Ak budete piť príliš veľké množstvá naraz, môže dôjsť k poklesu sodíka v krvi. Tento elektrolyt zohráva v organizme dôležitú rolu. Príznaky prevodnenia organizmu a následného poklesu sodíka v krvi sa môžu podobať príznakom dehydratácie – bolesti hlavy, zvracanie, dezorientácia a pod.. Od čoho závisí, koľko tekutín by sme teda mali denne prijať? Doc. MUDr. Jana Jurkovičová, CSc. zo Združenia pre zdravie a výživu vysvetľuje, že pitný režim sa riadi konštitúciou človeka, vekom, aktivitou organizmu, a tiež vlastnosťami okolitého prostredia.
V horúcich dňoch, pri zvýšenej fyzickej aktivite, pracovnej záťaži, ale aj pri zvýšenom strese by sme mali prijímať viac tekutín. Podľa lekárky by sme sa mali riadiť pravidlom: vypiť toľko tekutín, koľko sme z tela vylúčili močom, potom, dychom a stolicou. „V priemere by to malo byť 1,5 – 2,5 litra denne, pri zvýšených vonkajších teplotách až 3,5 litra. Dôležité je uvedomiť si, že do pitného režimu sa započítava aj voda prijímaná v potravinách, ako sú polievky, mliečne nápoje, ovocie, zelenina a pod.,“ hovorí lekárka.
Ako však hydratovať telo efektívne? Jana Jurkovičová odporúča prijímať menšie objemy tekutín v častejších intervaloch, ešte predtým, ako pocítime smäd. Takisto upozorňuje na to, aby sme nepili jednorazovo veľké množstvá tekutín, je to pre organizmus zbytočná záťaž. Najviac by sme mali vypiť ráno a v dopoludňajších hodinách a večer postupne príjem tekutín znižovať.
Deti potrebujú viac
Množstvo prijatých tekutín súvisí aj s vekom. Nezabúdajte, že dieťa nie je zmenšený dospelý. Čím je dieťa mladšie, tým viac vody obsahuje jeho telo. Jana Jurkovičová upresňuje, že u novorodenca je to 75 – 80 % telesnej hmotnosti a u dospelého človeka 55 – 60 %. Deti tak na nedostatok tekutín reagujú oveľa citlivejšie. Znamená to, že potrebujú viac vody ako dospelí. Zdravé dojča alebo batoľa potrebuje denne príjem vody, ktorý predstavuje asi 10 – 15 % jeho telesnej hmotnosti, dospelému stačia 2 – 4 %.
„Okrem toho metabolizmus dieťaťa je v porovnaní s metabolizmom dospelého jedinca rýchlejší, a tým aj citlivejší na poškodenie. Osobitne nebezpečná, a to nielen počas letných horúčav, ale aj v zime v prekúrených miestnostiach, je u detí kombinácia nedostatku tekutín a prehriatia organizmu. Telo, ktorému chýbajú tekutiny sa totiž menej potí, v dôsledku čoho sa menej ochladzuje a hrozí rýchly kolaps. Zvlášť malé deti majú nedokonale vyvinutý mechanizmus pocitu smädu, a preto sa môžu veľmi ľahko dehydrovať,“ vysvetľuje lekárka.
Internistka a klinická farmakologička Etela Janeková hovorí, že u mladších detí sa stáva, že pri hre zabudnú piť. Je teda na rodičovi, aby dieťaťu pravidelne ponúkal tekutiny, pričom potreba závisí na teplote a vlhkosti vonkajšieho prostredia, a tiež od telesnej aktivity dieťaťa.
Aj pediatrička Andrea Černianska z 1. detskej kliniky DFNsP a LF v Bratislave dodáva, že práve menšie deti si nevedia nedostatok tekutín doplniť, sú odkázané na dospelých. Deficit vody sa u nich prejavuje znížením koncentrácie, mrzutosťou, spavosťou či nechuťou do jedla.
Takisto dospievajúci potrebujú v zvýšenej miere dbať na dostatočný príjem tekutín vzhľadom na to, že rýchlo rastú, vyvíjajú sa a celkovo majú zrýchlený metabolizmus.
Na dehydratáciu treba dávať pozor aj u starších ľudí, s pribúdajúcimi rokmi sa totiž znižuje až stráca pocit smädu, hoci telu tekutiny chýbajú. Jana Jurkovičová dodáva, že na nedostatok tekutín môžu upozorniť suché pery a sliznica v ústach. Hovorí, že „nedostatok tekutín u starších ľudí spôsobuje, že v obličkách sa tvorí len malé množstvo moču a z tela sa nedostatočne odstraňujú odpadové produkty metabolizmu, čo následne zhoršuje zdravie a telesnú pohodu. Dehydratácia v tomto veku s následným zahustením krvi môže viesť až k trombózam, embóliám, k tvorbe močových kameňov, k zmätenosti, prípadne až k poruchám vedomia. Obzvlášť nebezpečná situácia môže nastať, ak starý človek žije sám, ak je chorý, imobilný, počas letných horúčav, pri hnačke a pod.“
Koľko piť?
Pediatrička Černianska hovorí, že u menších detí možno sledovať dostatok tekutín podľa množstva použitých plienok. „Pokiaľ je dieťa dobre hydratované, malo by mať počas dňa dobre premočených minimálne päť plienok.“
Presný objem tekutín je samozrejme ťažké presne vypočítať, ale orientovať sa môžete podľa údajov uvedených v tabuľke. Samozrejme, ako sme už spomínali, do úvahy treba brať aj ďalšie okolnosti – horúčavy, zvýšenú fyzickú námahu a pod..
Približná denná spotreba vody v ml na 1 kg hmotnosti
dojčatá 100 – 150
deti od 1 do 12 mesiacov 120 – 150
deti vo veku od 1 do 6 rokov 100
deti do 12 rokov 70
staršie deti a mládež 40 - 60
dospelý človek 50
Dehydratácia
Ako zistíme, či nám hrozí dehydratácia? Jana Jurkovičová vysvetľuje, že závažné prejavy nadmerného úbytku tekutín v tele začneme pozorovať vtedy, ak ich objem poklesne o viac ako 6 %. Dôsledkom nedostatočného príjmu tekutín bude obmedzenie ich výdaja.
„Zahustením telových tekutín a znížením ich objemu sa vyšle signál do mozgu, odkiaľ vzápätí príde povel obličkám na zníženie vylučovania vody. Toto sa deje bez nášho vedomia, automaticky. Väčšina ľudí začne pociťovať smäd, až keď je telových tekutín nedostatok a obličky už nestačia zahusťovať moč. Smäd teda pôsobí ako rezerva, ako náhradný regulačný systém rovnováhy vodnej bilancie,“ vysvetľuje Jurkovičová.
Nedostatok vody sa prejaví nielen pocitom smädu, ale máme aj tmavý moč, sucho v ústach, môžeme pociťovať nepokoj, nervozitu, zníži sa naša schopnosť sústredenia.
V dôsledku nedostatku vody v tele hrozí tvorba obličkových kameňov, môžu sa zhoršiť reumatické ťažkosti, zásobovanie kyslíkom všetkých tkanív, hrozí aj tvorba krvných zrazenín a pod. Ak ste dehydrovaní, môžete sa aj menej potiť, vaše telo sa však bude nedostatočne ochladzovať a hrozí následné prehriatie organizmu až úpal.
Jana Jurkovičová odporúča piť tekutiny pravidelne a vedome, častejšie a v menších dávkach a nečakať na pocit smädu, ktorý môže prísť neskoro. Zdôrazňuje, že zvlášť dôležité je to u detí a starších ľudí.
Nie je však dôležité len množstvo tekutín, ktoré prijmeme, ale aj ich zloženie. Pre človeka je najprirodzenejším nápojom kvalitná pitná voda, rôzne druhy pramenitých vôd a pri zvýšenom potení a zvýšených stratách minerálnych látok je podľa lekárky vhodné dopĺňať pitný režim aj minerálnymi vodami, prípadne ovocnými šťavami riedenými vodou a nesladenými bylinkovými čajmi.
Minerálne vody majú vyšší obsah oxidu uhličitého a jedinečný súbor jednotlivých minerálov a stopových prvkov (každá minerálka má špecifické zloženie), ktoré určujú ich vlastnosti a vplyv na organizmus. Môžu mať aj určitý fyziologický účinok, preto lekárka odporúča piť ich v primeranom množstve, približne 0,5 l denne. Dôležité je aj ich striedanie.
