21. august je od roku 1968 ukazovateľom reálneho stavu našej spoločnosti, pričom najzaujímavejšie je posledné desaťročie. Už nieto kam adresovať výhovorky na to, čo sme zač, keď činy jasne hovoria, že pohodlie je pre vládnucich normalizátorov spolu s normalizovanými komunistami to najprednejšie.
Fotografia, ktorá obletela svet a je zaradená medzi sto najlepších na svete, mohla konečne dôstojne zakotviť tam, kam nielen logicky, ale najmä eticky a morálne patrí. Ide o fotografiu Laca Bielika: zúfalý mladý muž odhalil nahú hruď pred tankovou hlavňou, v pozadí Univerzita Komenského so schodami, na ktorých sovietski okupanti zabili nevinnú študentku Danku Košanovú. Fotka získala cenu World Press Photo 1969.
Umelecká beseda Slovenská sa už po niekoľkýkrát obliekla o tomto čase do fotografií Laca Bielika. Vďaka fotografovi Paľovi Melušovi (prvú výstavu Bielikových dokumentov usporiadal hneď po novembri ?89 v Grémiu na Gorkého ulici) sa aj tento rok ocitla na veľkoplošnej konštrukcii na fasáde UBS spomínaná fotka. Avizuje dramaticky nainštalovanú expozíciu vo vnútri. V hlavnej sále prebieha pás vyvolaného filmu široký vyše metra po všetkých stenách. Fotky idú za sebou tak, ako ich Bielik cvakal. Je to originál, s číselkami i perforovaním negatívu.
Meluš spolu s Bielikovým synom ponúkli Univerzite Komenského projekt trvalého umiestnenia tejto fotografie na stenu vo vnútri budovy na slobodnú akademickú pôdu. Nemecká ambasáda bola ochotná projekt zafinancovať. Rektor UK projekt odmietol. Česi sa k svojmu Palachovi správajú s národnou úctou, my k jedinečnému dielu Laca Bielika ako k nechcenému dieťaťu, ktoré treba zaprieť.
Stačí už len vymenovať zvyšné fakty: bratislavská fotografia je vo svete uvádzaná ako pražská a ako autor nemecký novinár agentúry DPA, ktorý ju do Nemecka priniesol, takže DPA je aj nositeľom autorských práv. V Nemecku prebieha niekoľko súdnych procesov v tejto veci.
A nakoniec – na otvorenie výstavy, ktorá človeka zamrazí bez ohľadu na vek, národnosť, vzdelanie a vierovyznanie, boli pozvané všetky politické strany. Prišiel jeden jediný – Ľudovít Kaník. Jednoducho, je nám dobre na Slovensku. Vládnu nám gauneri a my ich pokojne necháme, veď aj oni nás, nie? Naposledy vraj traja chlapi Hrušovský, Dzurinda, Bugár v TV nedokázali Mečiarovi odpovedať na taký nehorázny útok, po akom každý, kto má svedomie, opustí miestnosť, pretože s takto vyloženým zlom sa v mene ničoho nedá zostať. FERO GULDAN
