Ako ľuďom, ani psom sa po obede nechce veľmi premýšľať.
Niekedy sa aj zviera zachová ako múdrejší, ktorý ustúpi.
I keď sú chovatelia, ktorí nedopustia na svojich zvieracích miláčikov krivé slovo a sú ochotní aj odprisahať, že ich pes alebo kôň dokáže rozmýšľať, nie každý tomu uverí. Ale ani vedci pri skúmaní inteligentnejších živočíchov zatiaľ nie sú zajedno, či zvieratá rozmýšľajú, alebo konajú inštinktívne.
Rozhodne, zvieratá postavené vo vývojovom rebríčku nižšie nedokážu rozmýšľať ani len v základnej rovine, ale konajú inštinktívne, čo potvrdilo nesčíselné množstvo pokusov.
Napríklad keď vtáčím rodičom, ktorí sedia na vajciach alebo kŕmia mláďatá, presunieme v ich neprítomnosti hniezdo o niečo ďalej, keď sa vrátia späť, ostanú zaskočení. Hoci počujú hladné, štebotajúce mláďatá a vidia svoje hniezdo, nejavia oň záujem. Ak ho vrátime na pôvodné miesto, vtáci - rodičia doňho pokojne vlietnu. Z toho vyplýva, že svoje mláďatá ani vajcia nepoznajú, ale majú len priestorovú orientáciu spojenú pamäťou.
To vyplýva aj z poznatkov pri pokusoch s inými vtákmi. Domáca hydina, ale aj dravce môžu sedieť na ľubovoľnom predmete, ktoré sa podobá vajcu. Labute si dokonca sadnú aj na fľašu, ktorá sa im dostane do hniezda a keď čajkám podstrčíme kameň alebo konzervu, aj tú obsedia.
Nie sú to len vtáky, ktoré asi nerozmýšľajú a nepoznajú svoje mláďatá, ale aj dokonalejšie tvory - cicavce. Príkladom môže byť krava. Keď sa jej odoberie teľa, prejavuje nepokoj, vydáva žalostné bučanie a dožaduje sa svojho potomka. V pokuse postavili k nej napodobeninu teľaťa v koži, vyplnenú senom. Krava sa upokojila a začala hneď figurínu olizovať a to tak náruživo, že koža na atrape praskla a vyvalilo sa z nej seno. Krava sa do neho pokojne pustila a celé svoje „teľa“ postupne zožrala.
Krysy mnohí považujú za jedny z najbystrejších hlodavcov. Najmä pre schopnosť nájsť riešenie ako sa dostať z bludiska či k potrave. Ale ako je obmedzené ich rozumové myslenie, môže dokumentovať táto príhoda. Biela laboratórna krysa si robila hniezdo. Zachvátená „budovateľskou horúčkou“ sliedila v klietke po vhodnom materiáli a tu jej prišiel „do cesty“ jej vlastný chvost. Chytila ho do zubov a odniesla na hniezdo. Potom znovu vybehla hľadať materiál, znovu našla svoj chvost a opäť ho doniesla na hniezdo. To sa v konkrétnom pokuse opakovalo až 11-krát.
(mm)
