Slovo alergia skloňujeme denne a podľa odborníkov nebude trvať dlho, kým budeme takmer všetci nejakou trpieť. Mnohí sú alergickí na trávy, pele či zvieraciu srsť, ale alergiu môžu vyvolávať aj potraviny.
Zjete oriešky, morské plody, kúsok čokolády či vypijete pohár mlieka a vaše telo búrlivo zareaguje? Niekedy môžu byť prejavy alergie také výrazné, až ohrozujú život pacienta.
K potravinám, ktoré najčastejšie spôsobujú alergie, patria arašidy, rôzne orechy, plody mora, vajcia, mlieko, ale aj pšenica či niektoré druhy ovocia. Príznaky alergie sa môžu objaviť tesne po jedle, ale aj o niekoľko hodín. Niektoré spôsobujú opuch a svrbenie úst, hrdla, nevoľnosť, vracanie a hnačku. Iné postihnú celé telo a môžu zapríčiniť opuchy tkanív, dýchavičnosť či kožné vyrážky.
V závažných prípadoch môže nastať anafylaxia – najťažšia alergická reakcia, ktorá môže ohroziť život pacienta. V takom prípade ho treba sledovať počas 24 hodín, pretože príznaky sa môžu vrátiť v podobe neskorej odpovede.
Odhaliť ju pomôže aj denník
Potravinovou alergiou trpí 6 – 8 percent detí a 1 – 2 percentá dospelých. Je však len minimálnou časťou väčšej skupiny klinických prejavov, ktoré sa nazývajú nežiaduce potravinové reakcie.
Pri stanovení diagnózy je najdôležitejší podrobný opis príznakov po požití podozrivej potraviny. Veľmi užitočný je aj denník, kde si chorý zaznamená, ktoré potraviny jedol a aké mal následné ťažkosti. Pri diagnostikovaní sa využívajú kožné alebo náplasťové testy a vyšetrenie špecifických IgE protilátok proti potravinovým alergénom v krvi.
Teplo môže pomôcť, ale aj uškodiť
Ak vám lekár zistí alergiu na niektoré potraviny, musíte ich zo svojho jedálneho lístka dôsledne vylúčiť. „U detí s alergiou na bielkovinu kravského mlieka vylúčime zo stravy mlieko, ale aj mliečne výrobky. Prejavy alergie u plne dojčených detí riešime vylúčením alergénov zo stravy matky. Tieto alergické prejavy u detí väčšinou ustupujú po niekoľkých mesiacoch až rokoch a je možné začať postupne pridávať do stravy aj potraviny, ktoré obsahujú daný alergén,“ hovorí klinická imunologička a alergologička Katarína Bergendiová z Pneumo-Alergo Centra v Bratislave. Dodáva, že u dospelých je obyčajne potrebná celoživotná diéta.
Podľa klinických prejavov sa pridáva aj medikamentózna liečba, napr. antihistaminiká, pri anafylaktickej reakcii treba pacienta vybaviť adrenalínovým perom.
V niektorých prípadoch sa obľúbených potravín nemusíte úplne vzdať. Niekedy pomôže, ak ich tepelne upravíte. Lekárka vysvetľuje, že väčšinou sú potravinové alergény ovocia a zeleniny termolabilné. Znamená to, že tepelným spracovaním dochádza k zmene ich štruktúry, a tým aj strate schopnosti alergizovať. Zdôrazňuje však, že existujú potraviny – napríklad zeler alebo morské plody, u ktorých sa zahrievaním alergény nemenia a vedú k vzniku alergických príznakov až anafylaxii. Je zaujímavé, že teplom sa môže alergenicita potravín aj zvyšovať – napr. pri pražení arašidov.
Skrížená alergia
Niekedy môže ísť aj o skríženú alergickú reaktivitu – príkladom je tzv. peľovo-potravinový syndróm. Alergická reakcia je vyvolaná zvýšenou respiračnou citlivosťou na peľové alergény, ktoré bežne vdychujeme a ktoré skrížene reagujú s potravinovými alergénmi.
Doktorka Bergendiová upresňuje, že prejavy skríženej alergickej reakcie môžu vznikať, ak majú peľové a potravinové alergény podobnú štruktúru. Taká reakcia sa prejavuje svrbením a pálením podnebia, prípadne opuchom pier a slizníc ústnej dutiny po zjedení rôznych druhov ovocia a zeleniny.
Napríklad pri alergii na brezu môžeme reagovať na jablko a orechy, pri alergii na palinu reagujeme na zeler, mrkvu a podobne.
Rozdiel medzi alergiou a intoleranciou
Ľudia si často mýlia alergiu s tzv. intoleranciou, nie je to však to isté.
Intolerancia - je dôsledok abnormálnej neimunologickej reakcie po požití potraviny – napr. enzýmová, čo je porucha funkcie tráviacich enzýmov. Telo neprimerane reaguje na vyvolávajúci faktor. Príkladom je intolerancia mliečneho cukru – laktózy. Problém s trávením tohto mliečneho cukru spôsobuje nedostatok laktázy - tráviaceho enzýmu, ktorý štiepi mliečny cukor v tenkom čreve. Prejavmi sú zvýšená plynatosť, bolesti brucha, hnačky, kŕče.
Mlieko však môže spôsobovať aj alergiu. Alergénom nie je mliečny cukor – laktóza, ale mliečna bielkovina. Alergická reakcia môže byť aj veľmi prudká.
Ak má niekto alergiu na mliečnu bielkovinu, neznamená to, že má aj intoleranciu mliečneho cukru. Tráviaci enzým laktáza u neho môže bezproblémovo fungovať.
Alergia - vzniká, keď náš imunitný systém neprimerane reaguje na alergén. Pri prvom kontakte s alergénom začne tvoriť protilátky. Tie pokryjú povrch mastocytov – buniek v koži, výstelke žalúdka, pľúc a horných dýchacích ciest. Tieto bunky obsahujú histamín. Ak alergény znova preniknú do tela, protilátky sa aktivujú a mastocyty prasknú. Histamín sa z nich uvoľní a spôsobí zápalovú reakciu, ktorá dráždi tkanivá a vyvolá alergickú reakciu.
Príznaky ťažkej alergickej reakcie:
opuch pier a jazyka,
dýchacie ťažkosti – chrčanie, kŕč hrtana,
slabosť, pokles tlaku krvi,
kŕč svalov tráviaceho a močového systému.
