FOTO - ARCHÍV
Po desiatich rokoch živelného architektonického boomu sa ukazuje, že je nevyhnutné prehodnotiť naše nároky na urbanistickú kvalitu miest. Iba tak možno vyvodiť dôsledky nekoncepčného územného plánovania, ku ktorému (nielen) v posledných desiatich rokoch došlo. O urbanistických projektoch a ich realizácii sme sa porozprávali s Doc. Ing. arch. JOZEFOM BRATHOM, PhD. z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Ako vyzerá urbanistické riešenie miest u nás?
„Navonok sa zdá, že urbanistická tvorba a životné prostredie miest je prevažne architektonickým, technickým, ekologickým, ekonomickým a estetickým problémom. Rovnako výrazný a jednostranný je však ekonomický a hospodársky vplyv na súčasnú kvalitu životného prostredia miest. Pozemky sa dnes stali súkromným vlastníctvom. Možnosti ich odkúpenia pre potreby výstavby podstatne spomaľujú proces vytvárania novej kvality urbanistickej štruktúry. Zdá sa, že nastúpil diktát bohatých investorov, ktorí v prevažnej miere rozhodujú o tom, kde a čo budeme stavať. Často nerešpektujú schválený územný plán mesta. Súčasná situácia je charakteristická množstvom obmedzení v tvorivom a realizačnom procese. Napriek všetkému môžeme vychádzať iba z trhových a ekonomických hodnôt. Myslím si, že dnešné rozdrobené investície budú v budúcnosti brzdou rozvoja progresívnych urbanistických štruktúr.“
Aký je hlavný zámer urbanizmu miest?
„Tvorba mesta znamená hľadanie rovnováhy v štruktúrach na rozvojových osiach mesta a v možnosti ich vzájomnej previazanosti. Hlavnou požiadavkou v súčasnom svetovom urbanizme je aplikovanie viacúčelových funkčných prvkov a ich flexibilita. Investície, ktoré nie sú organizované územnými plánmi, takéto požiadavky nemôžu splniť. Za danej situácie si budeme musieť pár rokov počkať na možnosť realizovať progresívne trendy v urbanizme podľa predstáv odborníkov, architektov-urbanistov.“
Nedostatky rozvoja našich miest zrejme súvisia so zmenami, alebo skôr so zanedbávaním urbanistických cieľov.
„Za posledné desaťročia to bol napríklad vplyv funkcionalizmu. Spoločenská a hospodárska situácia a spôsob usmerňovania výstavby nám zatiaľ nedovoľujú vytvárať podmienky pre hierarchiu urbanistických priestorov. Sú mnohoraké a nie je možné určiť ich hranice.“
Aké sú správne tvorivé prístupy pri obnove mesta?
„Za posledné obdobie u nás prebehol výrazný urbanizačný proces, ktorý poznačil novou panelovou výstavbou okraje miest. V súčasnosti a v krátkej budúcnosti nás čaká obnova ich vnútornej štruktúry. Myslím si, že v tvorivej činnosti nie je múdre predpisovať recepty. Mali by sme však vedieť, do akej miery chceme urbanistické štruktúry modernizovať a do akej chrániť. Okrem toho by sme mali vytušiť aj to, ako budú vyzerať v budúcich mestách. V prvej fáze musíme predovšetkým odstrániť základné nedostatky spôsobené nekoncepčnými prístupmi v tvorbe, nekomplexnosťou a nevyváženosťou základných funkčných komponentov. Zároveň treba hľadať vnútorné väzby existujúcich a nových či rozostavaných urbanistických štruktúr.“
Rozvoj celkového rázu mesta úzko súvisí s jeho mikroprostredím. Ako je možné v jeho vývoji dosiahnuť úspech?
„Otázkou je, do akej miery možno naplniť predstavu o mestskom a obytnom prostredí pre obyvateľov za daného stavu spoločenského vývoja. Musíme rešpektovať najmä urbanistickú kompozíciu na novej výrazovej platforme. Keď človek prechádza mestom, striedajú sa u neho vnemy a pohľady. Pri rozmanitých priestoroch v mestách a jeho častiach, organicky navzájom previazaných, práve správna kompozícia umocňuje u človeka optické účinky. V tom je jej veľký význam.“
V minulosti sa historické hodnoty miest neakceptovali. Ako je to dnes?
„Devastácia a narušenosť mikroprostredia v historických jadrách v centrách miest je naozaj výrazná. Badať ju, žiaľ, už aj v takzvaných nových sídliskách. Ich nedokonalosť sa prejavuje najmä rozdrobenosťou zástavby, narušením pôvodnej štruktúry, nevhodnou mierkou novej zástavby, množstvom prieluk, zlým stavebno-technickým stavom či štrukturálnou diskontinuitou. Mnohé priestory sa vyľudnili a vzniklo mŕtve prostredie. Chýbajú esteticky hodnotné priestory a veľmi málo atraktívny urbanistický parter - mestský nábytok. Urbanistické priestory sú nedokončené a nemajú správnu funkčnú náplň. Často sú narušené priehľady, chýba zeleň, hromadia sa dopravné nedostatky. Vodné toky bývajú nevhodne začlenené do priestorového rámca mesta.“
Môžeme hovoriť aj o nejakých pozitívnych výsledkoch?
„V riešení verejných mikropriestorov sa dosiahli iba čiastočné úspechy. Momentálne je našou úlohou vytvoriť a dotvoriť ich so všetkými atribútmi, ktoré mu prináležia. Zatiaľ však nemožno hovoriť o úspechu. Výnimkou je napríklad vytvorenie niektorých peších zón a nových polyfunkčných mestských jadier. Momentálne sa nachádzame v štádiu prechodu a nové princípy v urbanizme sa iba rodia. Naším cieľom sa nesmie stať „odmeštenie“, ale poľudštenie existujúcich predstáv o meste.“
EVA ANDREJČÁKOVÁ
