Zdá sa vám to ako scéna zo sci-fi filmu? Je to zrejme otázka času, keďže vedci nezaháľajú. Fínski molekulárni genetici totiž objavili, že cicavce majú vo svojom genóme doposiaľ zakódovanú schopnosť trvalej obnovy chrupu. Tak by sme sa vraj vďaka kmeňovým bunkám mohli dočkať aj tretích zubov.
Britskí vedci zasa objavili spôsob, ako by zo špeciálne upravenej kmeňovej bunky mohol vzniknúť nový zub. Po pokusoch na myšiach chcú vraj overiť, ako bude metóda fungovať u ľudí. Princíp bude spočívať v tom, že špeciálne upravená kmeňová bunka sa implantuje do miesta v ďasne, kde sa z nej zhruba do dvoch mesiacov vyvinie nový zub.
Zubný lekár MUDr. Milan Lehotský z Centra mikroskopickej stomatológie hovorí, že vedci zvládli až 90 % výskumu, akurát sa ešte trápia s problémom, že nedokážu takému zubu vytvoriť koreň, takže zub potom v ústach dlho nevydrží. „Obávam sa, že ak sa niečo také dostane do komerčnej sféry, bude to finančne také náročné, že pre obyčajných ľudí to bude nedostupné,“ hovorí lekár a dodáva: „Prevencia a kvalitná hygiena stále sú a ešte dlho budú najlacnejšou liečbou.“
Ako šnúra perál
Kto by také zuby nechcel mať. Čo však ak sú tmavo sfarbené? Príčiny môžu byť podľa lekára vonkajšie a vnútorné. K vonkajším patrí fajčenie, konzumácia kávy, čaju, jedál a nápojov so silným farbiacim účinkom. V póroch zubnej skloviny totiž zanechávajú pigmenty, čím sa belosť zuba stráca. Vnútorné príčiny môžu byť vrodené alebo získané.
„Z vrodených môže byť farba zuba ovplyvnená počas jeho vývoja ešte pred prerezaním, najčastejšie užívaním antibiotík. Zo získaných príčin je častý úraz zuba, keď sa poškodí jeho závesný aparát, nerv zuba odumrie a zub stmavne. Zub môže stmavnúť aj po vybratí nervu, ak sa koreňová výplň vyhotoví nevhodným spôsobom. Vtedy sa dá pomôcť vnútorným bielením.
Bielenie len u lekára?
V súvislosti s bielením zubov sa podľa nedávno prijatej novely vlády SR reguluje používanie peroxidu vodíka v prípravkoch určených na bielenie a zosvetlenie zubov. Znamená to, že prípravky už nebudú voľne dostupné v lekárni či na internete, ale iba u zubného lekára?
„Nemyslím si to,“ hovorí MUDr. Milan Lehotský, „keďže firmy vyrábajúce takéto prípravky určite nájdu spôsob, ako dodržať literu zákona a zároveň predávať naďalej svoje výrobky v lekárni či na internete. Každému, kto nie je spokojný s farbou svojich zubov by som odporučil konzultáciu u svojho stomatológa, prípadne u dentálnej hygieničky.“ Lekár zdôrazňuje, že riziká nesprávneho postupu sa začínajú od trvalej zvýšenej citlivosti zubov až po rôzne stupne poškodenia skloviny a ďasien.
Zuby pod lupou
Alebo presnejšie povedané pod mikroskopom. Aj tak totiž môže prebiehať moderné ošetrenie. Boom využívania mikroskopu v zubnom lekárstve sa začal okolo roku 1998 – 2000. Dovtedy spoločnosti ako Carl Zeiss alebo Leica nerobili mikroskopy určené pre stomatológov. Na Slovensku je síce mikroskop v praxi podľa MUDr. Lehotského rarita, avšak v západných krajinách tiež nie je bežnou súčasťou stomatologickej ambulancie. „Ak chce niekto implementovať mikroskop do svojej praxe, tak je to veľká a najmä náročná zmena a nie každý to dokáže,“ hovorí lekár.
Kedy má slovo mikroskop?
Najčastejšie pri ošetrení koreňového systému zuba – tzv. endodoncii. „Keďže tieto štruktúry sú často voľným okom nepozorovateľné, ošetrenie je bez mikroskopu veľmi komplikované, často neúspešné. Úspešnosť je asi 40 až 50 percent. Lekár hovorí, že v západných krajinách fungujú dokonca lekári špecialisti – tzv. endodontisti, ktorí majú potrebné vzdelanie a vybavenie na kvalitné ošetrovanie koreňových kanálikov a nerobia nič iné, iba endodonciu. Veľký prínos má mikroskop aj pri ošetrovaní kazov a výrobe plômb.
„Vtedy je totiž možné detailne odstrániť všetky kazové hmoty a urobiť výplň, ktorá je presnejšia a anatomicky veľmi podobná zubu. Také výplne niekedy aj stomatológ ťažko rozozná voľným okom.“ Mikroskop má podľa odborníka nezastupiteľné miesto aj pri vyšetrení, resp. pri preventívnej prehliadke. Lekár totiž voľným okom nevidí mikrotrhliny a špáry medzi zubom a výplňou, a malé, začínajúce sa kazy. Takto možno problémy odhaliť už v začiatkoch a následne ošetriť bez väčších komplikácií.
Výhody použitia dentálneho mikroskopu:
- menšia invazívnosť,
- presnosť,
- kvalitnejšie ošetrenie a dlhšia trvácnosť.
Časovaná bomba
Môže sa ňou stať zub, ak nemá správne ošetrené koreňové kanáliky. Riziká podľa lekára spočívajú najmä v nedokonalom mechanicko-chemickom opracovaní, keď v koreňovom systéme môžu ostať baktérie, ktoré môžu následne spôsobiť zápal kosti najčastejšie v okolí špičky koreňa zuba.
„Taký zub môže byť nejaký čas klinicky kľudný, avšak je len otázka času, kedy nastúpia bolesti, prípadne hnisanie a opuch. Zub potom často končí v extrakčných kliešťach, no pomocou mikroskopu aj takýto zub možno znovu ošetriť a problém vyriešiť. Samozrejme, úspešnosť zákroku klesá niekde na úroveň 75 až 80 percent oproti prvému ošetreniu, kde je úspešnosť okolo 90 až 95 percent,“ hovorí lekár.
Opraví sklovinu lak?
Brnenskí vedci zo Stredoeurópskeho technologického inštitútu (CEITEC) spolupracujú na novinke – vývoji ultratvrdého laku, ktorý dokáže nahradiť zubnú sklovinu. Tá je síce tvrdá ako kremeň a je najtvrdším tkanivom v ľudskom tele, avšak ak sa poškodí, mechanicky či pôsobením chemikálií alebo napríklad kyselín v potrave, je to nevratný stav. Ak by sa lak začal v stomatológii využívať, problému by zrejme odzvonilo.
Lak obsahuje špeciálne nanočastice, ktoré pomáhajú vytvoriť veľmi tvrdú, neodlupujúcu sa ochrannú vrstvu. Tá nielen chráni živé tkanivá, ale bráni aj tvorbe zubného plaku. Výhodou je aj trvácna belosť zubov, a to bez rizika nepriaznivých vedľajších účinkov. Laboratórne skúšky už prebehli a definitívne je stanovené aj zloženie laku. Podľa vedcov prejavili o lak záujem veľké svetové firmy a na trh by sa mohol dostať koncom budúceho roka.
