„Tečú vám nervy“, lebo na vášho školáka sa opäť sťažovala učiteľka. Počas vyučovania vyrušuje, má problém sa sústrediť, vykrikuje, hoci otázku položila inému žiakovi, hocikedy vstane a prejde sa po triede. V školskej družine to isté: nevedia si s ním rady, majú problém dlhšie ho udržať pri jednej činnosti. No a cestou domov si s ním užijete svoje aj vy. Vlečiete nielen ťažký nákup, ale aj jeho školskú tašku na pleci a ono sa napriek striktnému zákazu rozbehne dopredu, na čo zdesení vo svojich predstavách vidíte, ako vletí pod auto. Zo zúfalstva a na radu učiteľov sa rozhodnete navštíviť psychológa, a ten vyriekne ortieľ - ADHD.
Naozaj diagnóza?
Na jednej strane sa vám uľavilo, že problémy nie sú dôsledkom vašej výchovy, na druhej sa však obávate, či dieťaťu také zaškatuľkovanie neuškodí. Alebo skôr patríte k rodičom, ktorí celí bez seba od hnevu diagnózu svojho dieťaťa považujú za výmysel lekárov?
Detský neurológ z Neurologického centra pre deti a dospelých Sinalgis Roman Mego vysvetľuje, že problematike ADHD sa venuje množstvo výskumov a odborných štúdií. „Vďaka tomu sme dospeli do štádia, že to, čo by sme ešte donedávna mohli označiť iba za akýsi „výmysel“, v súčasnosti vieme podporiť výsledkami objektívnych meraní. Technologické pokroky v genetike, v molekulovej biológii a v moderných zobrazovacích metódach umožňujú objasniť neurobiologické dysfunkcie, ktoré sú zodpovedné za prejavy ADHD,“ hovorí lekár.
Dodáva, že štúdie dokázali poruchy v neurotransmisii - prenose informácií v mozgu, za ktorú sú zodpovedné predovšetkým dopamín a noradrenalín. U jedincov s ADHD sa zistili zmeny v metabolizme mozgu aj v objeme mozgovej kôry a iných štruktúr mozgu, taktiež zmeny v elektrickej aktivite mozgu snímanej pomocou EEG.
Patrí k najlepšie preskúmaným
Aj psychologička Mária Sopková z ambulancie klinickej a poradenskej psychológie Narrativelife na otázku, či je ADHD ozaj zdravotný problém hovorí, že je to skôr poznanie neurológov, psychiatrov, psychológov a ďalších odborníkov vo svete, ktorí sa usilovali odhaliť a pochopiť príčiny porúch správania, hyperaktivity, impulzivity, porúch poznávacích procesov a učenia, porúch sociálnej prispôsobivosti u detí od dojčiat až po mladých dospelých.
Hovorí, že počiatky tohto objavovania sa začali v 30. – 40. rokoch minulého storočia. Diagnózy ADD (Attention deficit disorder) a ADHD (Attention deficit hyperaktivity disorder) sa objavili až v 80. rokoch minulého storočia. Predtým sa u nás používali termíny „ľahká detská encephalopatia“, „ľahká mozgová dysfunkcia“, hyperkinetický syndróm“. Od 90. rokov sú podľa Medzinárodnej klasifikácie mentálnych ochorení uvádzané ako poruchy aktivity a pozornosti a hyperkinetická porucha správania. V roku 1998 Americká lekárska spoločnosť charakterizuje ADHD ako jedno z najlepšie preskúmaných ochorení.
Príčiny vzniku ADHD
Faktory môžu byť genetické a negenetické. Podľa psychologičky Márie Sopkovej sa objavujú názory, že ADHD je vytváraná mutáciou viacerých génov. Výskyt syndrómu v rodine tvorí predpoklad pre vznik ochorenia aj u ďalších generácií.
Negenetické faktory: alkohol, nikotín, drogy počas tehotenstva až u 20 – 30 % detí pôsobia na procesy v činnosti mozgu, tiež ťažkosti v období tehotenstva, predčasný alebo protrahovaný pôrod, úrazy hlavy v prednej časti mozgu a ďalšie zdravotné komplikácie v rannom detstve môžu zanechať následky aj v podobe ADHD.
Stačí športovať?
Mnohí rodiči nechcú pripustiť, že ich dieťa má zdravotný problém, ktorý treba riešiť s odborníkom a povedia si, že stačí dať dieťa napríklad na šport a bude po probléme...
Podľa psychologičky Márie Sopkovej pohyb, samozrejme, prospieva nielen deťom s ADHD, ale zdôrazňuje, že hyperaktívne deti s ADHD majú problém s organizovaním a kontinuitou priebehu motorického konania. Výkon pohybu môže byť správny, ale jeho uskutočnenie môže byť rýchle, nepresné a nekoordinované. Hyperaktívne deti sú často motoricky neobratné, takže sú viac ohrozené úrazmi.
„K neobratnosti sa pridružuje aj porucha exekutívnych schopností, oslabená schopnosť predvídať dôsledky svojho správania, slabá schopnosť analyzovať a reflektovať svoje správanie a vytvárať lepšie formy správania. Často sa potom stáva, že nevydržia dlho pri jednom druhu športu a rodičia sú sklamaní. Dieťa je traumatizované neúspechom. Treba preto zvážiť, aká športová aktivita je pre dieťa s ADHD vhodná,“ hovorí psychologička.
Lieky – áno či nie?
V liečbe ADHD sa zvyknú využívať lieky, čo však niektorí rodičia vítajú s nevôľou. Psychologička Mária Sopková z ambulancie klinickej a poradenskej psychológie Narrativelife aj lekár hovoria, že liečba syndrómov je kombinovaná a pozostáva nielen z užívania liekov, ale aj individuálnej, najmä rodinnej terapie.
Neurológ zdôrazňuje, že lieky sa indikujú vždy po zrelom uvážení v spolupráci s rodičmi, a to u detí, ktorým vystupňované prejavy ADHD výrazne narúšajú fungovanie v rodine, v škole, v kolektíve rovesníkov.
„Výhodou takejto liečby je, že zlepšenie pozornosti a zmiernenie hyperaktivity a impulzivity nastupuje veľmi rýchlo, spravidla do niekoľkých týždňov. Lieky sú viazané na predpis detského neurológa alebo psychiatra, ktorí poznajú kontraindikácie liečby,“ hovorí lekár.
Psychologička dodáva, že ak dieťa žije v optimálne fungujúcej rodine, kde sa rešpektujú jeho špecifické prejavy v správaní, kde dostáva primeranú pozornosť, lásku a trpezlivé vedenie bez ponižujúcich trestov, a to isté dostáva aj v prostredí školy, môže byť potreba medikamentóznej liečby minimalizovaná.
ADHD sa často kombinuje:
- so špecifickými poruchami učenia (dyslexia - porucha čítania, dysgrafia - porucha písania, dysortografia - porucha pravopisu, dyskalkúlia - porucha počítania),
- s poruchou reči,
- s tikovými poruchami,
- s pomočovaním,
Pridružiť sa podľa psychologičky môžu emocionálne poruchy, úzkosť a depresia, užívanie návykových látok. Ak sa liečba minie s účinkom, alebo dieťa nie je výchovne a medicínsky zvládnuté, dochádza v období dospievania a rannej dospelosti k závažným poruchám v správaní, ktoré môžu vyústiť do drogovej závislosti a kriminality.
Z ADHD nemožno „vyrásť“
Váhavý prístup, bagatelizovanie prejavov ADHD a spoliehanie sa, že „dieťa z toho vyrastie“ je podľa neurológa škodlivý. Hovorí, že k pretrvávajúcim prejavom ADHD v dospelosti patrí celá škála príznakov. Sú to rozličné neurotické prejavy, narušené medziľudské vzťahy, nedostatočné pracovné výkony či workoholizmus, sklony k závislostiam, agresivite a kriminálnemu správaniu.
Preto naozaj radšej vyhľadajte odbornú pomoc a nechajte sa viesť odborníkmi z odboru psychológie a psychoterapie, ktorí sa problematike venujú. Podľa psychologičky to platí rovnako pre príbuzných a rodičov dieťaťa, ako aj pre pedagógov, ktorí s deťmi prichádzajú do styku. Neprofesionálny prístup v škole môže narobiť veľa škody zvlášť v duši dieťaťa s ADHD (nielen však s ADHD) na celý život.
Čo je biofeedback
Účinnou formou liečby je v posledných rokoch bio- a neurofeedback terapia, ide o biologickú spätnú väzbu. Využíva sa najmä u detí a mladistvých, ktorým lieky nezaberajú alebo trpia nežiaducimi účinkami, prípadne sa chcú vyhnúť dlhodobému užívaniu liekov alebo majú odmietavý postoj k farmakoterapii.
„Odborné štúdie poukazujú na efektívny účinok psychostimulancií pri liečbe ADHD, napriek tomu sa asi u 25 % pacientov prejavujú nežiadúce účinky, alebo sú u nich lieky neúčinné,“ hovorí psychologička.
Neurológ vysvetľuje, že EEG biofeedback je vysoko špecifická metóda, ktorá opakovaným tréningom umožňuje autoreguláciu frekvencie elektrickej aktivity mozgu (mozgových vĺn). „Jej princípom je podporovať a posilňovať želanú „dobrú“ aktivitu mozgu pomocou jednoduchej počítačovej hry, s cieľom potlačiť prejavy hyperaktivity a nepozornosti. Okrem priaznivého ovplyvnenia správania, pozornosti a školských zručností, má táto liečba aj významný vplyv na úpravu porúch spánku, ktoré sa nezriedka u detí s ADHD vyskytujú.“
Ako funguje
Pomocou elektród na hlave môže dieťa na obrazovke pred sebou sledovať a ovplyvňovať činnosť svojho mozgu. Najlepšie výsledky sú vtedy, ak dieťa podporuje v tréningu celá rodina. Podľa zistení amerických odborníkov je táto metóda rovnako účinná ako niektoré lieky.
„Rozdiel medzi neurofeedbackom a inými spôsobmi liečby ADHD je v tom, že tie iné spôsoby učia dieťa, aby sa naučilo žiť s ADHD, kým EEG biofeedback pomáha jednotlivcovi dosiahnuť zmenu a mať kontrolu psychofyziologických parametrov spätých s ADHD. Je to neinvazívny spôsob liečby a eliminuje vedľajšie účinky liekov. A pokiaľ ide o rezervovaný prístup lekárov, ten je opodstatnený, ak lekár nie je vyškolený a skúsený v tejto terapii. Poznám viacerých psychiatrov a neurológov, ktorí túto metódu odporúčajú,“ hovorí psychologička.
