Najbližšia rodina z rôznych dôvodov často nevie, alebo nemôže svojim blízkym poskytnúť adekvátnu zdravotnú starostlivosť napríklad po prepustení z nemocnice. V takom prípade môžete hľadať pomoc v špecializovaných agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré nájdete na celom Slovensku. Zameriavajú sa na poskytovanie odbornej ošetrovateľskej, a niektoré aj sociálnej starostlivosti v domácich podmienkach.
Ide o odborné ošetrenie rán, preležanín, ale aj iné ošetrovateľské výkony, ako i poskytovanie liečebnej rehabilitácie po úrazoch, operáciách či cievnych príhodách.
Mnohí o tejto možnosti nevedia, a tak sa o tieto služby ani neuchádzajú, hoci imobilným alebo čiastočne imobilným pacientom za splnenia určitých podmienok sú v plnej výške hradené všetkými zdravotnými poisťovňami v prípade, že túto starostlivosť písomne navrhne ich lekár.
O činnosti agentúr a možnostiach, ako sa uchádzať o tieto služby sa rozprávame s doc. MUDr. Boženou Bušovou, CSc., MPH, riaditeľkou ošetrovateľskej agentúry Harris Slovakia, a. s. a opatrovateľskej služby Empatia, n. o., ktoré sa venujú ošetrovaniu a starostlivosti o pacientov v domácom prostredí. Je aj podpredsedníčkou Asociácie poskytovateľov ošetrovateľských služieb v SR a tiež Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR.
Zamerajme sa najprv na agentúry, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť, k takým patrí aj agentúra Harris Slovakia. Komu presne sú vaše služby určené?
Naša agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti je zdravotnícke zariadenie, v rámci ktorého poskytujeme najmä odborné ošetrovanie a rehabilitáciu. Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, sú nový typ zdravotníckych zariadení, ktorý vznikol v polovici 90. rokov. Hlavným cieľom bolo umožniť ľuďom, aby boli skôr prepustení z nemocnice, alebo aby do nemocnice ani nemuseli ísť a mohli vo svojom domácom prostredí dostať kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť.
Bolo a je to určené najmä pacientom, ktorí nedokážu samostatne chodiť. Mobilní pacienti môžu prísť na ošetrenie do ambulancie, pre nich to nie je problém. Avšak tým, ktorí sú úplne alebo čiastočne imobilní, je určená táto domáca ošetrovateľská služba, a teda aj domáca rehabilitačná starostlivosť.
Takže imobilita pacienta je jedna z podmienok poskytovania starostlivosti?
Áno, venujeme sa ťažko chorým, čiastočne mobilným alebo imobilným, ale imobilita v našom ponímaní neznamená, že pacient musí byť len viazaný na lôžko. Je to pacient, ktorý nedokáže samostatne opustiť domáce prostredie a ísť do ambulancie. Taký pacient sa napríklad môže dokázať pohybovať po byte, ale nedokáže napríklad zísť zo štvrtého poschodia, a na ošetrenie by ho museli priviezť sanitkou a pod..
Poskytujete služby aj psychiatrickým pacientom? Tí síce nemusia byť imobilní, ale môžu mať takisto problém ísť napríklad sami k lekárovi...
Čiastočná imobilita je jedna podmienka, druhá podmienka, ktorá musí byť splnená je, že musí byť jasne určený ošetrovateľský problém, a tak aj výkon. Ošetrovateľské výkony sú zadefinované v katalógu výkonov. Sú dané vyhláškou Ministerstva zdravotníctva, kde je jasne povedané, že pacientovi možno podať injekciu, infúziu, ošetriť ranu, preležaninu a pod. U psychiatrických pacientov nie je ošetrovateľský výkon zadefinovaný a väčšinou je aj veľmi zložité ho zadefinovať.
Ak psychiatrický pacient potrebuje injekciu, infúziu, ošetrenie dekubitu či rany, je to jasné. Ale pokiaľ potrebuje len dohľad, spoločnosť na 24 hodín, to nie je už zdravotnícky výkon. To už je na hrane so sociálnymi službami a vzhľadom na to, že zdravotné poisťovne majú problém s financiami, bránia sa financovaniu sociálnych výkonov. Boli aj agentúry, ktoré sa rozhodli, že sa budú venovať len psychiatrickým pacientom, ale zlyhali práve na probléme, ako zadefinovať výkon a ako zadefinovať rozsah výkonu.
Ak idete k pacientovi, ktorý má povedzme štyri dekubity, viete, že ošetrenie jednej preležaniny trvá toľko a toľko a viete, že napríklad za 45 minút alebo za hodinu ste hotový. Ale čo s psychiatrickým pacientom? Momentálne sú psychiatrickí pacienti, bohužiaľ, v domácom ošetrovaní na okraji.
Personál, ktorý pracuje v týchto agentúrach, musí mať zrejme zdravotnícke vzdelanie...
Treba zdôrazniť, že domácu ošetrovateľskú starostlivosť poskytujú kvalifikované sestry, ktoré majú nielen patričné vzdelanie, dnes už mnohé aj vysokoškolské, a špecializáciu, ale musia mať aj prax, aby sa vedeli o pacienta postarať v neprítomnosti lekára. V nemocnici majú za chrbtom lekára, ktorý povie, čo treba, ale tu - doma u pacienta - sú sestry odkázané samé na seba, napriek tomu, že prvý krok musí spraviť lekár.
Časté bývajú otázky, či u nás pracujú laici alebo vyškolení pracovníci – sú to všetko kvalifikovaní pracovníci, ktorí musia vedieť pracovať samostatne, bez dohľadu lekára. Ošetrovanie robia sestry a rehabilitáciu môžu robiť len kvalifikovaní fyzioterapeuti. Dnes už tiež s vysokoškolským vzdelaním.
Ako sa môžu ľudia uchádzať o zdravotnícke služby týchto agentúr? Aký je postup?
Najčastejšie k nám ľudia prichádzajú, keď im príbuzného prepúšťajú z nemocnice. Pociťujú potrebu ďalšieho ošetrovania. Dôležité je, aby lekár do prepúšťacej správy uviedol, v akom stave pacienta prepúšťajú domov a že je potrebné začať alebo pokračovať v rehabilitácii, pretože je po úraze, po výmene kĺbu, po operácii atď., alebo má nezhojenú ranu, vytvorili sa mu preležaniny, alebo má iný ošetrovateľský problém. Na základe prepúšťacej správy a návštevy u pacienta môže všeobecný lekár o domácu starostlivosť pre pacienta požiadať.
Starostlivosť teda navrhuje všeobecný lekár?
Domácu ošetrovateľskú starostlivosť navrhuje všeobecný lekár, je na to tlačivo návrhu. V prípade rehabilitačnej starostlivosti musí byť návrh od rehabilitačného lekára, pretože všeobecný lekár nemá kvalifikáciu na rehabilitáciu. Postup je obyčajne taký, že príbuzní sa nám ozvú, my im vydáme tlačivo návrhu, prípadne ak je pacient doma, ideme sa pozrieť, aby sme vedeli jasne zadefinovať, čo je u neho potrebné.
Tlačivo návrhu odsúhlasí a podpíše všeobecný alebo rehabilitačný lekár a my na základe tohto návrhu začíname starostlivosť. Následne sa pošle do poisťovne, kde ho schvaľuje revízny lekár. Obyčajne je najväčší problém napríklad s psychiatrickými pacientmi, kde je často ťažké zadefinovať, čo bude potrebné, a či to je zdravotný výkon. Často máme problém to obhájiť, ale pokiaľ ide o pacienta s ranami, dekubitmi alebo je imobilný či čiastočne imobilný, tak problém s hradením ošetrovania nie je.
Pokiaľ ide o rehabilitáciu, od 1. 4. 2011 sa zmenili podmienky, VŠZP aj poisťovňa Dôvera nastolili určité pravidlá, ktoré limitujú možnosť hradenia a domácej rehabilitácie zo zdravotného poistenia. Nie sú finančné prostriedky, preto sa uprednostňujú iné služby a na rehabilitáciu už neostáva. Preto je potrebné, aby sa každý pacient, ktorý sa o túto službu uchádza, informoval v konkrétnej agentúre, kde mu vysvetlia podmienky, či sú výkony plne hradené poisťovňou, či musí niečo doplácať, alebo či nemá nič hradené.
Dá sa s agentúrou dohodnúť aj na plne platenej službe?
Áno, klienti môžu ísť pod režimom samoplatcov, každá agentúra by mala mať vypracovaný cenník, ktorý by mal byť k nahliadnutiu a pacient by mal mať možnosť sa rozhodnúť. Výhodou samoplatcovstva je, že pacientovi stačí prepúšťacia správa, kde je napísané, že domácu starostlivosť potrebuje. Nepotrebuje už ďalší návrh od lekára.
Niektorí lekári ani nechcú vypisovať návrhy na domácu starostlivosť a dokonca sa stretávame s tým, že spochybňujú naše kompetencie a pacientovi domáce ošetrovanie neodporúčajú. Proces získavania domácej starostlivosti pre pacientov má veľa zádrheľov, počnúc slabou informovanosťou pacientov o možnostiach domáceho ošetrovania alebo rehabilitácie, cez problémy s ochotou lekárov vypisovať návrhy na domácu starostlivosť a končiac schvaľovaním úhrady výkonov v poisťovni.
Ako dlho trvá od podania žiadosti, kým sa začne so starostlivosťou?
Deň – dva. Podľa kapacity. Do troch dní by mala byť každá agentúra schopná zahájiť starostlivosť.
Koľko je v súčasnosti na Slovensku takýchto agentúr?
Okolo 180. Presnejšie povedané bolo vydaných okolo 180 licencií, ale vzhľadom na to, že poisťovne stále obmedzujú úhrady, tak niektoré agentúry postupne znižujú svoju činnosť.
Na stránke www.zzz.sk v sekcii ošetrovatelia môžete nájsť asi 110 zaregistrovaných aktívnych agentúr.
Ak máte záujem poradiť sa priamo s doc. MUDr. Boženou Bušovou, CSc., MPH, môžete sa na ňu obrátiť na našej stránke v online poradniOšetrovanie doma.
Ako dlho trvá ošetrovanie pacienta? Poskytujete aj dlhodobé ošetrovanie?
Návrh je obyčajne na tri mesiace, môže byť aj na kratšiu dobu. Zvykne to byť napríklad 10 infúzií, 10 injekcií alebo 10 rehabilitácií, ale obyčajne je našou hlavnou činnosťou ošetrovanie rán, preležanín, vredov predkolenia a pod., s tým majú ľudia najväčšie problémy. Je to niečo, k čomu sa príbuzní nie vždy vedia postaviť.
Vtedy je obyčajne návrh na tri mesiace, po skončení musí lekár zhodnotiť stav pacienta, a môže zvážiť predĺženie. Máme krátkodobých, ale aj dlhodobých pacientov, na veľa mesiacov, niektoré rany sa veľmi ťažko hoja, najmä vredy predkolenia, to je ročná, niekedy aj jedenapolročná záležitosť.
Ako je to s materiálom potrebným na ošetrovanie?
Ošetrovateľské agentúry zatiaľ nemajú právo predpisovať materiál, s ktorým pracujú sestry pri ošetrovaní, a tak je vždy potrebné, aby tento materiál predpísal lekár. Je to často tažkopádne, lebo sestra ktorá chodí denne k pacientovi najlepšie vie, čo potrebuje k jeho ošetreniu, ale žiaľ takto je nastavený systém. V niektorých prípadoch si na tento materiál alebo masti či náplasti musí pacient doplácať. Najmä v prípadoch, keď ide o kvalitnejšie, ale aj drahšie materiály.
Samostatnou kapitolou je už spomínaná rehabilitácia...
Tým, že postupne všetky poisťovne začínajú domácu rehabilitáciu vnímať ako nadštandardnú činnosť, tak obmedzujú jej úhradu a my postupne rozširujeme služby pre samoplatcov. V takom prípade sa už neuplatňujú striktné pravidlá, ktoré si uplatňujú poisťovne.
Ak pacient zaplatí, sme ochotní chodiť rehabilitovať aj k pacientovi, ktorý je mobilný. Stačí mu lekársky nález a odporúčanie začať rehabilitáciu. Nepotrebuje ani návrh, lebo ten vyžaduje poisťovňa, keď rehabilitáciu hradí. Okrem toho vysokoškolsky vzdelaný fyzioterapeut si ho dokáže zdiagnostikovať a vie navrhnúť rehabilitačný plán, takže je to omnoho jednoduchšie.
Ceny sa pohybujú od 10 – 20 eur, v priemere stojí jedna rehabilitácia doma okolo 17 eur. Záleží to aj od počtu objednaných rehabilitácií.
Chodievate k pacientom iba domov, alebo ich v prípade potreby máte možnosť niekam umiestniť?
My nemáme právo pacienta hospitalizovať, to musí riešiť lekár. Ale pokiaľ ide o sociálne služby, a to sa už začíname dotýkať opatrovateľskej služby, tam spolupracujeme s viacerými sociálnymi zariadeniami a vieme klienta odporučiť. Momentálne je systém sociálnych služieb v stave akéhosi prerodu, pretože od januára roku 2009 platí nový zákon o sociálnych službách, ktorý rozdelil poskytovateľov na verejných a neverejných. Verejní poskytovatelia sociálnych služieb sú pri miestnych úradoch alebo VÚC, teda pri samospráve a neverejní sme všetci ostatní.
Ako je to s financovaním sociálnych služieb?
Financovanie závisí od toho, či je daný poskytovateľ služieb verejný alebo neverejný. Samospráva dostáva na každého obyvateľa nad 62 rokov určitú sumu. Objem týchto peňazí je určený na to, aby sa týmto občanom poskytovali sociálne služby. Tým, že poskytovatelia boli rozdelení na verejných a neverejných, samospráva, v našom prípade obce a mestské časti, lebo tie majú v kompetencii poskytovanie opatrovateľskej služby, si často ponechajú všetky peniaze, ktoré prídu na samosprávu pre občanov nad 62 rokov.
Z toho financujú svoje opatrovateľské služby, takže dokážu tieto služby poskytovať za 5 – 10-násobne nižšie sumy, ako sú skutočné náklady, a tým pádom lacnejšie ako my, ktorí tieto peniaze vo forme príspevkov nedostávame. Je to nespravodlivé, pretože samospráva dostane peniaze na všetkých svojich občanov, takže by ich mala rozdeliť tak občanom, ktorým poskytne svoje služby, ako aj občanom, ktorým poskytujú služby iní poskytovatelia opatrovateľskej služby.
Ako ste riešili túto situáciu?
Bol podaný podnet na Ústavný súd na zrovnoprávnenie verejných a neverejných poskytovateľov. Ústavný súd vyniesol rozhodnutie, že musia byť zrovnoprávnení, ale neriešil financovanie. Takže dnes síce sme zrovnoprávnení, občan si môže vybrať ktorého poskytovateľa chce, ale financovanie nikto nevyriešil.
Spísali sme petíciu za zrovnoprávnenie občanov či sú u verejných alebo neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a žiadali sme Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby riešilo financovanie. Sľúbili nám, že sa to bude riešiť malou novelou zákona o sociálnych službách, ale nakoniec sa to nedoriešilo a teraz máme prísľub, že sa tento problém bude riešiť vo veľkej novele zákona, ktorá by mala začať platiť od roku 2012.
Dovtedy sú však občania, ktorí potrebujú sociálne služby rozdelení na dve skupiny. Jedni, ktorí čerpajú dotáciu navyše, aj tú, ktorá im nie je určená, a tí druhí, ktorí nemajú nárok na nič, ako to je v opatrovateľskej službe, alebo na podstatne nižší príspevok v neverejnom sociálnom zariadení, oproti tomu, aký príspevok majú občania vo verejných zariadeniach.
Rozdiely sú v niekoľkých stovkách eur mesačne. V tom vlastne spočíva diskriminácia jedných občanov oproti druhým. Jedni, ktorí mali to šťastie a dostali sa do verejného sociálneho zariadenia a platia podstatne nižšie ceny za pobyt oproti iným, ktorí to šťastie nemali a musia platiť podstatne vyššie ceny u neverejných poskytovateľov.
Aké sú teda rozdiely v cenách u verejných a neverejných poskytovateľov?
Napríklad v domove sociálnych služieb sú náklady na jedného občana na mesiac zhruba 1000 eur, bez ohľadu na to či je verejný či neverejný. Vo verejnom zariadení však platí občan okolo 250 eur a často aj menej, pretože samospráva ho dotuje 750 eurami alebo aj viac. V neverejnom zariadení je to presne naopak, samospráva dáva príspevok len 250 eur a občan si musí zaplatiť 750 eur.
Podobne je to aj v opatrovateľskej službe. U verejného poskytovateľa sa ceny opatrovateľských služieb pohybujú niekde na úrovni 50 centov na hodinu. U nás neverejných sa pohybujú v reálnych nákladoch, čo je cena v priemere okolo 7 – 7,5 eura na hodinu opatrovania, keďže už od r. 2007 nedostávame žiadne príspevky od samosprávy. To je momentálne najväčší problém v sociálnych službách, a preto sú verejné zariadenia plné a sú v nich poradovníky a mnohí neverejní poskytovatelia majú prázdne miesta.
Čo potrebuje žiadateľ, aby sa dostal do sociálneho zariadenia?
V súčasnosti musí každý žiadateľ o umiestnenie v sociálnom zariadení, ale aj ak žiada iba opatrovateľskú službu, prejsť posudkovým konaním a získať posudok a rozhodnutie o odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Pôvodná myšlienka bola dobrá, išlo o to, aby sa to nezneužívalo. Posudky odkázanosti mali hovoriť o tom, že klient je na službu odkázaný a má nárok na dotáciu, čiže príspevok pri odkázanosti.
Avšak posudky sa vyžadujú aj v takom prípade, ak si klient platí plnú cenu, ktorá nie je dotovaná. Potom sa často stretávame s tým, že sa klienti u nás rozčuľujú, že načo majú vybavovať posudok, keď musia platiť plnú cenu, a podozrievajú nás, že si za ich chrbtami vybavujeme nejakú dotáciu, keď od nich vyžadujeme posudok o odkázanosti. Bohužiaľ, je to dané zákonom. Upozorňujeme na to a navrhujeme, aby posudok bol vyžadovaný len v prípade, že ide o dotované služby a prijímateľ služieb má nárok na získanie príspevku pri odkázanosti, čiže cena, ktorú bude platiť za služby bude nižšia.
Aká je spolupráca ošetrovateľských agentúr s lekármi? Majú pacienti možnosť získať informácie o možnosti domácej ošetrovateľskej starostlivosti?
Lekári v nemocnici alebo aj všeobecní lekári veľmi často nemajú čas pacienta o týchto službách informovať. Tým, že sú to relatívne nové služby, a my nemáme možnosť masívnej reklamy, často sa pacienti o nich vôbec nedozvedia. Informácie sú útržkovité, sem-tam sa niečo objaví v tlači, v televízii. Na začiatku, keď sa tento typ služieb zavádzal, bohužiaľ, nebola urobená systematická informačná kampaň. Okrem toho, keď sa zavádzala domáca ošetrovateľská starostlivosť, nemocnice boli financované podľa lôžkodňa, takže nemali záujem skracovať hospitalizáciu, práve naopak.
Napríklad ešte v polovici 90. rokov boli pacienti v nemocniciach aj niekoľko týždňov aj pol roka a vychádzali už bez potreby domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Tak sa to nejako zafixovalo. Napriek tomu, že nemocnice by mali aktívne spolupracovať s agentúrami a pacientov, ktorí nemôžu byť doliečení v nemocnici, aktívne posielať do domáceho ošetrovania, narážame na problém, že nás vnímajú ako „firmu“ a konkurenciu a nie ako rovnocenných partnerov.
Pacienti často pri prepustení nedostanú informáciu, rovnako aj všeobecní lekári nie vždy dostatočne informujú. Príčina zrejme tkvie aj v tom, že nebolo jasne povedané, že ak si taký lekár objedná domácu ošetrovateľskú starostlivosť o pacienta, tak mu nebude krátená kapitácia. Zrejme bolo cieľom poisťovní zabrániť zneužívaniu, lebo na začiatku 90. rokov boli také tendencie, a lekári nerozlišovali odbornú ošetrovateľskú od opatrovateľskej služby. A tak sa stávalo, že objednávali domáce ošetrovanie od agentúr aj v prípade, že babička potrebovala nakúpiť a upratať. Poisťovne tomu chceli zamedziť, ale s vaničkou vyliali aj dieťa.
Viete pomôcť riešiť aj situáciu, ak má niekto doma ťažko chorého pacienta a chce ísť napríklad na dovolenku alebo služobnú cestu?
V poslednom čase máme čoraz viac takýchto klientov, už v predstihu si zabezpečujú opatrovateľské služby pre svojich rodičov na júl – august. 24-hodinové služby však robíme skôr výnimočne a krátkodobo, dokážeme to zabezpečiť asi na týždeň – dva, viac nie, pretože na jednu 24-hodinovú službu by sme mali mať podľa Zákonníka práce 5 opatrovateliek.
Takže skôr sa snažíme s klientom pristúpiť k nejakému kompromisu. Veľmi ťažkých pacientov ľudia nenechávajú samých, počas dovolenky sa ich snažia niekde umiestniť. Pokiaľ je to však babička, ktorá bola zvyknutá, že každý deň k nej na tri – štyri hodiny niekto chodí a nakúpi jej, navarí, podá jedlo, uprace, okúpe ju, tak tam sa vieme dohodnúť na tých 4 – 6 hodinách denne. To sme bez problémov schopní zabezpečiť. To však už nie je opatrovateľská služba, ale domáce služby, a to je už mimo režimu posudzovania.
Ste riaditeľkou aj opatrovateľskej služby. Potrebujú aj tu pracovníci špeciálne odborné vzdelanie?
Naša opatrovateľská služba Empatia, n. o. je nezisková organizácia a sme neverejný poskytovateľ. Služby vykonávajú opatrovateľky, ktoré nemajú zdravotnícke vzdelanie. Väčšinou sú to ženy s iným vzdelaním, ktoré si spravili opatrovateľský kurz, alebo máme aj opatrovateľky, ktoré absolvovali školy orientované na opatrovanie.
Zatiaľ ich je málo, myslím, že v budúcnosti sa budú častejšie objavovať rôzne dvoj-trojročné nadstavby nad maturitu alebo samostatné stredné školy. Ide o ženy väčšinou vo veku od 40 do 60 – 65 rokov, máme ženy, ktoré boli prepustené z rôznych dôvodov zo zamestnania a už si nevedia nájsť miesto v svojej pôvodnej profesii, máme aj vysokoškolsky vzdelané ženy – opatrovateľky, ktoré hľadajú možnosť uplatnenia.
Je aj pri žiadosti o takúto službu potrebné odporúčanie lekára?
Službu si objednáva priamo klient, takže návrh lekára nie je potrebný. Vychádzame z cenníkových cien. Ľudia väčšinou prichádzajú s predstavami, že potrebujú 24-hodinovú starostlivosť, ale často zistíme, že to nie je potrebné. V rámci týchto služieb robíme dohľad, spoločnosť, zabezpečenie hygieny, zabezpečovanie stravy - nákup, varenie, alebo donášku obedov buď z jedální dôchodcov, v prípade potreby aj navaríme.
Ak je to potrebné, zabezpečujete pre klientov aj špeciálnu diétu?
Áno, môžeme mu navariť, keď to potrebuje, mnohé jedálne dôchodcov varia špeciálne diéty, takže opatrovateľka môže jedlo aj donášať. Výhoda týchto jedální je v tom, že väčšinou patria mestským častiam, ktoré obedy seniorom dotujú. Potom chodí naša opatrovateľka, donesie obed, naservíruje a pod. Okrem spomínaných služieb robíme aj sprevádzanie.
Máme napríklad klientov, ktorí chodia na ožarovanie, na chemoterapiu, na pravidelné vyšetrenia a príbuzný ich nemôže sprevádzať. Spolupracujeme s tzv. sociálnym taxíkom alebo sanitkou, ktorá zabezpečuje prevoz. Robíme aj tzv. mobilizáciu – aktivizáciu klienta. Ide o ľudí, ktorí sa z rôznych objektívnych alebo subjektívnych dôvodov opustili a potrebujú stimuláciu. Robíme s nimi rôzne cvičenia, hráme s nimi rôzne hry, čítame tlač a snažíme sa ich mobilizovať. Niektorí sa musia znovu učiť chodiť po schodoch, výťahom, chodiť von a pod..
Spolupracujete aj s pacientskymi organizáciami, domovmi dôchodcov?
Väčšinou s domovmi sociálnych služieb, či už ide o zariadenie pre seniorov alebo dom sociálnych služieb. Spolupracujeme, ak príbuzní hľadajú umiestnenie, tak sa ich snažíme usmerniť. Problém je v tom, že všetky verejné zariadenia sú plné a čakacia doba je dva - tri roky, práve preto, že tam platia nízke sumy. Čiže vo verejných zariadeniach, kde sú ceny okolo 250 – 300 eur sú poradovníky a v neverejných zariadeniach to väčšinou zlyháva na tom, že platby sa pohybujú okolo 600 – 700 eur, čo si nie každý môže dovoliť.
Predpokladám, že ošetrovateľské aj opatrovateľské agentúry medzi sebou komunikujú, zrejme viete nastaviť taký balík služieb, aký vyhovuje individuálnym potrebám klienta?
Áno, netrúfam si však hovoriť za všetky agentúry, pretože vzhľadom na to, že opatrovateľská služba prestala byť od roku 2007 dotovaná, tak sa mohlo stať, že niektoré agentúry tieto služby vyradili. V mnohých regiónoch si ľudia nie sú schopní platiť ani 2 – 3 eurá na hodinu. Myslím, že mnohé agentúry postupne prestanú robiť aj rehabilitáciu, lebo aj tá je zo strany zdravotných poisťovní čoraz menej uhrádzaná. Takže nakoniec ostane len ošetrovateľská starostlivosť.
My nie sme na voľnom, ale na regulovanom trhu. A môžeme si dovoliť robiť iba to, na čo je úhrada, a tá je od poisťovní taká, aká je... Treba sa vždy informovať v najbližšej agentúre a spýtať sa, aké služby sú schopní poskytnúť. Treba odlíšiť zdravotné a sociálne služby, tie bežia pod iným režimom. Dá sa to, samozrejme, kombinovať, máme napríklad pacienta, u ktorého sa stretáva sestra, fyzioterapeut a opatrovateľka.
Asi treba poukázať aj na to, že agentúry v podstate pomáhajú vytvárať aj pracovné miesta...
Áno, spájame službu klientovi a zároveň poskytujeme zamestnanie. 70 % našich opatrovateliek sú ženy, zvyšok muži, je to najmä tá skupina ľudí, ktorí nevedia nájsť uplatnenie v iných službách. Toto je také širšie spektrum, môžete tu uplatniť všetky svoje skúsenosti a zručnosti zo života, ktoré máte. Problém je však financovanie. Pritom potreby zo strany klientov sú veľké. Všade v Európe platí, a naša vláda tiež prijala toto stanovisko, udržať ľudí čo najdlhšie samostatných v domácom prostredí.
Viac informácií nájdete na www.harris.sk a www.opatrovaniedoma.sk
Podľa miesta bydliska môžete najbližšiu agentúru nájsť:
na internete – www.zzz.sk
na Vyššom územnom celku, Odbor zdravotníctva
register sociálnych zariadení nájdete priamo na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
