Ak je vaše dieťa príliš neposedné, má problémy s koncentráciou a je nezvládateľné, môže ísť o varovné signály zdravotného problému – ADHD. Za skratkou sa ukrýva názov najčastejšej poruchy psychického vývinu v detstve (Attention Deficit Hyperactivity Disorder - porucha pozornosti s hyperaktivitou).
Primár Kliniky detskej psychiatrie LFUK a DFNsP Bratislava Ján Šuba uvádza, že „táto porucha sa vyskytuje zhruba pri piatich až siedmich percentách detí, obvykle sa objavuje v prvých piatich rokoch života a často pretrváva až do adolescentného veku. Ak sa nelieči, môže až v polovici prípadov prechádzať aj do dospelosti, kde sa spája s neprispôsobivým správaním a alkoholizmom“.
Deti trpiace ADHD sú menej úspešné v škole, ale aj v skupine rovesníkov, napriek tomu, že môžu byť bystré. Častejšie trpia psychiatrickými ochoreniami ako ostatné deti. Včasná návšteva odborníka je dôležitá, pretože pokiaľ poruchu diagnostikujú už v detstve, možno ju liečiť.
Obdobie puberty
V puberte z toho vyrastie. Taký názor je podľa psychologičky Jany Olíkovej z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Martine skôr predsudok, i keď pripúšťa, že puberta môže ovplyvniť alebo zmierniť niektoré príznaky. „Niekedy ide skôr o zmenu v type, vzájomnom pomere a rozsahu symptómov – môže ubudnúť hyperkinéza (nadmerná pohyblivosť), ale poruchy pozornosti pretrvávajú ako ´vnútorný príznak´, takisto sa môže zvýšiť impulzivita, môžu pribudnúť úzkostné či mierne depresívne príznaky.“
Obvykle sa niektoré príznaky v puberte skôr vystupňujú a rodičia práve vtedy prvýkrát vyhľadajú odbornú pomoc. Príznaky by mali byť prítomné od detstva, ak sa objavia v puberte, nemusia signalizovať syndróm ADHD. Môže ísť napríklad o experimentovanie s návykovými látkami a pod., čo nie je v tomto veku zriedkavé.
Vo výchove, a to nielen detí s ADHD, platí podľa Olíkovej praktické pravidlo: prísnosť láskavá, láskavosť primerane náročná.
Mnohí rodičia často ťažko pripúšťajú, že ich dieťa má problém a niekedy sa uchyľujú aj k nevhodným výchovným metódam. Na druhej strane, „pomenovanie problému a nájdenie dôvodov môže znamenať úľavu tak pre dieťa, ako aj pre rodinu,“ hovorí psychologička. Vysvetľuje, že rodičia sú často vystavení konfrontácii s okolím (škola, známi, ale aj príbuzní) a toto okolie ich často vníma ako neschopných zvládnuť výchovu a poradiť si s dieťaťom.
Druhá strana mince
S určením diagnózy sa však spájajú aj úskalia. Olíková upozorňuje, že „diagnóza môže pre dieťa znamenať „nálepku“ a automaticky ho zaradiť medzi „problémových žiakov“. Avšak aj napriek tomu, že je pohybovo živšie, nepokojnejšie, nesústredenejšie, môže mať primerane vybudované a zvnútornené normy správania, toho, čo sa „patrí a čo nie“.
Úskalím môže byť aj to, že pre diagnózu sa okolie na dieťa viac sústredí, začne viac striehnuť na problémy. Ak sa raz problém označí a pomenuje, môže byť dieťaťu aj „medveďou službou“ a postoj okolia k dieťaťu sa zmení. Začnú ho vnímať v zmysle, že "ono za nič nemôže", čo sa môže negatívne odraziť v ďalšej výchove. Z dlhodobého hľadiska ani jeden extrém nie je pre dieťa priaznivý.
Ako vyzerá liečba
Primár Ján Šuba udáva, že ADHD sa bežne vyskytuje v spojení s inými psychiatrickými poruchami, najmä s poruchou opozičného vzdoru, objavuje sa aj úzkosť, špecifické poruchy učenia – dyslexia, dyskalkúlia, dysgrafia. „Potrebná je psychosociálna rehabilitácia a špeciálno-pedagogické vedenie,“ vysvetľuje Šuba.
Psychologička potvrdzuje, že veľa detí prichádza do centra práve na podnet pedagóga, pretože deti s ADHD sa obvykle ťažko začleňujú do školského kolektívu, ich problémy sú vypuklejšie.
Výkon v škole však nemusí zodpovedať ich objektívnym intelektovým možnostiam. Impulzivita zasa môže byť problémom vo vzťahoch dieťaťa s jeho najbližším okolím.
„V niektorých prípadoch pomáhame školám pri začlenení takýchto detí vypracovaním individuálneho programu, spoločným riešením problémov na úrovni rodič – pedagóg - špeciálny pedagóg - psychológ. Cieľ by mal byť v každom prípade rovnaký – pomôcť zvládnuť ťažkosti dieťaťa a budovať jeho zdravé sebahodnotenie,“ zdôrazňuje Jana Olíková.
Dôležitý je uhol pohľadu
Niektoré činnosti, druhy športu či umenia a neskôr aj povolania v dospelosti si priam žiadajú akčnosť, „lásku k adrenalínu“, zvýšenú pohotovosť, originalitu a nekonvenčnosť, výrečnosť, nadšenie pre nové veci, „širokouhlú pozornosť“ (t. j. pozornosť zameranú na viaceré podnety naraz), zníženú ustráchanosť a pod.. „Veľa spravíme aj zmenou postoja, uvažovania o ťažkostiach,“ vysvetľuje Jana Olíková.
Typické prejavy sa objavujú v troch oblastiach – poruchy pozornosti, hyperaktivita a impulzivita. Pre dieťa s ADHD je charakteristická:
- nadmerná aktivita, dieťa je ťažko zvládnuteľné, často je „ulietané“,
- neschopnosť udržať pozornosť,
- neschopnosť dlhodobo sa sústrediť,
- „uvravenosť“, napríklad v škole dieťa vykrikuje a rozpráva aj bez toho, že by ho učiteľ vyzval,
- neschopnosť odolať podnetom z okolia,
- neschopnosť rovnomerného rozloženia energie,
- neschopnosť vytvoriť si a dodržať časový plán
- Dôležité je stanoviť mantinely. Jasné, stručné pravidlá a ich dodržiavanie nielen dieťaťom, ale aj jeho okolím, dávajú istotu, pomáhajú predvídať dianie, zlepšujú časový manažment dieťaťa, neposúvajú ťažkosti do kategórie porúch správania, čím zlepšujú sociálne začlenenie dieťaťa.
- Už od útleho veku možno formovať výdrž pri činnosti, dokončenie začatej práce, pracovné návyky. Platí to aj u detí s ADHD, hoci v porovnaní s rovesníkmi to môže byť obťažnejší a dlhodobejší proces.
- Počítač je dobrý sluha, ale zlý pán - akčné a príliš stimulujúce počítačové hry môžu zvýšiť bdelosť a ostražitosť zvýšením produkcie dopamínu (možno podobne ako niektoré návykové látky), potom však neostane na rutinné, bežné činnosti (domáce úlohy, spoločenské hry, čítanie kníh...).
- Pohybové aktivity podporujú zásobovanie mozgu kyslíkom, čo napomáha sústredeniu a odreagovaniu hyperkinézy a napätia.
- Nevhodná strava s prevahou jednoduchých cukrov môže zhoršovať symptómy v dôsledku výrazného kolísania hladiny krvného cukru. Sladkosti nemusíte deťom odoprieť, dbajte však na vhodnú mieru a kvalitu.
- Dieťa by nemalo vynechávať raňajky, majú vplyv na schopnosť sústrediť sa.
Deti s ADHD majú v „obyčajnej“ škole často problém, potrebujú špeciálny a individuálny prístup, čo však veľakrát nie je v možnostiach učiteľa.
V bratislavskej Špeciálnej základnej škole, spojenej s materskou školou sa venujú deťom s mentálnym postihnutím, kombinovaným postihnutím či autistickým deťom. Pred časom vytvorili špeciálny vzdelávací program pre deti s ADHD.
Riaditeľka školy Milena Štrbáková hovorí, že do školského Centra špeciálneho pedagogického poradenstva často prichádzali deti s poruchami správania alebo učenia. „Bolo ich veľa, tak nám zišlo na um, že by bolo vhodné, aby sa im nejaká škola špeciálne venovala. Zhruba pred piatimi rokmi sme teda začali s experimentom vzdelávania týchto detí.
Detí je v triedach maximálne osem a venujú sa im špeciálni pedagógovia, psychológ s nimi pravidelne absolvuje rôzne formy terapie. K dispozícii majú moderné metódy ako biofeedback (metóda, ktorá pracuje s jednoduchou počítačovou hrou) alebo snoezelen (metóda určená na relaxáciu, ale aj podporu aktivity).
Učiteľ sa žiakom vďaka ich nízkemu počtu môže venovať individuálne. „Vyučovacia hodina u nás prebieha inak, ako v obyčajnej škole. Ak si učiteľ všimne, že pozornosť detí ochabuje, nie je problém výuku prerušiť a s deťmi si napríklad zacvičiť,“ hovorí riaditeľka.
V rámci experimentálneho projektu pre deti s ADHD zaznamenali v škole veľké pokroky. „Pracujeme na tom, aby sme tento experiment predĺžili, päť rokov je málo. Myslím, že do budúcnosti bude mať takýto typ školy veľké opodstatnenie, pretože detí s ADHD pribúda,“ vysvetľuje Milena Štrbáková.
