Infekciu možno charakterizovať ako „zamorenie“ organizmu patogénmi – škodlivými mikroorganizmami, ktoré sa v našom tele rozmnožujú a sú pôvodcami celého radu ochorení. Niektoré infekčné ochorenia sa môžu vyliečiť bez následkov aj terapeutických opatrení, niektoré stále liečiť nevieme a niektoré potrebujú nielen liečbu príslušnými liekmi, ale aj systematickú podporu v podobe rôznych opatrení, ako je pokoj na lôžku, príjem vitamínov, dostatok tekutín, telesné šetrenie, zvlhčovanie vzduchu a pod. Niektoré infekčné ochorenia si vyžadujú aj dlhodobú systematickú liečbu – príkladom je AIDS, TBC, hepatitída, zápal pľúc alebo malária.
Čo spôsobuje infekcie
Infekčné ochorenia môžu spôsobovať baktérie, vírusy, huby, prvoky, parazity, ale napríklad aj nezvyčajné bielkoviny, ktoré nie sú živými organizmami a odborníci ich označujú ako prióny. Tieto rozličné patogény sa do nášho tela dostávajú cez poranenú kožu, sliznice úst, nosa, očí, uší, prostredníctvom tráviaceho traktu, pohlavných orgánov, ako aj vdýchnutím (napríklad pri kvapôčkovej infekcii), prehltnutím, vstrebávaním.
Na prítomnosť patogénov reaguje náš imunitný systém, čo sa prejaví v podobe príznakov, ako sú horúčka, zápal či zvýšená tvorba hlienu. Závažnosť ochorenia závisí od viacerých faktorov – je to jednak množstvo a škodlivosť jednotlivých mikroorganizmov, ale aj aktuálny zdravotný stav človeka a stav jeho imunitného systému. Niektoré ochorenia trvajú krátko, iné však môžu nadobudnúť aj chronický charakter.
Žijeme dlhšie, ale...
Vedecko-technický pokrok predĺžil priemernú dĺžku života. Aj objavenie antimikrobiálnych látok, ako sú napríklad antibiotiká, antivirotiká, antiparazitiká a pod. významne pomohlo v liečbe a podstatnom znížení výskytu infekčných ochorení, na ktoré predtým ľudia vo veľkom umierali.
Veľkým prínosom bolo napríklad systematické využívanie metód a prísnych vedeckých princípov nemeckého lekára Roberta Kocha, ktoré verne dodržiavali jeho žiaci a nasledovníci. Vďaka tomu sa v rýchlom slede podarilo objaviť baktérie zodpovedné za mnohé ochorenia, napríklad brušný týfus, zápal pľúc, kvapavku, mor, brucelózu, tetanus, syfilis, čierny kašeľ, ako aj streptokokové a stafylokokové infekcie.
Rezistencia je hrozba
Napriek tomu, že máme k dispozícii lieky a robíme prevenciu v podobe očkovania, neznamená to, že nie sme zraniteľní. Ak totiž mikroorganizmus zmení svoju pôvodnú štruktúru, spôsobí, že dovtedy účinný liek sa stane neúčinným - hovoríme o mikrobiálnej rezistencii. A tá začína čoraz viac ohrozovať kontrolu nad infekčnými ochoreniami.
V poslednom čase sa hovorí o narastajúcej bakteriálnej rezistencii, ktorá súvisí aj s ľahkou dostupnosťou antibiotík, ich nadmernou spotrebou a často aj nesprávnym užívaním. Problém vyhrocuje aj fakt, že vývoju nových antibiotík sa nevenuje pozornosť, takže v relatívne krátkom čase sa niektoré infekčné ochorenia môžu stať závažným problémom, ktorý zrejme budeme vedieť zvládať s veľkými ťažkosťami.
Niektoré sme zlikvidovali
Niektoré ochorenia sa podarilo očkovaním úplne vyhladiť, niektoré sa opäť objavujú. Pediatrička Katarína Šimovičová hovorí, že úplne sa podarilo zlikvidovať pravé kiahne. Neočkovaní ľudia podľa lekárky podliehajú infekčným chorobám, ako sú detská obrna, čierny kašeľ, TBC, tetanus, záškrt, osýpky, mumps, rubeola. „Proti týmto ochoreniam je bežne populácia v štátoch EÚ očkovaná už niekoľko desaťročí, v USA tiež, v ostatných krajinách sa štáty snažia, aby sa očkovanie čo najviac rozšírilo a závisí to od finančnej situácie v tej ktorej krajine – ak vakcíny hradí štát,“ hovorí lekárka.
TBC zaútočila – hrozí epidémia?
Pred rokom nadobudla účinnosť vyhláška MZ SR, podľa ktorej sa zrušilo povinné očkovanie novorodencov proti TBC. V súčasnosti je očkovanie proti tomuto ochoreniu dobrovoľné. Práve tuberkulóza však v posledných dňoch upriamila na seba pozornosť – v súvislosti s objavením ochorenia v základnej škole v Žarnovici. Máme sa obávať epidémie? Lekára hovorí, že epidémie sa obávať netreba, Slovenská republika nepatrí medzi krajiny, kde by hrozila epidémia TBC.
Povinné očkovanie proti tomuto ochoreniu sa podľa lekárky zrušilo preto, lebo plošná vakcinácia nie je potrebná. „Vakcinujú sa len rizikové skupiny. Deti, ktoré neboli očkované, rodičia môžu dať zaočkovať,“ hovorí lekárka. V súvislosti s nedávnym výskytom TBC sa v médiách spomínalo, že nakaziť sa možno aj od zvierat. Je to pravda? Pediatrička hovorí, že od zvierat sa nenakazíme. „TBC baktérií je niekoľko druhov, očkovacia látka pre ľudí je určená ľuďom a chráni ich dobre. TBC zvierat rieši veterinár.“
Od roku 1999 existuje sieť epidemiologického dohľadu a kontroly prenosných ochorení. Jej hlavnou úlohou je monitorovanie a rýchle zistenie možného ohrozenia občanov členských štátov EÚ a následné koordinované použitie mechanizmov reakcie. Sieť sa skladá z orgánov, ktoré sú zodpovedné za dohľad a reakciu v oblasti prenosných ochorení v členských štátov. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb začalo svoju prácu v máji 2005. Agentúra podporuje usporiadaný a systematický prístup ku kontrole prenosných chorôb v EÚ a pomáha tak posilniť synergický efekt medzi možnosťami, ktoré majú k dispozícii jednotlivé členské štáty.
Zdroj: health.europa.eu
Proti čomu sa očkuje povinne
Očkovanie proti prenosným ochoreniam zahŕňa:
povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek, povinné očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz, povinné očkovanie osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz, odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz, odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz, očkovanie osôb cestujúcich do cudziny a z cudziny, očkovanie osôb na vlastnú žiadosť, povinné mimoriadne očkovanie. Súčasťou povinného očkovania je aj podrobenie sa potrebným vyšetreniam v určenom termíne.
Zdroj: portal.gov.sk
Novorodenci sú po príchode na svet zo zákona povinne očkovaní proti vybraným chorobám. Toto očkovanie a v prípade niektorých z týchto ochorení aj potrebné preočkovanie uhrádzajú zdravotné poisťovne.
Očkovací kalendár na rok 2013 pre povinné pravidelné očkovanie detí a dospelých platný od 1. 1. 2013 bol vypracovaný v súlade § 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení vyhlášky č. 544/2011 Z. z.
V uvedenej povinnej očkovacej schéme nájdete všetky ochorenia, proti ktorým ste zo zákona povinní nechať zaočkovať svoje dieťa. Termíny očkovaní sú rôzne, závisí to od konkrétneho ochorenia, každá vakcína má vlastnú schému, ako postupovať.
Pediatrička dodáva, že v šiestom roku dieťaťa sa preočkuje záškrt, tetanus, čierny kašeľ, v jedenástom roku mumps, rubeola, osýpky, v trinástom roku sa preočkuje záškrt, tetanus a detská obrna. Tým sa končí očkovanie v detskom veku hradené štátom. Každých desať rokov sa musí preočkovať tetanus.
Je to na nás
Má nás však na potrebné preočkovanie pozývať lekár, alebo sa o to musíme postarať sami? „Po desiatich rokoch od posledného očkovania, ktoré dieťa absolvuje v 13 rokoch, si má každý občan žiadať preočkovanie, pretože lekár nie je povinný pacientov volať, je však povinný zaočkovať, ak je aktuálny čas,“ vysvetľuje lekárka. Dodáva, že povinné očkovanie uhrádzajú v plnej miere poisťovne, u ostatných vakcín uhradia len časť sumy. Bližšie informácie o úhradách žiadajte vo svojej zdravotnej poisťovni, prípadne ich môžete nájsť na webových stránkach jednotlivých poisťovní.
Ochorenia, proti ktorým sa možno nechať dobrovoľne zaočkovať:
chrípka, TBC, hepatitída A, B, očkovanie proti pneumokokom (preočkovanie potrebné každých 3 – 5 rokov), kliešťový zápal mozgu (preočkovanie potrebné každých 3 – 5 rokov), meningokokové invazívne ochorenia, rotavírusy, papilomavírusy, ovčie kiahne (očkovať by sa mali dať všetky osoby, ktoré neprekonali ochorenie v detstve dvoma dávkami v odstupe minimálne 6 týždňov). Pri ceste do niektorých krajín sa odporúča alebo vyžaduje očkovanie proti hepatitíde A, B, cholere, besnote, brušnému týfusu, japonskej encefalitíde, žltej zimnici (ochrana trvá 10 rokov, potom je nutné preočkovanie. Očkovanie sa musí zaznamenať v špeciálnom medzinárodnom očkovacom preukaze.) či meningokokovým invazívnym ochoreniam. Očkovanie osôb cestujúcich do cudziny a z cudziny sa vykonáva v súlade s medzinárodnými dohovormi a podľa aktuálnej epidemiologickej situácie v krajinách, do ktorých alebo z ktorých osoba cestuje.
Očkovací kalendár na rok 2013 pre povinné pravidelné očkovanie detí a dospelých platný od 1. 1. 2013
Rok narodenia
Vek
Druh očkovania
Typ očkovania
2013
3. – 4. mesiac
Diftéria, tetanus, pertussis (acelulárna) vírusová hepatitída B, hemofilové invazívne infekcie, detská obrna, (DTaP- VHB-HIB- LPV), pneumokokové invazívne ochorenia, (konjugovaná vakcína (PCV*), simultánna aplikácia s hexavakcínou)
I. dávka
(základné očkovanie)
5. – 6. mesiac
II. dávka
(základné očkovanie)
11. – 12. mesiac
III. dávka
(základné očkovanie)
2012
od 15. mesiaca, najneskôr do 18. mesiaca života
Morbilli, mumps, rubeola
(MMR)
základné očkovanie
2008
v 6. roku života
Diftéria, tetanus, pertussis (acelulárna), detská obrna
(DTaP-TPV)
preočkovanie
2003
v 11. roku života
Morbilli, mumps, rubeola
(MMR)
preočkovanie
2001
v 13. roku života
Diftéria, tetanus, pertussis (acelulárna), detská obrna
(DTaP-TPV)
preočkovanie
X
dospelí
Diftéria, tetanus
(dT**)
preočkovanie
každých 15 rokov
* Na povinné očkovanie dojčiat proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam je určená 13-valentná konjugovaná vakcína alebo 10-valentná konjugovaná vakcína. Všetky dávky základného očkovania sa majú vykonať rovnakou očkovacou látkou.
** Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou každých 15 rokov. V prípade prekročenia odporúčaného intervalu sa preočkovanie proti záškrtu a tetanu vykoná vždy len jednou dávkou pokiaľ je v zdravotnej dokumentácii pacienta dokumentované základné očkovanie tromi dávkami očkovacej látky proti tetanu. Základné očkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu tromi dávkami sa vykoná len v prípade, ak nie je dôveryhodná dokumentácia základného očkovania v minulosti. Prvé preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa odporúča vo veku 30 rokov a ďalej každých 15 rokov.
Zdroj: www.uvzsr.sk.
Musí rodič nechať dieťa zaočkovať?
Môže rodič odmietnuť povinné očkovanie dieťaťa? Aký postih ho čaká, ak tak urobí?
V súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. sú fyzické osoby povinné podrobiť sa povinnému očkovaniu, neplatí to v prípade, ak sú známe kontraindikácie očkovania. Tieto kontraindikácie je odborne spôsobilý zhodnotiť ošetrujúci lekár, prípadne lekár špecialista.
Podľa vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva SR je povinné očkovanie v SR zakotvené v zákone č. 355/2007 Z. z. a vo vyhláške MZ SR č. 585/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade ak rodičia bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadov odmietnu povinné očkovanie dieťaťa, podľa § 56 zákona č. 355/2007 Z. z. sa dopúšťajú priestupku na úseku verejného zdravotníctva.
Očkujúci lekár hlási odmietnutie povinného očkovania príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, ktorý si pozýva rodičov na ústne prejednanie priestupku. Ak ani po tomto pohovore rodičia nesúhlasia s povinným očkovaním ich dieťaťa, rieši to regionálny úrad priestupkovým konaním. Za priestupok možno uložiť rodičom pokutu. Priestupky podľa zákona č. 355/2007 Z. z. prejednávajú v rozsahu svojej pôsobnosti regionálne úrady verejného zdravotníctva a Úrad verejného zdravotníctva SR. Na priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahuje zákon o priestupkoch.
Čo čaká lekára
Aký postih čaká lekára, ak takej žiadosti rodiča vyhovie? Podľa vyjadrenia ÚVZ SR sa očkujúci lekár snaží rodičom vysvetliť význam povinného očkovania ako aj riziko, ktoré hrozí dieťaťu v prípade, že nebude očkované. Očkovanie patrí medzi najefektívnejšie spôsoby prevencie proti závažným infekčným ochoreniam, ktorým možno predchádzať očkovaním. Ak rodič odmietne dať dieťa zaočkovať, nevystavuje riziku ochorenia len vlastné dieťa, ale aj ďalšie deti vnímavé voči infekcii, neočkované z dôvodu kontraindikácie alebo ak nedosiahli ešte určený vek očkovania.
Cieľom predvolaní za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu nie je vymáhať sankcie, ale v prvom rade presvedčiť rodičov o významnosti a bezpečnosti očkovania. Zníženie zaočkovanosti môže vážne ohroziť zdravie verejnosti vznikom epidémií chorôb, ktoré nepoznáme vďaka dlhodobému systematickému očkovaniu, a tiež môže ohroziť zachovanie priaznivej epidemiologickej situácie v SR.
Ak rodičia i napriek poučeniu o význame očkovania naďalej odmietajú povinné očkovanie ich dieťaťa, očkujúci lekár je povinný v súlade s platnou legislatívou hlásiť každé odmietnutie povinného očkovania príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, ktorý si pozýva rodičov na ústne prejednanie priestupku. V prípade, že tak neurobí a odmietnutie povinného očkovania nehlási príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, dopúšťa sa správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva. Za odmietnutie povinného očkovania je v prvom rade postihovaný zákonný zástupca dieťaťa, teda rodič.
(mv)
