Menopauza sa u žien obvykle ohlási vo veku okolo 45 – 55 rokov. Súvisí s vyhasnutím činnosti vaječníkov. Na základe čoho však k tomuto ukončeniu dochádza?
Gynekológ Michal Kliment vysvetľuje, že každé dievčatko má po narodení vo vaječníkoch vrodený obmedzený počet folikulov. Tie sú od puberty v každom menštruačnom cykle zdrojom pohlavných hormónov a vajíčok a zabezpečujú plodnosť žien. Po vyčerpaní týchto zásob sa cyklické krvácania zastavia.
Menopauzou teda označujeme poslednú menštruáciu, pričom by sa nemala objaviť viac ako rok. Túto zmenu sprevádzajú typické zmeny hladín regulačných hormónov. Podľa lekára sa menopauza u slovenských žien objavuje obvykle vo veku 50 – 52 rokov, ale za prirodzené hranice sa považuje vek 45 – 55 rokov.
Pred štyridsiatkou
Kedy je predčasná? Ak sa objaví skôr ako pred štyridsiatkou. Príčinou môže byť operácia v oblasti vnútorných genitálií, napríklad v súvislosti s onkologickým ochorením, ale aj genetická, zdedená ako dôsledok predčasného vaječníkového zlyhania.
Lekár upresňuje, že ak k menopauze dochádza postupne, tak ako v prirodzenom klimaktériu, príznaky, za ktorými stojí najmä nedostatok estrogénov, sa tiež objavujú postupne. „Omnoho nepríjemnejšie sú príznaky, ktoré vzniknú náhle po operačnom odstránení vaječníkov. Typické sú návaly tepla, búšenie srdca a nespavosť,“ hovorí gynekológ.
Príznaky klimaktéria:
návaly tepla,
búšenie srdca,
nespavosť,
podráždenosť a plačlivosť,
skon k depresiám,
zmeny na maternici,
suchosť sliznice pošvy,
sklony k inkontinencii a infekciám,
zmeny pokožky,
rednutie kostí ústiace do osteoporózy,
metabolické zmeny, pri ktorých dochádza k zmene pomeru HDL a LDL cholesterolu, zvyšuje sa riziko náhlych cievnych príhod alebo infarktu myokardu a pod.
Prvé dieťa
V súčasnosti zvyknú mať ženy napríklad pre kariéru často prvé dieťa až po tridsiatke. Aký vek je však ideálny na porodenie prvého potomka aj vzhľadom na riziko predčasnej menopauzy?
„Z biologického hľadiska môže byť problém, keď dievčatá rodia v príliš mladom veku. Alebo, naopak, ak začnú rodiť neskôr. Za optimum pre porodenie prvého dieťaťa sa považuje vek 18 - 25 rokov.“
Prečo? Plodnosť totiž s pribúdajúcimi rokmi klesá a narastajú riziká, ako napríklad sklony k spontánnym potratom a napokon aj k výskytu vrodených vývojových chýb plodu. Gynekológ uvádza, že napríklad výskyt Downovej choroby narastá po 35. roku života, čo je dôvod na prenatálne genetické vyšetrenie a odber plodovej vody, hoci v dnešnej dobe sa prehodnocuje zvýšenie tejto hranice na 38 rokov.
Vo vyššom veku je častejšia neplodnosť. Potom prichádza do úvahy aj pomoc centier asistovanej reprodukcie. Bohužiaľ, s pribúdajúcim vekom ženy klesá aj úspešnosť takýchto zásahov. Ak sa žena rozhodne pre dieťa vo vyššom veku, predčasná menopauza môže urobiť týmto plánom koniec.
Hormóny – áno či nie?
Menopauza sa zvykne riešiť substitučnou hormonálnou liečbou, ktorá pomáha zmierňovať nepríjemné prejavy a urobiť tak žene život príjemnejším a znesiteľnejším. Sú ženy, ktoré sa však zdráhajú podstúpiť túto liečbu a zvyknú ju nahrádzať hormónmi – fytoestrogénmi rastlinného pôvodu.
Gynekológ vysvetľuje, že klimakterickým ťažkostiam sa nevyhne skoro žiadna žena v období blízkom menopauze. „Klimaktérium nie je okamih ako menopauza, ale proces trvajúci okolo desať rokov. Na začiatku sú prejavy hormonálnej nerovnováhy, nepravidelnosti v cykle a sklony k silnejšiemu krvácaniu. Neskôr narastajú typické vegetatívne a somatické príznaky, ktorých intenzita sa líši u jednotlivých žien,“ hovorí Michal Kliment.
Tretina trpí najviac
Asi tretina žien má to šťastie, že prechádza týmto obdobím takmer bez príznakov, u ďalšej tretiny sú znesiteľné. Tieto ženy sa obvykle spomínanej liečby syntetickými hormónmi ani nedožadujú. Je to zrejme spôsobené obavami, a tak hľadajú riešenie v prírodnej liečbe. Tretina žien má však ťažkosti, ktoré sú pre ne neznesiteľné a podľa lekára sa nielenže dožadujú syntetickej náhrady pohlavných hormónov, ale občas pritom odmietajú brať do úvahy aj svoje zdravotné obmedzenia a možné riziká.
Podľa lekára niet dôvodu presviedčať ženy, ktorým efekt prírodnej liečby postačuje, aby prešli na liečbu syntetickými hormónmi. Zdôrazňuje však, že účinok fytoestrogénov nenahrádza v plnej miere účinok syntetických estrogénov ani pri odstránení vegetatívnych, ani pri ovplyvnení somatických príznakov.
Znamená to, že prírodné estrogény nemajú dostatočný vplyv na to, aby zabránili alebo spomalili rednutie kostí, neovplyvnia dostatočne ani kvalitu sliznice pošvy či funkciu močových ciest. Lekár zo skúsenosti hovorí, že mnohé ženy sa dožadujú syntetickej náhradnej liečby po tom, ako sa nenaplnili ich očakávania z efektu fytoestrogénov.
„Syntetické hormóny je síce možné podávať, ale s vedomím obvodného lekára v prípade vysokého krvného tlaku, pri ťažšej forme cukrovky, pri vážnych migrenóznych stavoch, otoskleróze,“ dopĺňa Michal Kliment.
Lekár hormóny nepredpíše:
ak máte rakovinu prsníka, sliznice maternice, vaječníkov, ale aj neobjasnené krvácanie z pošvy,
ak trpíte poruchami zrážania krvi,
ak sa u vás vyskytla pľúcna embólia,
ak trpíte nejasnými chorobami pečene a máte trvale zvýšené hodnoty tzv. pečeňových testov,
ak trpíte hlbokou žilovou trombózou,
v prípade alergie na syntetické hormóny alebo na niektorú zložku prípravku,
ak trpíte porfýriou.
