺžili, päť rokov je málo. Myslím, že do budúcnosti bude mať takýto typ školy veľké opodstatnenie, pretože detí s ADHD pribúda,“ vysvetľuje Milena Štrbáková.
