Po viac ako pol roku sa Marta dozvedela, že prekonala slabší infarkt. Ako je to možné, že sa na to prišlo tak neskoro? Spomína si, že v čase, do ktorého jej lekári dodatočne datovali infarkt, sa cítila zle. Pociťovala ťažobu pri srdci, pálenie, tlak pri hrudnej kosti, tupú bolesť a silné búšenie srdca.
„Išlo mi z hrude vyskočiť. Boli to dni,“ spomína dôchodkyňa, „keď som čas medzi druhou a pol piatou nadránom presedela na gauči v obývačke. Nemohla som ležať, tak mi bolo zle. Naviac sa k tomu pridružovali silné bolesti hlavy. Pobolievalo ma aj pod ľavou lopatkou. Veľkú váhu som tomu nepripisovala, vzhľadom na to, že ma kadečo pobolieva pre artritídu, na ktorú aj užívam lieky, ktoré navyše majú viaceré nežiaduce účinky. Potom sa mi polepšilo, tak som sa na to vykašľala,“ dodáva Marta.
Na vyšetrenia sa odhodlala ísť až začiatkom leta, keď sa zlé dni opäť vrátili. Mala šťastie, infarkt, ktorý prekonala, nemal fatálne dôsledky. Lekári však varujú, že úmrtnosť na infarkt myokardu u žien je vyššia ako u mužov práve v dôsledku neskorej diagnostiky a aj nedostatočnej liečby.
Radšej zbytočne ako neskoro
Príznaky infarktu myokardu rozhodne nepodceňujte, radšej vyhľadajte odbornú pomoc „zbytočne“ ako neskoro, aj keď si nie ste istí, či ide o príznaky infarktu. Na tomto mieste sa treba zmieniť o koronárnej chorobe srdca (KCHS). Je dôsledkom nedostatočného prekrvenia časti srdcového svalu. Nedokrvenie nastáva v dôsledku poškodenia vencových (koronárnych) tepien, ktoré vyživujú srdcový sval.
Najčastejšou príčinou poškodenia týchto tepien je ateroskleróza, pri ktorej sa na stenách ciev vytvára aterosklerotický plát. Ten zužuje prierez ciev, takže nimi preteká menej krvi a zhoršuje sa prekrvenie srdcového svalu. Ak je plát krehký a nestabilný, môže prasknúť a spôsobiť vznik krvnej zrazeniny. Tá upchá cievu takmer úplne alebo úplne, čoho dôsledkom je srdcový infarkt.
Ak dôjde k uzáveru tepny, preruší sa náhle dodávka kyslíka do srdcového svalu. Časť srdcového svalu v tomto mieste odumrie a vytvorí sa jazva. Schopnosť srdca vykonávať svoju činnosť sa tak oslabí. Samozrejme, postihnutie je tým horšie, čím väčšia časť srdcového svalu je zasiahnutá a poškodená.
Žien s KCHS pribúda
Pokiaľ ide o ženy, odborníci upozorňujú na nárast výskytu koronárnej choroby srdca u žien. Je to dôsledok pôsobenia viacerých faktorov – jedným z nich je dlhšia dĺžka života, potom sú to klasické rizikové faktory ako je napríklad vysoký tlak, obezita, cukrovka či málo pohybu, a riziko významne zvyšuje aj fajčenie.
Podľa odborníkov významným faktorom, prečo sa u žien nie vždy včas podarí diagnostikovať a liečiť koronárnu chorobu srdca, je aj nedostatočná a nepresná identifikácia symptómov a ich interpretácia pacientkami zdravotníckym pracovníkom.
Koronárna choroba srdca u žien je tak:
- poddiagnostikovaná,
- nedostatočne liečená,
- nedostatočne skúmaná.
Infarkt myokardu sa napriek pokrokom v medicíne v mnohých prípadoch končí smrťou, odborníci hovoria, že zhruba 50 percent úmrtí nastáva počas prvej hodiny po infarkte. Vyššie riziko vzniku infarktu myokardu je počas včasných ranných hodín, a tiež aj počas zimných mesiacov.
Varovné signály sa líšia
Rizikové faktory koronárnej choroby srdca a infarktu myokardu:
- vysoký krvný tlak,
- zvýšená hladina cholesterolu a triglyceridov,
- cukrovka,
- nadváha a obezita,
- fajčenie,
- nedostatok pohybu,
- dlhotrvajúci stres,
- u žien aj depresia,
- vek.
Varovné signály u žien sa od mužských do určitej miery odlišujú. Kardiologička MUDr. Anna Vachulová, PhD. z Oddelenia arytmií a trvalej kardiostimulácie Kardiologickej kliniky NÚSCH, a. s. Bratislava vysvetľuje, že „typickým príznakom infarktu myokardu je silná, neutíchajúca bolesť na prednej stene hrudníka. Pre mužov i pre ženy môžu byť pri akútnom infarkte myokardu prítomné jeden alebo viaceré príznaky: dýchavica, slabosť, potenie, niekedy pocit na odpadnutie.“
Pre ženy sú podľa lekárky typickejšie nasledovné príznaky: bolesť ramena, bolesť chrbta, kašeľ, slabosť, závraty, bolesť sánky, nechutenstvo, napínie na zvracanie, bolesť v krku, búšenie srdca, neprimeraná dýchavica. Niekedy sa u žien môže objaviť aj zmena tonusu pokožky, bledosť a chladný pot.
Pre mužov je skôr typická zvieravá bolesť za hrudnou kosťou, ktorá neutícha a výrazné potenie.
Menopauza zvyšuje riziko
V klimaktériu a po menopauze začínajú byť ženy náchylnejšie na srdcovo-cievne ochorenia. Kardiologička vysvetľuje, že „do obdobia menopauzy majú ženy lepšiu ochranu pred srdcovo-cievnymi ochoreniami a tou ochranou sú ženské pohlavné hormóny. Avšak v období menopauzy dochádza k postupnému znižovaniu hladiny týchto hormónov takže ženy strácajú svoj ochranný faktor.“
Ženy, ktoré užívajú hormonálnu substitučnú liečbu by sa teda mohli domnievať, že táto liečba by mohla znižovať riziko srdcovo-cievnych ochorení, podľa odborníkov však veľké klinické štúdie benefit hormonálnej substitučnej liečby v prevencii srdcovo-cievnych ochorení nedokázali.
Fajčenie a obezita
Kardiologička Anna Vachulová uvádza, že u žien sú prítomné všetky rizikové faktory aterosklerózy takisto ako u mužov. Do popredia sa však čím ďalej tým viac dostávajú tzv. ovplyvniteľné rizikové faktory aterosklerózy a tými sú u žien najmä fajčenie a obezita.
„Fajčenie je pre ženy rizikové i mladom veku, najmä ak mladá žena súčasne užíva hormonálnu antikoncepciu. Žiaľ na Slovensku rastie počet fajčiarov medzi mladými ľuďmi a najmä medzi mladými ženami. Taktiež nedostatok pohybu, nesprávna životospráva, veľa stresu sú rizikové i pre ženy, nielen pre mužov,“ zdôrazňuje lekárka.
Aká je prevencia
Najdôležitejšie je podľa kardiologičky začať hneď od samotnej podstaty, a teda vo výchove detí. Platí tu, že dostatok pohybu, racionálna strava, optimálne hodnoty krvného tlaku, cholesterolu, cukru v krvi, 0 cigariet denne a vedieť zvládnuť stres sú základným kameňom prevencie srdcovo cievnych chorôb ako u žien tak i u mužov.
