Od začiatku paťdesiatych rokov sa u nás uplatnilo asi 27 základných typov, konštrukčných systémov a stavebných sústav na výstavbu bytových domov - tehlových, neskôr panelových. Urýchleniu výstavby v povojnových rokoch napomáhala výroba technloblokov, z ktorých sa zhotovovali jednovrstvové obvodové plášte. Jednovrstvové boli aj obvodové plášte panelových domov. Tepelnotechnická norma ich vylúčila z realizácie. Začiatkom sedemdesiatych rokov obvodové plášte z jednovrstvových dielcov nahradili viacvrstvové.
Všetky obvodové konštrukcie, predtým murované, nahradil železobetón alebo pórobetón, v roku 1984 mali už všetky obvodové plášte hrúbku povinných 300 milimetrov.
Obytné budovy sa spočiatku budovali so šikmou aj plochou strechou. V 60-tych rokoch sa úplne upustilo od výstavby obytných domov so šikmými a uplatňuje sa iba plochá - spádová alebo bezspádová strecha.
Jednými z dominantných rozlíšení panelových sústav sú balkóny a lodžie. Balkóny umiestňované aj na viacpodlažných budovách a klimaticky exponovaných miestach majú čoraz viac porúch a po 30 rokoch sa stávajú nebezpečnými.
Takzvané technicko-hospodárske ukazovatele určovali v jednotlivých obdobiach aj plošný štandard bytov, ktorý predstavoval v poslednom období hromadnej bytovej výstavby 65 m2 na priemerný byt. Ešte dnes naň prepočítavame mnohé parametre, náklady a iné charakteristiky bytových domov. Určovali maximálnu cenu, ale pôsobili aj na „racionalizáciu“ a znižovanie prácnosti na úkor kvality.
(ea)
