Cesta k štíhlej línii môže byť aj tŕnistá, treba mať na pamäti, že nie je riešením:
a) vyberať si potraviny iba podľa toho, či sú „light“ alebo nízkotučné a nevšímať si ostatné nutričné hodnoty,
b) úplne vylúčiť tuk z potravy,
c) ignorovať pomer jednotlivých živín v potrave.
Podľa odborníkov by optimálny pomer základných živín – bielkovín, cukrov a tukov, v strave zdravých dospelých mal vyzerať takto:
- bielkoviny – 10 – 15 %
- cukry – 55 – 60 %
- tuky – 25 – 30 %
Množstvo je uvádzané v percentách, ktoré predstavujú podiel týchto živín na celodennom príjme energie v potrave.
Ak ste obézni a rozhodli ste sa pre redukčnú diétu, treba upraviť aj pomer jednotlivých živín v strave:
- bielkoviny – 25 %
- cukry – 50 %
- tuky – 25 %
(zdroj: MUDr. Peter Minárik: Vademecum zdravej výživy)
Pozor na nízkotučné
Ak vám nebude jediným ukazovateľom len označenie „nízkotučný“ alebo „light“ a začnete si všímať aj zloženie a obsah jednotlivých zložiek v takto označených výrobkoch, zistíte, že často majú vyššiu energetickú hodnotu ako bežné výrobky. Príkladom sú jogurty.
Ako vysvetľuje odborníčka na chudnutie PhDr., Mgr. Katarína Skybová, „do nízkotučných jogurtov sa totiž pre získanie typickej jogurtovej textúry a konzistencie pridávajú škroby, želatína či iné zahusťovadlá. Do jogurtov s obsahom tuku nad 3 % sa tieto zložky nepridávajú, pretože jogurty vyrobené z neodtučneného mlieka všetky typické vlastnosti jogurtu prirodzene majú.“
Katarína Skybová ďalej hovorí, že ak držíte redukčnú diétu, mali by ste konzumovať biele jogurty s obsahom tuku 3 až 4 % v množstve 100 až 150 gramov za deň. Neodporúča ani nízkotučné alebo light jogurty, pretože nezasýtia, neuspokoja chute a navyše navodzujú dojem, že ich môžete zjesť oveľa viac, keďže sú „light“.
Tuky nevynechajte úplne
Sú totiž pre naše telo dôležité, zabezpečujú energiu. Dôležité je vedieť odlíšiť, aké tuky sú vhodné a ktoré by sme mali eliminovať z potravy, alebo aspoň maximálne obmedziť. Takže nielen množstvo tuku, ale aj jeho druh je dôležitý, pričom úplne vylúčiť tuky z potravy nemožno.
Dôležité je, aby ich obsahovala potrava aj počas chudnutia. Dietológ a gastroenterológ Peter Minárik v knihe Vademecum zdravej výživy vysvetľuje, že dôvodom sú esenciálne mastné kyseliny, pri ktorých sme odkázaní na ich príjem v potrave – telo si ich totiž samo nedokáže vyprodukovať. Takéto esenciálne mastné kyseliny nájdeme napríklad v rastlinných olejoch, orechoch, sóji, rybách. Niektoré vitamíny – A, D, E, K – sú totiž rozpustné práve v tukoch.
Katarína Skybová odporúča pri chudnutí uprednostňovať rastlinné margaríny. Neobsahujú totiž cholesterol, ktorý sa nachádza len v potravinách živočíšneho pôvodu. „Rastlinné margaríny obsahujú nenasýtené mastné kyseliny, u ktorých bol dokázaný priaznivý vplyv na zdravie človeka. Sú obohatené o vitamíny A, D a E, omega 3 mastné kyseliny a vápnik. Špeciálne druhy margarínov obsahujú pridané fytosteroly, ktoré znižujú hladinu cholesterolu,“ hovorí Skybová.
Takisto upozorňuje na to, žepre zdravú výživu a zvlášť, ak chcete schudnúť, je dôležité kontrolovať príjem všetkých tukov. Priberať môžete aj z rastlinných, ak ich budete jesť priveľa. Z tohto hľadiska je teda jedno, či ide o príjem tukov živočíšneho alebo rastlinného pôvodu.
„Napríklad klasické a rastlinné maslo obsahujú menej tuku ako bravčová masť, ale aj ako olivový olej, ktoré sú takmer stopercentné tuky. Základný rozdiel medzi živočíšnymi a rastlinnými tukmi je ten, že živočíšne tuky vo vyššej miere obsahujú nasýtené mastné kyseliny, ktoré sú rizikovým faktorom kardiovaskulárnych ochorení,“ upozorňuje Katarína Skybová.
Energetická hodnota jedného gramu rastlinného alebo živočíšneho tuku je rovnaká,a to až 3760 kJ.
Bielkoviny - rastlinné a živočíšne
Sú nenahraditeľnou zložkou potravy, podieľajú sa na rôznych metabolických a regulačných mechanizmoch. Tvoria aj základnú stavebnú zložku telesných orgánov a tiež súčasť enzýmov a viacerých hormónov. Bielkoviny obsahuje živočíšna, ale i rastlinná potrava.
Podľa odborníkov vraj potreby organizmu pokryjeme vtedy, ak bielkoviny prijímame z oboch zdrojov – aj zo živočíšneho, aj z rastlinného. „Na druhej strane, ak človek správne a pestro kombinuje rastlinné potraviny bohaté na bielkoviny (strukoviny, sója, obilniny) a ak ich konzumuje v dostatočnom množstve, odborníci už dnes pripúšťajú, že zdravý človek môže takýmto spôsobom získať plnohodnotné množstvo bielkovín so všetkými potrebnými aminokyselinami,“ uvádza Peter Minárik.
Niektoré skupiny ľudí by sa však nemali jednostranne orientovať len na rastlinnú potravu. Sú to tehotné a dojčiace ženy, deti, seniori, vrcholoví športovci alebo fyzicky ťažko pracujúci. Hrozí im potenciálne riziko, že by v takej jednostrannej strave nemali zabezpečený dostatočný príjem všetkých esenciálnych živín.
Výhodou však je, že v takej strave absentuje cholesterol a väčšinou aj tuk s vysokým obsahom nevhodných nasýtených mastných kyselín.
Živočíšne potraviny zasa obsahujú okrem bielkovín často aj veľa tuku s vysokým podielom nasýtených mastných kyselín. Tie sú pre náš organizmus nebezpečné, pretože zvyšujú riziko aterosklerózy a srdcovo-cievnych ochorení.
Pri potravinách živočíšneho pôvodu by sme preto mali podľa Petra Minárika uprednostniť tie, v ktorých bielkoviny nie sú zaťažené vysokým obsahom tuku a nasýtených mastných kyselín, prípadne cholesterolu. „Najmä pri redukčných diétach je vhodné, aby sa pomer bielkovín a tuku prechýlil v prospech bielkovín.
