na celý dom. Manželka doktora Judášika zanechala svoj mnohoročný mimomanželský vzťah s intelektuálom Antalom. Nik nikoho nevytopil, nik sa s nikým nepohádal. Každý umýval spoločné priestory načas. Domovník namontoval do výťahu zrkadlo. Svetlá na chodbách svietili a spred domu nič neukradli.
Neistota sa začala zmocňovať obyvateľov zľahka, nenápadne. Ako keby každý cítil, že sa deje čosi nepatričné. Susedia sa zo začiatku pristavovali jeden pri druhom a pýtali sa, ako sa majú. Keď sa dozvedeli, že je všetko v poriadku, neveriacky krútili hlavami. Po dome sa začala šíriť rozkladná letargia.
Obyvatelia domu číslo 6 na Ulici P. O. Hviezdoslava nemali koho spoločne ohovárať a nemali na čo spoločne nadávať.
Susedské návštevy boli čím ďalej, tým redšie, a keď sa náhodou stretli, len si kývli na pozdrav a mlčky sa obišli.
Dobrosrdečná pani Benereiterová sa snažila rozptýliť ostatných zaručenou informáciou, že do prázdneho bytu na siedmom poschodí sa nasťahujú nejakí Vietnamci alebo nejakí Lakatošovci s trinástimi deťmi, ale neuspela, pretože sa všeobecne vedelo, že bývalí majitelia nechávajú byt dcére. Pani Benereiterová sa stiahla do urazenej ľahostajnosti.
Na chvíľu sa zazdalo, že sa vrátili staré dobré časy, keď jedného rána sa našlo rozbité sklo na vchodových dverách, lenže najstarší Pravdov syn sa okamžite priznal, že to nechtiac urobil on, keď vynášal bicykel a dobrovoľne a za vlastné vreckové dal sklo vymeniť.
Po tomto čine otupenosť obyvateľov dosiahla vrchol.
Marazmus domu by snáď prešiel do kolapsu, nebyť neobyčajne šťastnej náhody: na tabuľke Oznamy sa objavil inzerát, že bývalí majitelia bytu na siedmom poschodí ho predsa len ponúkajú na predaj. A zapôsobil ako skutočný zázrak.
Obyvatelia domu sa opäť začali veselo zdraviť, rozprávať, stretávať, navštevovať. Pani Benereiterová získala späť svoju bývalú vážnosť.
Dom začal žiť zase svojím plnohodnotným životom. Vietnamci alebo Lakatošovci s trinástimi deťmi sa stali objektom vášnivých rozhovorov.
Ľudia boli k sebe znova ľuďmi.
