Pokiaľ ide o psychické choroby, stále sa možno stretnúť s predsudkami. Ľudia sa ostýchajú, hanbia sa ísť za psychológom alebo psychiatrom, liečbu buď úplne vylučujú alebo odkladajú. Odkladali by ste však návštevu lekára, ak by ste si zlomili nohu alebo mali zápal slepého čreva?
Aj ťažkosti a choroby duše si zaslúžia pozornosť, starostlivý terapeutický prístup a nepodceňovanie problému. Aj tu platí, že včasná a správna diagnostika a čo najskoršie zahájenie liečby sú kľúčové. Nehovoriac o tom, že v prípade duševných ochorení je taktiež niekedy v ohrození aj život človeka.
Predsudky a tabu
Akí sme my Slováci v prístupe k duševným chorobám a ich liečbe v porovnaní s vyspelými krajinami? Klinický psychológ Martin Miler z psychologickej ambulancie Ars Viae hovorí, že naozaj sa často možno stretnúť s ostýchavosťou a nedôverou, avšak predstava, že v zahraničí je to menej výrazné, že tam sú ľudia k riešeniu takýchto problémov otvorenejší, nie je celkom pravdivá.
Duševné zdravie je stále trochu ťažká téma a sú spoločnosti, ktoré sú tomu viac otvorené, iné zasa menej. Napredujeme podľa odborníka aj u nás, zvýšil sa počet psychológov a aj ľudia, ktorí ich navštevujú, sú otvorenejší v porovnaní s nedávnou minulosťou.
Musím to zvládnuť sám
Odmietanie návštevy odborníka, ktorý vám pomôže s psychickými problémami, však môže byť aj istá forma obrany. Mnohí podľa psychológových slov odmietajú napríklad aj návštevu lekára, hoci majú zjavné zdravotné problémy. Odôvodňujú to tým, že keď prídu k lekárovi, tak im určite niečo nájde.
„Samozrejme, nájde,“ hovorí psychológ, „ak človek má problém. A nájde ho preto, aby ho liečil a pomohol mu, nie preto, že by nemal čo robiť. Pri duševných ťažkostiach to však nie je také viditeľné.“ Navyše sa podľa odborníka v spoločnosti stále možno stretnúť s postojom, že duševné problémy sú ťažkosti, ktoré by mal človek vedieť zvládnuť sám, veď predsa nie je blázon. „Samozrejme, nie je to o tom, väčšina klientov, zvlášť u psychológa, sú normálni ľudia, ich problémy často pramenia zo spôsobu života,“ hovorí psychológ.
Môže to byť začiatok
Priznanie duševného problému alebo choroby vzbudzuje v ľuďoch rôzne obavy a strach, že sa narušia sociálne väzby, že ich ostatní budú odsudzovať, ľutovať, že by mohli prísť o zamestnanie, že ich skrátka zaškatuľkujú a bude to koniec ich normálneho fungovania.
Psychiatrička Andrea Heretiková Marsalová z Ambulancie psychiatrie a psychoterapie REA a nemocnice Ružinov však hovorí, že, naopak, niekedy to môže byť pre človeka začiatok. „Buď sa vylieči, alebo zistí, ako žiť so svojím ochorením, a potom bude môcť normálne ďalej fungovať. Aj s ťažkými psychiatrickými poruchami sa potom dá plnohodnotne žiť, mať rodinu, chodiť do práce, byť tvorivý.“
Kde je hranica
V minulosti sa psychické ochorenia často vysvetľovali v mytologicko-náboženskom kontexte. Spoločnosť rozhodovala o tom, kto je mentálne chorý, a to oveľa skôr, než sa potvrdila diagnóza špecialistu. V Encyclopaedii Britannica sa napríklad dočítame, že „v súčasnosti medzi duševné poruchy radíme všetky ochorenia s významnými duševnými alebo behaviorálnymi prejavmi, ktoré sú spojené buď s nepríjemnými, obťažujúcimi či vyčerpávajúcimi príznakmi alebo s poruchou najmenej jednej z dôležitých oblastí fungovania.“
Dodnes nejestvuje univerzálna definícia duševnej choroby, je ťažké určiť ostrú hranicu medzi duševným zdravím a chorobou. Príčinou je aj rozdielny prístup v jednotlivých kultúrach. To, čo jedna považuje za normálne a prijateľné, iná môže vnímať ako patologické.
Varovné signály
Ak si u seba samých alebo svojich blízkych všimnete niektoré z nasledujúcich prejavov, mali by ste navštíviť odborníka:poruchy v emocionálnej oblasti – dlhšiu dobu (aj niekoľko týždňov) pretrvávajúce pocity strachu, úzkosti, smútku, výrazné zmeny v správaní, zmeny nálady – napríklad výrazne utlmená alebo, naopak, excitovaná nálada, nepokoj, podráždenie, výbušnosť až agresivita, pretrvávajúce poruchy spánku, poruchy v oblasti myslenia – človek sa napríklad zhovára sám so sebou, hovorí veci, ktoré nedávajú zmysel, sťažuje sa na niečo, čo jeho okolie neidentifikuje v realite a pod., pocit prenasledovania, odpočúvania a alebo iné bizarné javy, odmietanie potravy, vyhýbanie sa kontaktu s ľuďmi, podozrenie na užívanie drog, blúdenie v byte, zabúdanie a pod.
Viac pozornosti
O choroby duše sa v súčasnosti viac zaujímame. Súvisí to aj s pokrokom v medicíne. Niektorých chorôb sme sa dokázali úplne zbaviť, iné dokážeme účinne liečiť, takže duševné ochorenia sa dostali viac do popredia a stúpol aj ich podiel na celkovom počte chorých.
Vzhľadom na to a aj na zvýšené očakávania pacientov, že im lekári pomôžu zvýšiť kvalitu života nielen v telesnej, ale aj v psychickej oblasti, nastal rozvoj rôznych psychoterapeutických metód a aj vývoj farmakologických prípravkov.
Ako sa lieči duša
Duševné zdravie má vplyv na všetky aspekty ľudského života vrátane myslenia, pocitov, nálady, názorov. Zasahuje do všetkých aktivít – do rodinného, partnerského i pracovného života, ale aj do sexuality, trávenia voľného času či zvládania praktických záležitostí. Väčšina duševných porúch negatívne vplýva jednak na to, ako človek vníma sám seba, a tiež seba samého v kontexte rôznych sociálnych vzťahov. S liečbou psychických problémov a ochorení vám pomôže psychiater a psychológ.
Aký je medzi nimi rozdiel?
Psychiatria je veda o diagnostike, liečbe a prevencii duševných ochorení. Psychiatria a príbuzné disciplíny, ako napríklad klinická psychológia alebo poradenstvo, zahŕňajú široké spektrum techník a prístupov využívaných k liečbe. V psychiatrii majú významné miesto psychofarmaká (lieky na duševné poruchy), ktoré pomáhajú naprávať chemickú nerovnováhu v mozgu a uľavujú od nepríjemných emočných stavov úzkosti, depresie a pod.
Psychoterapia na liečbu psychických ochorení nevyužíva lieky, ale psychologické nástroje a dôležitou súčasťou takejto formy liečby je verbálna komunikácia medzi klientom a terapeutom. Psychoterapia má rôzne formy a klinický psychológ Martin Miler vysvetľuje, že to, pre akú z nich sa budúci psychoterapeut rozhoduje, závisí od osobnostného nastavenia terapeuta. Aj preto je tak veľa terapeutických škôl alebo smerov. „Dôraz sa kladie na vzťah terapeuta s klientom, je to bazálna záležitosť, hoci v minulosti to nebola samozrejmosť. Napríklad v psychoanalýze sa viac bazírovalo na interpretácii a presnosti a práve naopak – na odťažitosti terapeuta od klienta, v behaviorálnej terapii zasa viac na zmene správania a pod.,“ hovorí psychológ.
Treba veriť?
Možno si kladiete otázku, či psychoterapia pomôže aj človeku, ktoré takej forme liečby nedôveruje. Martin Miler hovorí, že do istej miery je podmienkou, aby človek psychoterapii veril, nie je to však absolútna požiadavka. A ak už raz niekto k terapeutovi príde, znamená to, že je aspoň minimálne motivovaný.
Samozrejme, iná je situácia, ak prichádza pod nátlakom tretej strany, ak napríklad rodič donúti dieťa, manželka manžela, napríklad pod hrozbou rozchodu a pod. To môže byť skôr kontraproduktívne.
„Ak však človek aspoň sčasti zo svojej vôle vyhľadá terapeuta, dá sa už s touto motiváciou pracovať. Samozrejme, čím je motivácia silnejšia, tým lepšia je práca. V konečnom dôsledku je to klient, ktorý sa mení a potrebuje niečo so sebou urobiť. Úspech závisí vo veľkej miere od neho samotného,“ vysvetľuje psychológ.
Psychológ či psychiater?
Máte psychické problémy a neviete, akého odborníka navštíviť? Psychológa i psychiatra si môžete vybrať sami a navštíviť ho môžete aj bez papiera od všeobecného lekára.
Máte psychické problémy a neviete, akého odborníka navštíviť? Psychológa i psychiatra si môžete vybrať sami a navštíviť ho môžete aj bez papiera od všeobecného lekára
Ak sa neviete rozhodnúť medzi psychológom a psychiatrom, navštívte ktoréhokoľvek, on vás už nasmeruje a poradí vám, aká liečba by bola pre váš problém vhodná.
„Veľa problémov sa nám psychoterapeutom prekrýva s psychiatrami – bohužiaľ, realita je taká, že psychiatri často nemajú dostatok času venovať sa pacientom aj psychoterapeuticky. Vzhľadom na ich veľký počet to fyzicky nie je možné, takže kontakt lekára s pacientom je kratší a v mnohých prípadoch sa obmedzuje na riešenie medikamentóznou liečbou. Lekár v prípade potreby odporučí pacientovi aj psychoterapiu," hovorí psychológ Martin Miler.
Psychoterapia alebo lieky?
Mnohí sa však užívaniu liekov bránia. Pravda je taká, že v niektorých prípadoch možno problém riešiť bez liekov psychoterapiou, niekedy však musí pacient podstúpiť aj medikamentóznu liečbu. Nezriedka sa obe formy kombinujú. Ľudia liečbe psychiatrickými liekmi často nedôverujú aj preto, lebo majú pocit, že im hneď nezaberajú, dokonca sa po ich užívaní cítia horšie.
Psychiatrička Andrea Heretiková Marsalová vysvetľuje, že niekedy sa nedá na prvýkrát nasadiť najvhodnejší liek. „Ak príde pacient do ambulancie, obvykle mu najprv dáme liek prvej voľby. Ak nepostačuje, tak sa buď zvýši dávkovanie, alebo sa liek zmení. V nemocnici, zvlášť ak je pacient veľmi nepokojný, sa môže začať aj s vyššími dávkami liekov, aby sa rýchlejšie zmiernil pacientov strach, halucinácie a iné ťažkosti. Vtedy sa môžu prechodne objaviť aj nežiadúce účinky liečby.“
Treba dlhší čas
Lekárka vysvetľuje, že na to, aby sa účinok liekov naplno prejavil, treba ich užívať dostatočne dlho a v dostatočnej dávke. Napríklad, účinok antidepresív sa prejaví po týždni, u niektorých druhov až po 2 – 6 týždňoch. To, či liek treba vymeniť pre nedostatočný účinok, je teda možné zistiť až po niekoľkých týždňoch. Pacient tak naozaj môže mať pocit, že liek užíva zbytočne dlho, kým sa príde na to, že ho treba zmeniť, dokombinovať.
„Napríklad pri antidepresívach sa môže stať, že v prvom týždni sa pacientove ťažkosti akoby zvýraznia. Alebo iné lieky môžu pacienta na začiatku liečby nadmerne tlmiť,“ hovorí lekárka. Treba ešte zdôrazniť, že pacient nesmie prestať samovoľne užívať lieky bez konzultácie s lekárom, lieky sa vysadzujú postupne, pomalým znižovaním dávok, čo však vie posúdiť jedine odborník. Inak môže dochádzať k nežiaducim účinkom, zhoršeniu stavu alebo iným závažným problémom.
Aký je rozdiel medzi psychiatrom, psychológom a psychoterapeutom?
Psychiater je lekár, vyštudoval medicínu na lekárskej fakulte a je oprávnený predpisovať lieky. Psychiater môže vykonávať aj psychoterapiu, musí mať však rovnako ako psychológ certifikát.
Psychológ je odborník, ktorý študoval psychológiu na filozofickej fakulte a môže sa venovať psychoterapii – takisto musí mať na vykonávanie psychoterapeutickej činnosti certifikát, nemôže však liečiť farmakologicky, to môže len lekár.
Dôverné informácie a psychoterapia
„Ak ide o certifikovaného psychoterapeuta – čiže má na túto činnosť, ľudovo povedané, papier, tak podlieha rovnakému režimu ako lekár, resp. ako psychiater, ktorý podlieha dokonca ešte špecifickejšiemu režimu,“ vysvetľuje psychológ.
Dodáva, že aj v prípade komunikácie s psychoterapeutom sú všetky informácie prísne dôverné, niektoré dokonca až tak, že ani klient nemôže nahliadnuť do svojich záznamov v prípade, že by to mohlo poškodiť jeho duševné zdravie.
„Na druhej strane sú zasa skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť, a to sú niektoré trestné činy. Terapeut by mal klienta vopred informovať, že ak mu povie také informácie, je povinnosťou terapeuta ich oznámiť. Ale inak, samozrejme, všetky ostatné informácie sú absolútne dôverné,“ hovorí Martin Miler.
Terapia na webe
V súčasnosti je už bežnou možnosťou, že s psychológom sa môžete poradiť aj cez e-mail, skype, chat alebo telefonicky. Môžete tak absolvovať virtuálne psychoterapeutické „sedenie“ bez toho, aby ste opustili pohodlie domova. Psychológ poukazuje na niektoré rozdiely, iné je napríklad poradenstvo prostredníctvom e-mailu alebo chatu, kde klient dostane písomnú odpoveď.
„V takom prípade to naozaj môže byť veľmi anonymné, chýba aj akýkoľvek fyzický kontakt, mimoverbálna komunikácia – všetko to, čo je prítomné na bežnom sedení. Takéto poradenstvo je veľmi obmedzené a je skôr orientované na nasmerovanie klienta.“
Trochu iná je už podľa psychológa situácia, ak terapeut komunikuje s klientom cez telefón alebo skype – už to nie je až tak o anonymite, taktiež však chýba priamy kontakt.
Aj lekárka hovorí, že takéto poradenstvo má svoje miesto. Určite je podľa nej lepšie, ak sa človek, ktorý by inak nevyhľadal ambulantne psychiatra, môže takouto formou poradiť alebo aspoň získať úľavu tým, že vyrozpráva svoje problémy, alebo získa informáciu, že má navštíviť odborníka osobne. „Beriem to ako plus, ale nemôže to nahradiť kontakt s lekárom alebo psychológom,“ dodáva psychiatrička.
Koľko zaplatíme
Liečbu v nemocnici uhrádza poisťovňa, pacient si pripláca v prípade, ak ide o nadštandard.
V ambulancii psychiatra sa niektoré nadštandardné výkony platia, napríklad aj psychoterapia, niektorí nemajú zmluvu s poisťovňami, alebo majú limit. Platia sa napríklad aj poplatky za objednanie na termín, tak ako v iných ambulanciách.
Individuálna psychoterapia u klinického psychológa – poisťovňa uhrádza 25 sedení. Viac ako 25 sedení poisťovňa uhradí len s predchádzajúcim súhlasom revízneho lekára (trvanie najmenej 50 minút).
Sedenie u psychoterapeuta si zaplatíte v plnej výške, ak nemá zmluvu s poisťovňou (ceny závisia aj od druhu, dĺžky terapie a aj od toho, či ide o jednotlivca, párovú alebo rodinnú terapiu).
Čo vás čaká na psychiatrii
Ste presvedčení, že ak by ste sa museli vy alebo váš blízky liečiť na psychiatrii, tak by ste možno boli vystavení krutým metódam?
Pacienti pripomínajúci živé mŕtvoly, niektorí uväznení v zvieracej kazajke, klietke... Ak treba pacienta skrotiť, lekári či ošetrovatelia siahnu po kontroverzných a násilných donucovacích prostriedkoch - od studených spŕch, cez nebezpečne časté púšťanie žilou či pobyte na samotke. Ešte aj dnes si ľudia psychiatrické nemocnice často predstavujú ako vystrihnuté z gotického hororu. Do akej miery je taká predstava blízka či vzdialená realite?
Nebolo to vždy humánne
V minulosti ,,blázince“ naozaj vyzerali ako v scénach z hororových filmov, bežne sa v nich používali putá, reťaze a zvieracie kazajky. Profesor patológie na illinoiskej univerzite a autor knihy Medicína – stručné dejiny F. González-Crussi v tejto publikácii spomína progresívneho francúzskeho reformátora Philippa Pinela (podľa neho je pomenovaná aj psychiatrická nemocnica v Pezinku – pozn. red.), ktorý začal presadzovať a uplatňovať na pacientoch jemnejšie, humánnejšie a kontrolované liečebné postupy.
V Taliansku presadzoval väčšiu láskavosť voči pacientom Vincenzo Chiarugi a v Anglicku Samuel Tuke. Devätnáste storočie zažilo rozvoj medicínskych špecializácií a súčasne aj humánnejších prístupov k pacientovi.“ Spolu s vývojom medicíny, a tak aj psychiatrie sa „humanizoval“ aj liečebný prístup k psychiatrickým pacientom.
Elektrošoky a sieťová posteľ
Ľudia sa boja elektrošokov či zatvárania do sieťových postelí, ,,klietok“, psychiatrička však hovorí, že často ide o skreslené predstavy laikov. Používanie sieťových postelí, teda postelí chránených sieťou, sa na oddeleniach používa na ochranu nepokojného pacienta, jednak pred sebapoškodením, ale takisto pred ublížením ľuďom okolo.
„Pamätám si pacienta, ktorý prosil, nech ho zatvoria do sieťovej postele, aby si neublížil, vedel, že sa nevie v noci ovládať. Väčšinou sa tento spôsob používa u stavov s poruchou vedomia, napríklad pri alkoholickom delíriu, keď pacient závislý od alkoholu je v ťažkom stave so zmeneným vedomím, nekľudom, má zrakové halucinácie - najčastejšie vidí malé zvieratá - a vôbec nevie, že sa nachádza v nemocnici, v nejakej posteli, len bojuje s imaginárnou háveďou či inými nepriateľmi, navyše, po vyliečení si na toto obdobie nepamätá,“ hovorí lekárka.
Dopĺňa, že taká posteľ sa zvykne používať aj u pacientov, ktorí by z klasickej postele spadli, odišli z oddelenia a ublížili si – sú to napríklad dementní pacienti, teda pacienti s ťažkou poruchou pamäti, dezorientáciou a následne aj s poruchami správania, často v nočných hodinách.
Kedy lieči elektrina
„Elektroliečba sa aplikuje len po súhlase pacienta, prípadne rodiny, ak ide o neplnoletého. Je to veľmi dobrá a účinná metóda, ktorá má stále svoje miesto v psychiatrii, najmä u stavov nereagujúcich na lieky. Pacient musí byť najprv vyšetrený internistom a počas liečby je prítomný aj anestéziológ, ktorý na chvíľu pacienta uspí, takže ten necíti bolesť ani strach. Lekár, ktorý liečbu aplikuje, je zaškolený, robí sa to moderným spôsobom. Napriek tomu, rozumiem, že mnohí radšej volia lieky, a tie sú aj najčastejším spôsobom liečby na psychiatrickom oddelení,“ hovorí lekárka.
Po vstupnom rozhovore a vyšetrení pacienta ošetrujúci lekári vyberú najvhodnejší liek. Keď je neskôr pacient v lepšom stave, môže byť na oddelení zaradený do psychoterapeutickej skupiny, alebo individuálnej psychoterapie, chodí na pracovnú terapiu, rehabilitáciu, cvičenia a na prechádzky. Pacienti môžu na vyhradených miestach aj fajčiť, čo na iných oddeleniach nie je možné.
