: Len tomu sa dobre vodí, kto sa nenarodí.
: Nič v mojom živote nie je dobré. Viem, že niektorí sa ma snažia pochopiť, ale čo z toho, keď sa nechápem ani ja? Na jednej strane už chcem byť konečne mŕtva, ale na druhej nie. Skôr chcem žiť iný život v inej osobe.
: Cítim sa hrozne sám… Neznášam samotu, ale nemám chuť byť ani s ľuďmi. Neznášam sa za to, že neviem byť sám. Prečo teraz iba sedím v práci a odratúvam hodiny, kedy pôjdem konečne domov? Lenže potom sa snažím v práci vydržať čo najdlhšie, pretože doma ma nečaká nič iné, iba odratúvať hodiny, kým bude noc a ja sa budem snažiť zaspať. Potom je chvíľu fajn, spím a našťastie sa na sny väčšinou nepamätám. Lenže ráno vstanem a všetko sa začína odznova…. Cítim sa prázdny.
: Presne po hlavičke je klinček trafený… Bezcieľnosť a pustosť. Ako tráviť čas so sebou? Kam ujsť pred sebou? Stalo sa to aj mne, nie som schopný sa z ničoho tešiť, vyvíjať spontánne nejakú aktivitu. Pri každej visí otázka načo? Potom zase, ČO TEDA CHCEŠ? A v tom to je. Snaž sa zistiť, o čo ti ide! Zatiaľ určite vieš len to, čo nechceš. Myslím, že chýba „teplo mladé roby…“ Tá síce prázdnotu nevymetie, ale postará sa o aktivitu, o pocit potrebnosti (aspoň zarábať prachy). Tak to vidím ja a o to sa snažím, lebo seba sám k ničomu neviem dokopať…
: Na samotu je najlepšie si nájsť nejaký koníček … modelárstvo, maľovanie, hocičo, čo by ťa mohlo baviť, skús a možno nájdeš viac.
: Ale hej, viem, čo chcem… Chcem proste babu, lebo keď ju nemám, nebaví ma nič. Záleží mi na tom mať nejaký vzťah, nech sa mi to zdá choré, ako chce. Je to to, čo ma drží pri živote, keď ho nemám, vtedy sa cítim prázdny… Je to asi blbosť, ale nesúhlasiť sám so sebou, to je to posledné, čo teraz chcem robiť.
: Už ste zažili policajtov s ďalekohľadmi? No sú normálni? Cez ďalekohľad sledujú, kto má zapnutý pás. Hmm… ja to vždy robím na poslednú chvíľu… tuším budem musieť vymyslieť niečo iné… hmmm, ale čo?
: diaľnica do pekla – dlhá ale rýchla…
: mám strašne dlhý sen a neviem sa z neho prebudiť
: Všetko, čo sa dá, pobabrem. Hlavne vo vzťahu s rodičmi. Snažím sa byť čo najlepšia, ale nemienim ich príkazom podriadiť každý môj krok. Vadí im ešte aj to, keď prídem domov a matka cíti, že som mala žuvačku. Je to šialené a ja fakt neviem, čo ďalej.
: Kam som sa podel? A kde sú všetci? Nechtiac ich klamem. A prečo im to nevadí…? Občas si vyjdem na výlet, smer život. Ale cestujem v cynizme bez názvu, a skončím na konečnej s názvom „beznádej“. Tak toto mi má stačiť?! Kto mi odpovie v minulom čase?… A prečo som to zasa tak rýchlo prestal cítiť? Toto mám byť ja?
: Kašli na to, nato sú pištole a náboje, mňa už nič nevylieči, žiadny cvokár, nič!
: Ehmmm… a máte aj nejaké ine hobby ako depky… hmm ?
