Napriek tomu, keď sa povie rakovina, väčšine z nás prejde mráz po chrbte. Táto choroba je totiž opradená mýtmi, ktoré sú v nás stále hlboko zakorenené. A preto o nej nechceme veľmi počúvať. A tí, ktorým vstúpila do života priamo alebo cez ich blízkych, o nej väčšinou hovoriť nechcú.
Nájdu sa však aj takí, ktorí o rakovine hovoriť dokážu a chcú. Pretože ochorenie sami prekonali a sú presvedčení, že tým pomôžu ostatným pacientom a ich rodinám.
Hovorme o tom – projekt, ktorý chce povzbudiť a inšpirovať
Študentka, ktorá opäť našla odvahu tancovať. Dôchodca, ktorý si splnil sen o Tour de France. Mladá žena, ktorá sa musela naučiť byť šťastnou. Alebo herec, ktorý sa stal viac sám sebou. Aj títo ľudia súhlasili s účinkovaním v projekte Hovorme o tom, v rámci ktorého porozprávali, ako sa dokázali vyrovnať so skutočnosťou, že im do života vstúpila rakovina.
Ako našli silu jej čeliť a aká bola cesta, ktorá ich doviedla k vyliečeniu a novej, lepšej kvalite života po chorobe. Ako umožnili svojej chorobe, aby im nielen vzala, ale aj veľa dala. Z týchto výpovedí vzniklo množstvo krátkych videí, ktoré si môžete pozrieť na www.hovormeotom.sk.
Projekt vznikol pod záštitou Slovenskej onko-psychologickej spoločnosti a jeho autorkou je Zuzana Truplová, ktorá sa už niekoľko rokov venuje projektom pre onkologických pacientov a sama musela rakovine čeliť dvakrát.
„Našou snahou bolo ukázať, že rakovina nemusí znamenať len utrpenie a smrť. Príbehy ľudí, ktorí v projekte účinkujú, sú rôzne, rovnako ako aj spôsoby, ktorými sa s chorobou vyrovnávali. Spája ich však odhodlanie podieľať sa na svojom vyliečení aj vlastnými silami.“
V projekte účinkuje aj Viktor Horján, ktorýpred dvomi rokmi prekonal rakovinou prostaty. Tvrdí, že rakovina mu otvorila oči a ukázala nový rozmer života.
“Bol by som rád, keby sme rakovinu nebrali ako nevyhnutne smrteľnú chorobu, ale len ako chorobu, s ktorou sa treba naučiť žiť a vnímať ju ako súčasť a nie ako koniec života. Je to skúška, ktorú môžeme zvládnuť, len ak sami chceme,“ hovorí na margo svojho ochorenia Viktor.
Pohľad onkológa a psychológa
Na projekte spolupracovala aj onko-psychologička Mária Andrášiová, ktorá sa psychike onkologických pacientov venuje už takmer 20 rokov. Tvrdí, že jedným z dôvodov, prečo sa o rakovine v našej spoločnosti viac šepká ako hovorí je, že zdraví ľudia často nevedia, ako sa k chorým správať.
„Projekt Hovorme o tom má veľký význam aj v tomto kontexte. Pretože až keď pochopíme, čo ten druhý prežíva a potrebuje, môžeme mu pomôcť. “ Mária Andrášiová súhlasí aj s tvrdením Viktora Horjána, že by sme rakovinu nemali vnímať ako nevyhnutne smrteľnú chorobu. Je presvedčená, že tento projekt dokáže povzbudiť mnohých pacientov, pretože v sebe nesie posolstvo, že rakovina sa dá prežiť a po jej prekonaní je možné plnohodnotne žiť.“
Okrem výpovedí bývalých pacientov nájdete na stránke aj komentáre MUDr. Ľuboša Drgoňu z Národného onkologického ústavu v Bratislave. S účinkovaním v tomto projekte súhlasil úplne spontánne, pretože si myslí, že onkologické ochorenia nutne potrebujú „demýtizáciu“. A je presvedčený, že psychika pacienta je jednou z najdôležitejších súčastí úspešnej liečby.
„Veľakrát sme túto tému v rámci osobných rozhovoroch rozoberali aj s ostatnými kolegami. Počas našej lekárskej praxe sme nezávisle vypozorovali, že pacient, ktorý sa po nevyhnutnom zvládnutí iniciálnej fázy šoku z diagnózy nastaví pozitívne, má omnoho väčšiu šancu lepšie znášať liečbu, jej vedľajšie účinky ako aj psychický tlak, ktorý pramení zo samotnej diagnózy.“
Nielen pre chorých
Tvorcovia projektu veria, že video-výpovede na www.hovormeotom.sk dokážu mnohých ľudí motivovať, aby prekonali svoje bloky a ak je to potrebné, začali o tejto chorobe spoločne hovoriť. Projekt má však v sebe potenciál osloviť aj tých, ktorí s rakovinou nie sú bezprostredne konfrontovaní. Nejde v ňom len o zvládanie ochorenia ako takého, ale aj o poznanie, ku ktorému účinkujúcich choroba doviedla.
Veľmi pekne to vo svojej výpovedi dokázala vystihnúť jedna z účinkujúcich, keď povedala: „Aby som sa vyliečila, musela som sa naučiť byť šťastnou...“