Ledva došiel k vchodovým dverám. Keď mu manželka otvorila, z posledných síl zalapal po dychu a šepol: Je mi veľmi zle! Žena sa ho vydesene pýtala, ako zle. Keď opísal, že pociťuje tlak a veľmi silnú bolesť na hrudníku vystreľujúcu do krku a ďalej do ľavého ramena a až do štvrtého a piateho prsta ľavej ruky, začala mať nedobré tušenie.
Bolesť nepoľavila ani po dvadsiatich minútach. Chvíľami ho najsilnejšie bolelo na hrudi, potom v ramene alebo v sánke. Tlak na hrudi bol neznesiteľný, muž mal pocit, že sa nemôže pohnúť. Bolesť bola hlboká, zničujúca, s pocitom na vracanie, mal strach, že sa blíži jeho koniec. Žena neváhala a zavolala záchranku. Privolaná lekárska pomoc potvrdila jej podozrenie. Infarkt.
Čas – silný protihráč
V prípade infarktu myokardu čas naozaj hrá proti nám. Ľudské telo je dômyselne uspôsobené aj v tom, že ak ide do tuhého, dokáže zodvihnúť varovný prst. Otázka je, či si ho všimneme a nebudeme ho ignorovať. Žena preto nemohla urobiť nič lepšie ako čo najrýchlejšie zavolať záchranku. Bolesť na hrudníku spolu s ďalšími symptómami je totiž varovným signálom závažného ochorenia, ktoré každoročne pripraví o život mnoho ľudí, a nielen počas letných horúčav, ale aj preto, lebo sa im nedostalo včas odbornej pomoci.
Radšej zbytočne ako neskoro
Tridsať až päťdesiat percent pacientov s akútnym infarktom umiera podľa lekárov do tridsať dní, pričom väčšina z nich počas prvých dvoch hodín, čiže často ešte skôr, ako sa vôbec dostanú do nemocnice. Preto je veľmi dôležité pri prvých príznakoch čo najrýchlejšie zabezpečiť, aby sa pacient dostal do rúk odborníkov.
Nepristúpte na „hrdinskú“ hru postihnutého, ktorý vás bude chcieť presvedčiť, že si na chvíľu ľahne a oddýchne a bude mu lepšie. Či už ste si istí, alebo nie, že ide o príznaky infarktu, pamätajte: radšej nech postihnutý ide k lekárovi zbytočne ako neskoro alebo vôbec, a s fatálnymi dôsledkami.
Čo sa deje pri infarkte
Kardiologička Anna Vachulová z oddelenia arytmií a trvalej kardiostimulácie NÚSCH, a. s., vysvetľuje, že infarkt myokardu vzniká, ak dôjde k náhlemu prerušeniu krvného zásobenia určitej časti srdca. Je to dôsledok náhleho uzáveru koronárnej tepny, ktorá zásobuje srdcový sval. Najčastejšou príčinou býva trombus - krvná zrazenina, ktorá vznikne na atériosklerotickom pláte v tepne, ďalšou príčinou môže byť aj embolus teda krvná zrazenina, ktorá vznikla na inom mieste cievneho riečiska.
„Uzavretie koronárnej tepny zrazeninou môže mať rôzne dôsledky od zástavy krvného obehu cez vývoj kardiogénneho šoku, poškodenie svaloviny srdca, ktorú zásobovala uzavretá koronárna artéria, vývoj srdcového zlyhávania až po smrť.“ Sú však možné i iné príčiny infarktu myokardu.
Príznaky infarktu:
hlboká, zvieravá bolesť na prednej stene hrudníka,
bolesť často môže vyžarovať do krku, ľavého ramena, ľavej ruky, sánky,
potenie,
úzkosť,
dýchavica,
bolesť chrbta,
je to silná bolesť, nepoľavuje a trvá dlhšie ako 20 minút,
bolesť sa nemení so zmenou polohy pacienta.
Čo zvyšuje riziko infarktu:
vek nad 50 rokov
mužské pohlavie,
vysoký tlak krvi,
vysoká hladina cholesterolu,
fajčenie,
pozitívna rodinná anamnéza - teda výskyt infarktu myokardu v mladom veku u blízkych príbuzných,
diabetes mellitus,
obezita.
Kyselina acetylsalicylová - áno či nie?
Pri infarkte by sme vraj pacientovi mali podať liek s obsahom kyseliny acetylsalicylovej (acylpyrín, aspirín, anopyrín a pod). Je to pravda? Kardiologička hovorí, že „v teréne pri pacientovi laik nie je schopný rozoznať, či ide o infarkt myokardu, alebo o inú príčinu bolesti na hrudníku. Preto treba postupovať podľa spomínaných odporúčaní, a teda volať rýchlu zdravotnú službu.
Liečbu vrátane podania kyseliny acetylsalicylovej treba podľa lekárky nechať na posádku vozidla rýchlej zdravotnej pomoci. „Nikdy napríklad nemôžeme vedieť, či pacient nie je alergický na kyselinu acetylsalicylovú, alebo nemá akútne zhoršenie vredovej choroby žalúdka a dvanástnika. Pacient, ktorý už v minulosti prekonal infarkt myokardu, obvykle vie rozlíšiť charakter bolestí, ale liečbu treba taktiež prenechať posádke rýchlej zdravotnej pomoci,“ hovorí lekárka.
Je vhodná na prevenciu?
Keď už spomíname kyselinu acetylsalicylovú, často sa zvykne hovoriť aj o jej pravidelnom užívaní v malých dávkach pri prevencii srdcovo-cievnych ochorení. Lekárka hovorí, že o preventívnom užívaní kyseliny acetylsalicylovej sa veľa diskutuje na odborných fórach. „Máme na to jednoznačné odporúčania, avšak nie je žiaduce, aby si pacienti svojvoľne nasadili či vysadili tento liek. O užívaní kyseliny acetylsalicylovej sa treba poradiť so svojím ošetrujúcim lekárom,“ zdôrazňuje kardiologička.
Kolaps alebo infarkt?
Najmä v lete často počúvame, že niekto v dôsledku horúčav skolaboval. Čo si však pod tým máme presnejšie predstaviť? Znamená to, že dostal napríklad aj infarkt? V prvom rade treba odlíšiť kolaps – tzv. synkopu od infarktu. Kardiologička Anna Vachulová upresňuje, že kolaps na rozdiel od infarktu nie je choroba, ale príznak. „Ide o náhlu krátkodobú stratu vedomia, ktorá vedie k slabosti až k ochabnutiu svalov a k tomu, že človek spadne. Ide o prechodný stav, pri ktorom človek rýchlo, úplne a spontánne nadobudne opäť vedomie,“ hovorí lekárka.
Prečo stratíme vedomie
Príčinou je dočasné zníženie prekrvenia mozgu a to jeho oblasti, ktorá kontroluje stav vedomia. Takže akákoľvek porucha celkového prekrvenia mozgu môže podľa kardiologičky viesť k náhlej, krátkodobej strate vedomia. Najčastejšie ide o pokles krvného tlaku v dôsledku nedostatku tekutín (napríklad po nadmernej strate tekutín - pri vracaní, hnačkách, pri užívaní liekov na odvodnenie). Krv je hustejšia a ťažšie sa pretláča cez drobné vlásočnice, zvlášť v mozgu. Výsledkom je nedokrvenie mozgu.
No stáva sa to aj pri užívaní niektorých liekov s tzv. vazodilatačným účinkom, ktoré nadmerne rozširujú cievy v tele a dochádza k nadmernému nežiaducemu poklesu krvného tlaku, pri niektorých poruchách srdcového rytmu, pri náhlom postavení sa, po dlhšom ležaní alebo sedení, ale aj po dlhom státí.
Vedomie môžete stratiť, aj keď máte artériosklerotické postihnutie ciev krku, ktoré zásobujú mozog, ak ste prežili veľké citové rozrušenie (hnev, radosť), silnú bolesť, alebo sa u vás skombinovali viaceré uvedené príčiny.
Neznamená to však, že každú stratu vedomia označujeme ako synkopu. Synkopa môže byť podľa kardiologičky aj prejavom nezávažných situácií až po príznaky v dôsledku kardiovaskulárneho ochorenia. Vysvetľuje, že príčinou straty vedomia môže byť iné ochorenie, napr. pri diabetes mellitus znížená hladina cukru v krvi, epilepsia, poruchy rovnováhy, psychické príčiny (strach, zľaknutie) atď. Synkopa je relatívne častá. Kardiologička uvádza, že predstavuje približne 0,2 – 0,9 percenta zo všetkých návštev u praktického lekára.
Môžu kolaps spôsobiť aj lieky?
Mnohí „srdciari“ by sa mohli opýtať, či k vzniku kolapsu môže prispieť aj užívanie liekov na vysoký tlak a poruchy srdcového rytmu, ktoré spomaľujú činnosť srdca, ako aj prietok krvi cez orgány.
Kardiologička Anna Vachulová potvrdzuje, že užívanie týchto liekov sa na kolapse môže podieľať. Stáva sa to, ak sa napríklad skombinuje užívanie uvedených liekov s dehydratáciou. Teda buď s nadmernými stratami tekutín, alebo pri nedostatočnom príjme tekutín, čo býva najčastejšie v letných mesiacoch. Taktiež je z tohto dôvodu nebezpečná i priama kombinácia takýchto liekov s konzumáciou alkoholu.
Ako poskytnúť prvú pomoc
Pri kolapse:
Najprv skontrolujte prítomnosť vedomia a dýchania (pri kolapse býva prítomné) a pulzu na krku.
Následne postihnutého uložte na chrbát s vyvýšenými dolnými končatinami, nikdy sa ho nesnažte postaviť alebo posadiť, lebo nastane opakovaná strata vedomia!
Uvoľnite tesný odev okolo krku a pása, zabezpečte prívod čerstvého vzduchu (vetranie).
Skontrolujte prítomnosť možných poranení, ktoré mohli vzniknúť pri páde.
Postihnutého nechajte cca 15 minút po obnove vedomia ležať, následne mu pomôžte sa pomaly posadiť, nechajte ho posedieť a postupne mu pomôžte postaviť sa, nikdy nie náhle.
Ak sa pacient nepreberie k plnému vedomiu do piatich minút alebo pretrváva kolapsový stav, alebo opakovane odpadne po postupnom pomalom posadení, privolajte záchrannú službu.
Pri infarkte myokardu:
pri podozrení na infarkt myokardu sa pacient nesmie fyzicky ani psychicky namáhať,
uložte ho do polosedu alebo do polohy, ktorú najlepšie toleruje,
zavolajte rýchlu záchrannú službu,
ak má pri sebe nitroglycerín, môžete mu ho podať. Celú liečbu však prenechajte posádke vozidla rýchlej zdravotnej služby,
ak je pacient v bezvedomí, uložte ho do stabilizovanej polohy, kontrolujte prítomnosť dýchania a pulzu, v prípade ich vymiznutia začnite s laickou resuscitáciou.
Ako postupujeme pri resuscitácii:
skontrolujte reakcie postihnutého – oslovte ho, potraste ním, ak reaguje a je mimo nebezpečenstva (napr. v aute), nechajte ho v polohe, v akej ste ho našli, zavolajte lekársku pomoc a naďalej kontrolujte jeho stav,
ak postihnutý nereaguje, zakloňte mu hlavu, aby ste uvoľnili dýchacie cesty, odstráňte prekážky v nich (vývratky a pod.), skontrolujte dýchanie. Ak je dýchanie prítomné, uložte pacienta do stabilizovanej polohy na boku a zavolajte odbornú pomoc, skontrolujte prítomnosť pulzu na tepnách krku,
ak pacient nedýcha, pristúpte k vonkajšej masáži srdca a umelému dýchaniu – tridsať stlačení hrudníka striedajte s dvomi umelými vdychmi (mierne zakloňte postihnutému hlavu, jemne mu nadvihnite bradu a pri vdychovaní mu stlačte nos),
v prípade detí treba začať piatimi vdychmi, nasleduje tridsať stlačení hrudníka a pokračujete striedaním dvoch vdychov a tridsiatich stlačení,
pokračujte, kým postihnutý nezačne sám dýchať alebo kým nepríde lekárska pomoc.
Bez vody ani na krok
Všimnete si v električke dámu v rokoch, ako vytiahne z kabelky fľašku s vodou a napije sa? Zrejme je skôr výnimkou, seniori totiž často pitný režim zanedbávajú.
S vekom sa pocit smädu vytráca, čo však neznamená, že s tekutinami v organizme seniorov je to v poriadku. Treba na to pamätať a zabezpečiť im pitný režim, ponúkať ich nápojmi počas celého dňa. Platí to aj o deťoch, tie v zápale hry často zabudnú aj na smäd.
Rizikovými skupinami sú aj ľudia so srdcovo-cievnymi ochoreniami, s ochoreniami obličiek, s poruchami termoregulácie či diabetici. Tí by sa o svojom pitnom režime mali poradiť s lekárom.
„Srdciari“ a pitný režim
Pacienti, ktorí trpia na srdcovo-cievne ochorenia, by v lete mali dodržiavať výstrahy najmä pri horúčavách. „Znamená to dodržiavať taký pitný režim, ktorý im odporúča ich ošetrujúci lekár, nemožno teda každému odporučiť príjem tekutín napríklad dva litre denne, pretože sú pacienti, ktorí majú v dôsledku ochorenia srdca či obličiek obmedzenie príjmu tekutín, napr. na 1,5 litra za 24 hodín. Treba však prijímať tekutiny pravidelne v priebehu celého dňa,“ hovorí kardiologička Anna Vachulová.
Koľko máme piť
Ak netrpíte niektorými závažnými ochoreniami a váš ošetrujúci lekár vám neodporučí inak, môžete sa orientovať podľa všeobecného vzorca, ktorý odporúča gastroenterológ Peter Minárik:
deti vo veku 7 až 10 rokov - 60 ml tekutín na kilogram hmotnosti,
10- až 13-ročné deti - 50 ml tekutín na kilogram hmotnosti,
14- a viacroční mladiství ako aj dospelí - 40 ml tekutín na kilogram hmotnosti.
Lekár zdôrazňuje, aby sme pili priebežne počas celého dňa, a nikdy nečakali na smäd. Ten je už totiž indikátorom nedostatku tekutín v organizme.
Manuál na prežitie horúčavAk chcete prežiť tropické horúčavy bez ujmy na zdraví, dbajte na dodržiavanie nasledovných zásad:pite priebežne počas celého dňa, najlepšie čistú vodu, nečakajte na smäd, nepite alkohol, stráňte sa pobytu na slnku v exponovanom čase, vychádzajte radšej skoro ráno alebo v podvečer, ak nemáte inú možnosť, ochladzujte si aspoň zápästia a zátylok chladnou vodou, seniori alebo pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniami sa môžu počas dňa zdržiavať najradšej doma, resp. v prípade nutnosti v klimatizovaných priestoroch (napríklad nákupné centrá), noste pokrývku hlavy, nie tesné oblečenie a obuv, ktoré by zamedzili prietoku krvi, vyhýbajte sa ťažkým jedlám, uprednostnite ľahko stráviteľné, jedzte veľa ovocia a zeleniny, obsahujú aj veľa vody.
