Každý to pozná, po deficite spánku sa k slovu dostáva únava, znížená koncentrácia či bolesti hlavy. Pravda však je, že ak budete dlhodobo na svojom spánku „šetriť“, môžete sa dopracovať aj k závažným ochoreniam.
Lekári dnes jednoznačne vedia o súvise nedostatku spánku (dôležitá je aj kvalita spánku) s viacerými zdravotnými ťažkosťami: je to obezita, srdcovo-cievne problémy, oslabenie imunity, výpadky pamäti a ťažkosti s koncentráciou, hovorí sa dokonca aj o súvislosti medzi nedostatkom spánku a onkologickými ochoreniami.
Dĺžka i kvalita
Ak občas pretiahnete oslavu a do postele padnete za brieždenia, či kvôli návalu práce vypínate počítač hlboko po polnoci, nemusíte chytať paniku, treba telo nechať dostatočne oddýchnuť a ono sa vráti k pôvodnému biorytmu. Problém však už nastáva, ak máte problémy s nespavosťou a sú dlhodobého charakteru. Ako dlho by sme však mali spať, aby sme si neškodili?
Priemer je sedem hodín
Podľa vedcov sa u dospelých jedincov priemerná hodnota pohybuje v rozmedzí od šesť do deväť hodín, v priemere sa hovorí o siedmich až ôsmich hodinách. Je to však individuálne, niekomu stačí aj šesť hodín, spánku, aby bol svieži a čulý. Veľký vplyv na rôznu dĺžku, kvalitu ale aj štruktúru spánku má, samozrejme, vek.
To, že sme sa dobre a dostatočne vyspali zistíme podľa jednoduchých ukazovateľov: mali by sme sa zobudiť bez budíka a cítiť sa počas dňa čulí a svieži bez potreby dopovať sa rôznymi stimulantmi v podobe kávy či energetických nápojov. Samozrejme, nielen dĺžka spánku je rozhodujúca, dôležitá je aj jeho kvalita.
Spite, schudnete
Vráťme sa však k nedostatku spánku v súvislosti s chorobami. Ak trpíte nadváhou či obezitou, môže byť za tým aj nedostatok spánku. Prečo? Ak máte spánkový deficit, narúša sa vám prirodzený metabolizmus, pričom sa uvoľňuje aj zvýšené množstvo hormónu kortizolu. Jeho hromadenie spôsobuje, že sa vám začne ukladať tuk najmä v oblasti brucha. Je oveľa nebezpečnejší, ako ten podkožný, na ktorý nadávame, lebo spôsobuje nepekné tukové záhyby.
Útrobný tuk pokrýva aj vnútorné orgány – ak by obézni ľudia mohli nahliadnuť do svojich útrob, asi by sa zhrozili. Tento tuk je metabolicky oveľa aktívnejší ako podkožný a produkuje oveľa viac škodlivých molekúl, ktoré sa dostávajú do krvného obehu, a tak aj do orgánov v tele. Dôsledkom často býva cukrovka 2. typu, srdcovo-cievne ochorenia, ale i rakovina.
Chuť do jedla
Ak budete spať málo, žalúdok začne produkovať viac hormónu grelínu, ktorý vyvoláva chuť do jedla a, naopak, tukové bunky budú produkovať menej hormónu leptínu, ktorý chuť do jedla potláča.
Odborníci hovoria aj o súvislosti apnoe – krátkej zástavy dýchania počas spánku, keď dochádza k nedostatočnému okysličeniu mozgu, s vysokým tlakom krvi, zvýšenou hladinou stresového hormónu a zvýšeným sklonom k vzniku zápalov v tele. Nedostatok spánku vám môže aj ohroziť výkonnosť imunitného systému. Zvlášť ak vaše telo bojuje napríklad s nejakou vírusovou či bakteriálnou infekciou, nemali by ste mu odopierať dostatok spánku. Unavený organizmus nie je schopný produkovať dostatok protilátok.
Podľa výskumov vraj ženy, ktoré pracujú často v noci, sú viac ohrozené rakovinou prsníka. Podobné riziká môžu súvisieť s hladinou hormónu melatonínu v tele, ku ktorého tvorbe telo potrebuje tmu. Tento hormón má imunomodulačné, antioxidačné aj onkostatické účinky, takže zníženie jeho produkcie môže mať nepriaznivé účinky.
Ak máte problémy spánkovým režimom a neviete si rady, skúste sa obrátiť na lekárov, ktorí sa venujú spánkovým poruchám v spánkových laboratóriách alebo neurológa. Nie jediným a vždy najvhodnejším riešením sú tabletky na spanie. Všetkého veľa škodí, takže ani so spánkom to netreba ani preháňať, aj priveľa spánku môže spôsobiť, že sa budete cítiť unavení, malátni a potrápi vás bolesť hlavy.
