SME
Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

Je cukor naozaj jed?

Obvykle počúvame, že prílišná konzumácia cukru škodí zdraviu. Môže naozaj spôsobovať až závislosť?

(Zdroj: Ilustračné foto: Flickr.com)

Niektorí vedci prirovnávajú cukor k drogám, je vraj značne návykový a v mozgu funguje podobným spôsobom ako kokaín. Ľudia, ktorí často jedia cukor, si podobne ako drogovo závislí vytvárajú odolnosť a potrebujú tak vyššie dávky.

V článku s názvom ´Cukor je rovnaký jed ako alkohol, tvrdia americkí vedci´, ktorý nedávno uverejnili české Lidové noviny, sa možno dočítať, že vedci sa ohľadne účinkov cukru nezhodujú. Úplné odstránenie sladidiel zo stravy nie je podľa zástupcu americkej asociácie producentov cukru cesta k zdravšej populácii. Riešením je skôr dlhodobé zníženie počtu kalórií a viac pohybovej aktivity.

Skryť Vypnúť reklamu

Na druhej strane sa uvádza názor Roberta Lustiga – kalifornského endokrinológa, ktorý je presvedčený, že cukor potrebuje rovnaké osvetové kampane ako tabak a alkohol, ktoré by viedli k zníženiu jeho spotreby. Netreba pripomínať, že viacerí odborníci nadmernú konzumáciu cukru považujú za rizikový faktor vzniku mnohých závažných civilizačných ochorení od obezity až po nádorové ochorenia. Oproti tomu sa možno stretnúť s názormi nezávislých vedcov, ktorí zasa tvrdia, že cukor v rozvoji týchto ochorení nezohráva takú významnú rolu, aká sa mu pripisuje.

Prečo ho milujeme

Vedci i lekári potvrdzujú, že na pozadí našej lásky k sladkej chuti stoja evolučné dôvody. Sladkú chuť aktívne vyhľadávame a v podstate nenájdeme potravinu, ktorá by prirodzene obsahovala fruktózu a bola jedovatá.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak teda ochutnáme niečo sladké, dáva nám to podľa Lustiga evolučný darwinovský signál, že ide o bezpečné jedlo. Treba si však uvedomiť, že tradične človek nejedol priveľa fruktózy, a navyše ju prijímal v ovocí a zelenine, ktoré obsahujú aj vlákninu, spomaľujúcu vstrebávanie fruktózy i jej potrebu.

V súčasnosti je však cukor i sirup s vysokým obsahom fruktózy ľahko dostupný a lacný, čo má na svedomí, že ho jeme priveľa. Napríklad Američania skonzumujú takmer 60 kg cukru ročne.

Sme pôžitkári

Aj gastroenterológ a dietológ Peter Minárik hovorí, že sladká chuť je mimoriadne obľúbená, pretože je pre ľudí zdrojom hedonických chuťových pôžitkov, väčšina ľudí si ju obľúbila už v dojčenskom veku. „Je prirodzená a pre väčšinu ľudí má nezastupiteľné miesto medzi piatimi základnými chuťami. Cukry sú pre nás dôležitým zdrojom energie a mnohí z nás po sladkej chuti inštinktívne túžia. Pre svoju obľúbenosť sú sladké potraviny ako čokolády, bonbóny, zákusky, torty či koláče predmetom odmeňovania a obdarovania od raného veku až do pokročilej staroby.“

Skryť Vypnúť reklamu

Napriek všetkému však podľa lekára nemožno tvrdiť, že samotný cukor je v pravom slova zmysle návykovou látkou. Dôkazom toho je i fakt, že aj obrovskú chuť na „sladké“ môžeme ľahko uspokojiť potravinami a nápojmi, ktoré sú sladené nekalorickými a necukrovými sladidlami.

Med alebo cukor?

Často siahame namiesto cukru po mede, máme pocit, že je zdravší, a tak je vhodnou alternatívou. Peter Minárik poukazuje na to, že med je prírodný sacharidový produkt včiel - biologicky aj energeticky bohatá potravina. „Kým obyčajný repný cukor sa skladá z čistej sacharózy, med obsahuje jednoduché cukry glukózu a fruktózu. Okrem cukru obsahuje navyše aj niektoré esenciálne aminokyseliny, vitamíny a minerálne látky. Obsah necukrových esenciálnych látok v mede je však pri jeho nízkej spotrebe iba málo dôležitý,“ hovorí dietológ.

Netreba však zabúdať na to, že med, rovnako ako cukor, obsahuje veľa energie. V porovnaní s cukrom je o niečo výživnejším typom prírodného sladidla vďaka malému obsahu esenciálnych látok, ktoré cukor neobsahuje. Z praktického nutričného hľadiska je však podľa odborníka na výživu med porovnateľný s bežným cukrom. „Môžeme ho jesť hoci aj každý deň, ale jeho konzumácia by čo do množstva mala byť striedma,“ dodáva Peter Minárik.

Obsah energie:

  • cukor: 1610 kJ/100g
  • med: 1360 kJ/100g].

Trstinový, repný, hnedý...

Je trstinový cukor zdravší ako repný? A je lepší pravý hnedý cukor ako ten prifarbovaný? Peter Minárik vysvetľuje, že trstinový i repný cukor obsahujú prakticky výlučne sacharózu (99,7 percenta) a oba druhy slúžia ako rýchly zdroj energie. Z nutričného hľadiska majú podobné zloženie a význam.

Prírodný hnedý cukor obsahuje takisto takmer iba sacharózu (97,5 percenta) a o niečo viac minerálnych látok. Hovorí, že aj keď je jeho výživná hodnota o niečo vyššia než bieleho cukru, ak budete hnedý cukor konzumovať striedmo, tak je jeho nutričný prínos málo významný. „Odlíšenie pravého hnedého cukru od bieleho prifarbeného nemá preto veľký praktický význam.“

Telo ich nerozpozná

Potravinársky priemysel využíva mnohé cukry na sladenie alebo konzervovanie potravín. Ľudské telo však nevie rozlíšiť cukry, ktoré sú prirodzene v potrave, od tých, ktoré sú do jedál pridané. Najčastejšie sa používajú cukry s obsahom glukózy. Tá je jediným zdrojom energie, ktorú využíva mozog a hlavný zdroj energie pre činnosť svalov.

„Najdôležitejší zdroj energie pre telo predstavujú sacharidy, ktoré dodávajú telu potrebnú energiu. Rôzne sacharidy obsahujú síce rovnaké množstvo energie (1 g sacharidov obsahuje 17 kJ), ale telo ich využíva rozdielne. Z nich zasýtia najmä polysacharidy, takzvané zložené cukry,“ uvádza Peter Minárik.

Má rôzne podoby

Pod cukrom si obvykle predstavíme tzv. stolový cukor, ktorý bežne používame na sladenie kávy, čaju či pri pečení. Cukor má však mnoho podôb, z jednoduchých cukrov (mono- a oligosacharidy) sú to napríklad:

  • fruktóza – ovocný cukor,
  • glukóza – hroznový cukor,
  • sacharóza – stolový cukor,
  • maltóza – sladový cukor,
  • laktóza – mliečny cukor
  • galaktóza – súčasť mliečneho cukru.

Tieto cukry nájdeme prirodzene v potrave – napríklad v ovocí, zelenine, mliečnych výrobkoch, mede, melase či v javorovom sirupe, takisto v kukurici, z ktorej sa vyrába kukuričný sirup alebo v cukrovej repe, alebo trstine, ktoré sú zdrojom stolového cukru. Veľmi dôležitým, tzv. nevstrebateľným sacharidom je vláknina, ktorej by sme mali prijímať dostatok, denne asi 30 gramov.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Zelená Bratislava
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  3. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  4. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  5. Bezbariérové vozidlo
  6. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Zelená Bratislava
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 101
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 161
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 083
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 750
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 710
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 359
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 397
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 247
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 169
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 8 925
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Dobré ráno

Dobré ráno: Prvé dni po pôrode ovplyvnia celý život, aj tak delíme matky od detí

V roku 2018 sa na Slovensku narodilo predčasne štyritisíc detí.

Podcast Dobré Ráno.
Ilustračné foto.
Stĺpček Zuzany Kepplovej

Ako by Trnku potrestali u Emira Kusturicu

Sebaočistu prokuratúra ani len nepredstiera.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.