Nemocnici hrozí od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pokuta až desaťtisíc eur.
BRATISLAVA. Preležaniny zhoršili stav jej otca, ktorý neskôr zomrel, sťažovala sa preto na nemocnicu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vyšetrovanie jej dalo za pravdu.
Daniela Svarínová z Bratislavy sa tak po vyše piatich mesiacoch dočkala spravodlivosti. Univerzitnej nemocnici v Bratislave teraz hrozí vysoká pokuta.
Denník SME na prípad aj problém preležanín v slovenských nemocniciach upozornil v novembri.
Zanedbali preležaniny
„Ošetrovateľská starostlivosť nebola v dohliadanom období v súlade s platnými právnymi predpismi a ošetrovateľská dokumentácia nespĺňala zákonom stanovené požiadavky,“ píše sa v rozhodnutí úradu.
V dokumentácii pacienta, ktorý ležal v nemocnici s akútnou bronchitídou, podľa úradu nie je ani jedna zmienka o preležaninách, ich vývoji a starostlivosti o ne. Záznamy len sporadicky informujú o vykonaní hygieny pacienta.
Za tieto nedostatky môže úrad podľa jeho hovorkyne Radoslavy Miklášovej udeliť nemocnici pokutu takmer až desaťtisíc eur.
„Nežiadam pokutu pre nemocnicu, ale chcem, aby vyvodila dôsledky pre toho, kto zanedbal starostlivosť o môjho otca,“ hovorí o rozhodnutí úradu Svarínová. Dodáva, že je s ním vcelku spokojná, hoci niektoré veci týkajúce sa zdravotnej starostlivosti o jej otca, si musela „vydupať“.
„Úrad konštatuje, že v prípade pána Beladiča Univerzitná nemocnica Bratislava poskytla adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Nedostatky sa týkali nesprávneho vedenia zdravotnej dokumentácie,“ reagovala hovorkyňa nemocnice Zuzana Čižmáriková.
Zariadenie podľa nej už dávnejšie urobilo nápravu, robí najmä podrobnejšie záznamy o preležaninách v zdravotnej dokumentácii.
Preležaniny prehliadali
Jozefa Beladiča hospitalizovali pre problémy s dýchaním vlani 16. septembra na jednotke intenzívnej starostlivosti geriatrickej kliniky na bratislavských Kramároch.
Keď ho Svarínová po pár dňoch navštívila, naskytol sa jej „neskutočný obraz o našej zdravotnej starostlivosti“.
Otec podľa nej chrčal, bol zahlienený a podložka pod ním bola mokrá a krvavá. Preležaniny mal na pätách, nad konečníkom, neskôr aj na bokoch. Odfotografovala ich a lekárky vyzvala, aby fotografie založili do lekárskej správy. Nedostali sa tam ani po opakovanej žiadosti.
Po dvojnásobnej hospitalizácii, na geriatrickom a neskôr internom oddelení, pacient 9. októbra na Kramároch zomrel. Pár dní pred jeho smrťou jeho dcéra podala podnet úradu pre dohľad.
Ešte na jeseň minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH sľúbil, že sledovanie preležanín a starostlivosť o ne zaradí medzi indikátory kvality nemocníc. Jeho hovorkyňa Katarína Zollerová včera povedala, že by sa tak mohlo stať v apríli či máji.
K dekubitom sa naše zariadenia nehlásia
Statička a zdravotná sestra ĽUBICA KOČANOVÁ blogom o preležaninách spustila verejnú diskusiu.
Úrad pre dohľad rozhodol, že v prípade otca pani Daniely Svarínovej nemocnica pochybila. Čo na to hovoríte?
„Preležaniny sú smrtiace, preto sa bežne v zdravotnej dokumentácii nemocníc nevyskytoval zápis o existencii takejto traumy. Nemocnice sa k nim nepriznávali.“
Minulý rok ste v blogu písali o preležaninách. Čo vás k tomu viedlo?
„Pochopenie, že ľudia umierajú zbytočne pre novovzniknuté rany, ktorým sa dá predchádzať. Posledné chvíle ich života sú utrpením v bolestiach prechádzajúcich do otravy krvi, vnútorného rozvratu organizmu, ktorému sa ťažko dá zabrániť. Mlčanie o probléme a množstvo preležanín ma sužovalo. Ľudia s preležaninou chcú radšej zomrieť, nevidia kvalitu života v svojich posledných chvíľach, bez ohľadu na to, čo tejto spoločnosti odovzdali.“
Ako sa v zdravotníckych zariadeniach snažia predchádzať vzniku preležanín a ako ich ošetrujú?
„Sú oddelenia, kde preležaniny u nevládnych pacientov nevznikajú, a sú oddelenia, kde preležaniny vznikajú. Musí tam byť presvedčenie a vôľa celého kolektívu sestier, sanitárov polohovať nevládneho pacienta. Antidekubitárne pomôcky, polohovateľná posteľ, matrace musia byť samozrejmosťou v 21. storočí.“
Minister Uhliarik chce zaradiť preležaniny medzi indikátory kvality. Stačí to? Čo treba urobiť, aby sa situácia zlepšila?
„Nie, nestačí, samotný indikátor kvality zaváži iba v desiatich percentách pri rozhodovaní o zmluve poskytovateľa so zdravotnou poisťovňou. Prevencia preležanín musí byť v prvom rade prioritou manažmentu, a nie indikátorom kvality, ktorý sa dá obísť. Je nutné, aby do prevencie preležanín bola zainteresovaná aj verejnosť, aby samotní príbuzní kontrolovali personál, aby im to bolo umožnené.“
Myslíte si, že sa v dohľadnom čase zníži výskyt preležanín v našich zariadeniach?
„Som optimistka. Medializácia problému otvorila širokú diskusiu o nedostatkoch v zdravotnej starostlivosti. Verím, že pacienti a ich príbuzní sú viac informovaní, personál po negatívnej medializácii musí zlú situáciu riešiť.“
Ján Krempaský
