Ak máte teda chrípku či prechladnutie a váš chorobný stav majú na svedomí vírusy, užívaním antibiotík urobíte svojmu organizmu medvediu službu. Antibiotiká vírusové ochorenia nielen nevyliečia, ale môžu napáchať v tele aj zbytočné škody. Ničia totiž aj prospešné baktérie, ktoré osídľujú náš tráviaci trakt a podporujú aj správne fungovanie imunitného systému. Ak už antibiotiká užívate odôvodnene, užívajte ich správne. Ak totiž po dvoch – troch dňoch zaberú a človek sa subjektívne cíti lepšie, rozhodne to nie je signál skončiť s liečbou. Treba ich doužívať podľa toho, ako predpísal lekár. Predčasné ukončenie liečby má za následok, že sa nezahubia všetky generácie baktérií a buduje sa ich rezistencia.
Deti nie sú výnimka
Až 80 percent respiračných ochorení majú na svedomí práve vírusy, takže lekár by mal antibiotiká predpísať vtedy, ak si je istý, že ide o bakteriálnu, nie vírusovú infekciu, prípadne môže antibiotiká predpísať, ak sa k vírusovému ochoreniu pridruží aj sekundárna bakteriálna infekcia. Hoci v predpisovaní antibiotík lekármi u nás badať určitý pokles, oproti Škandinávii, Maďarsku, Rakúsku či Česku stále patríme medzi krajiny, kde sa týchto druhov liekov spotrebuje priveľa a často zbytočne. Výnimkou nie sú, žiaľ, ani detskí pacienti.
„Analýza S-MedDial zistila aj podstatný rozdiel medzi zvyklosťami slovenských a českých pediatrov. Kým na západ od slovenských hraníc je 26-percentná šanca, že pri vstupe dieťaťa s akútnym ochorením horných dýchacích ciest do ordinácie odíde matka s predpísaným antibiotikom, na Slovensku ich dostane každé druhé vyšetrované dieťa,“ dočítate sa v článku Slováci hltajú antibiotiká na www.etrend.sk.
Dôraz aj na prevenciu
V rámci prevencie rôznych vírusových a antibakteriálnych infekcií zohráva dôležitú rolu posilňovanie imunitného systému. Kľúčová je zdravá životospráva – racionálna výživa, dostatok pohybu, otužovanie a, samozrejme, dostatočný prísun vitamínov, antioxidantov, minerálov a rôznych dôležitých imunomodulačných látok.
Niektorí odborníci odporúčajú na posilnenie imunity napríklad kolostrum - široko používané imunomodulancium živočíšneho pôvodu používané v klinickej praxi v rôznych indikáciách. V medicíne sa táto látka používa už stovky rokov, získava sa z tzv. „skorého mlieka“ kráv počas prvých dvoch – troch dní po pôrode.
Kolostrum je zdrojom rôznych dôležitých faktorov. V porovnaní so zrelým mliekom má rozdielne zloženie nielen z nutričného, ale aj imunologického hľadiska. Vďaka svojmu zloženiu poskytuje novorodencovi počas prvých dní života pasívnu ochranu pred mnohými mikroorganizmami. Obsahuje vysoké koncentrácie imunoglobulínov, rastových faktorov, rôznych cytokínov a nukleozidov, oligosacharidov, antimikrobiálnych látok, ako aj rôznych imunoregulačných faktorov, ktoré sú podstatou jeho imunomodulačného účinku v organizme.
