Písmo:A^-|A⁺00

• Keď nájdeme dieťa v nejakej neprirodzenej polohe, alebo sa niečo stane v našej prítomnosti, prvým krokom je zistiť prítomnosť vedomia oslovením a zatrasením. Ak dieťa nereaguje na oslovenie a zatrasenie, je v bezvedomí.
• Druhým krokom je zakričať o pomoc a nasleduje záklon hlavy na spriechodnenie dýchacích ciest a zisťovanie prítomnosti dýchania.
• Ak je dieťa v bezvedomí a nedýcha, začíname resuscitáciu. Na rozdiel od dospelých začíname resuscitáciu dieťaťa 5 vdychmi, a po 5 vdychoch pokračujeme rovnako ako u dospelých: 30 stlačení hrudníka a 2 vdychy.
• U dieťaťa vo veku približne jeden až dvanásť rokov stačí stláčať hrudník hranou jednej dlane na jednej ruke. Rýchlosť stláčania je ako u dospelých – 100-krát za minútu.
• Po 30 stlačeniach nasledujú 2 vdychy.
• Ak je záchranca sám, tak po minúte resuscitácie, to znamená po dvoch cykloch 30 : 2, môže na chvíľu prerušiť resuscitáciu, aby zavolal na tiesňovú linku 112.
• Deti do jedného roka neoslovujeme, ale aplikujeme nejaký zvukový podnet, aby sme sa presvedčili, či je dieťa pri vedomí, zisťujeme prítomnosť dýchania a po 5 úvodných vdychoch začíname stláčať hrudník.
• U detí zhruba do veku 1 roka stačí stláčať hrudník dvomi prstmi tesne pod úrovňou prsných bradaviek.
• Po minúte resuscitácie, čiže po dvoch cykloch 30 : 2, voláme o pomoc alebo na tiesňovú linku.
• Zastavenie krvného obehu u dieťaťa sa pritrafí zriedkavejšie ako u dospelých ľudí, ale keď dieťa nie je zresuscitované len preto, že niekto nechcel alebo nevie poskytnúť prvú pomoc, tak je to o to väčšia tragédia. Napriek tomu, že je to zriedkavejšie, mali by sme byť pripravení aj na takúto možnosť.