Obezita je samostatné ochorenie aj rizikový faktor. Spája sa s chronickým systémovým zápalom a následným rizikom vzniku závažných civilizačných ochorení. Bronchiálna astma je chronická zápalová choroba dýchacích ciest. Lekári hovoria, že hoci zatiaľ nemajú k dispozícii priame dôkazy súvislosti medzi obezitou a astmou, tak viaceré štúdie potvrdili, že ľudia s nadváhou alebo obezitou majú vyššie riziko vzniku astmy.
U človeka s BMI od 25 do 29,9 je až o 38 percent vyššie riziko, že ochorie na astmu, pri BMI viac ako 30 je riziko až 92-percentné. Obéznym navyše s väčšou pravdepodobnosťou hrozí, že ak na astmu ochorejú, tak sa u nich rozvinie jej ťažká alebo ťažko kontrolovaná forma a lieky im pravdepodobne budú horšie zaberať.
Tuk nie je pasívny
MUDr. Jana Korytárová z Ambulancie klinickej imunológie a alergológie, NAW, n. o., Piešťany v prílohe Infopacient časopisu Neuromagazín vysvetľuje, že „tukové tkanivo je aktívny endokrinný a parakrinný orgán. Už dávno sa nepovažuje len za účastníka v zabezpečení energetickej rovnováhy. Dnes je dokázané, že sa zúčastňuje aj na ďalších fyziologických a patofyziologických pochodoch, vrátane zápalu a imunity, hemokoagulácie, fibrinolýzy, inzulínovej rezistencie (odolnosti na pôsobenie inzulínu), cukrovky 2. typu, aterosklerózy, rastu nádorov, regulácie plodnosti, ochorení dýchacích ciest a pod..“
Obezita ako zápal
Tukové tkanivo produkuje adipokiníny, pričom väčšina z týchto látok sú typické zápalové mediátory. Preto sa obezita považuje za stav chronického systémového zápalu nízkeho stupňa so zvýšenou hladinou prozápalového leptínu a zníženou sérovou hladinou protizápalového adiponektínu.
Tieto dve látky pomáhajú regulovať chuť do jedla a pocit zasýtenia, takisto sa podľa lekárky podieľajú na tvorbe tepla, citlivosti na inzulín, pôsobia na výstelku ciev, a majú významný vplyv aj na zápal a iné mechanizmy imunitného systému. Tukové tkanivo nie je len zásobáreň energie či ochrana pred chladom, nie je pasívne. Odborníci ho považujú za súčasť imunitného systému, najmä vrodenej imunity.
Pôvod v detstve
Vzájomné prepojenie astmy a obezity a náchylnosť ľudí na obe tieto ochorenia možno vraj hľadať v ich spoločnom pôvode v detstve. Na vzťah medzi obezitou a astmou vplývajú aj dedičné faktory, obe ochorenia majú podľa lekárky asi 8 spoločných génov.
Rolu zohráva aj nezdravá životospráva s nadmerným energetickým príjmom. Konzumujeme veľa živočíšnych tukov a prijímame málo prospešných esenciálnych mastných kyselín ako aj antioxidantov, stopových prvkov a vitamínov. Lekárka ako ďalšie rizikové faktory, ktoré majú výrazný vplyv na vznik obezity i astmy u dieťaťa uvádza:
- fajčenie matky,
- výživu matky,
- nadváhu alebo obezitu matky,
- zvýšenú pôrodnú hmotnosť dieťaťa (viac ako 4 kg),
- hmotnosť dieťaťa v detstve,
- osídlenie zažívacieho traktu dieťaťa v novorodeneckom a detskom veku.
„Je však možné, že tieto vplyvy prostredia pôsobia aj nezávisle na genetickej informácii, tzv. epigenetické pôsobenie. Znížená fyzická aktivita, sedavý spôsob života sú tiež spojené aj s astmou, aj so zvýšenou hmotnosťou tela,“ uvádza lekárka.
Ženy a hormóny
U obéznych žien sa vzhľadom na zvýšený podiel tuku pravdepodobne zvyšuje riziko astmy aj vďaka prítomnosti pohlavných hormónov. Obezita má na rozvoj astmy aj mechanický vplyv – obézni ľudia trpia častejšie dýchavičnosťou aj preto, že majú horšiu fyzickú kondíciu. V dôsledku toho majú aj častejšie diagnostikovanú astmu a častejšie používajú inhalačnú liečbu aj pri objektívne menej zhoršených pľúcnych funkciách.
Nadbytočné kilogramy aj priamo nepriaznivo vplývajú na hladké svalstvo dýchacích ciest, takže obéznym chýba bronchodilatačný efekt hlbokého dýchania. Astma obéznych sa od astmy ľudí s primeranou hmotnosťou odlišuje, podľa lekárky zrejme aj preto, že u nich mechanické respiračné faktory hrajú kľúčovú úlohu.
