Všimnite si pozornejšie kožu novorodenca. Možno na nej nájdete malé fliačiky, hnedé bodky na koži, pomocou ktorých sa dajú rozlíšiť aj dvojičky. Znamienka, ktoré sa nám objavujú na tele od narodenia, nás obvykle sprevádzajú celým životom.
S pojmom materské znamienka sa však spája širšia škála rôznych prejavov na koži. Niektoré máme od narodenia, ale väčšina z nich vzniká neskôr ako dôsledok slnenia.
Rôzne druhy
„Pojem materské znamienko je veľmi široký a veľa ľudí si pod ním predstavuje skutočne rôzne útvary na koži,“ vysvetľuje dermatológ Martin Sochor z lekárskej kozmetiky Life Style. „Často sa pod týmto pojmom myslia rôzne výrastky, cievne zmeny v podobe rôzne veľkých škvŕn, prípadne červených bodiek, niekedy aj dlhšie pretrvávajúce vyrážky.
Najčastejšie sa názvom materské znamienko označujú hnedo až čierno sfarbené plošné a vypuklé útvary na koži alebo na viditeľných slizniciach.“ Materským znamienkom by sme mali pomenovať pigmentové a cievne zmeny prítomné už od detstva. Tie neskôr vzniknuté majú väčšiu tendenciu premeniť sa na zhubný nádor. Pri znamienkach, ktoré si nosíme od detstva, je šanca zmeny na rakovinový útvar minimálna.
Čo je podozrivé?
Vo všeobecnosti znamienka rozdeľujeme na cievne a pigmentové. „Medzi tie prvé patria hlavne rôzne červené plochy na koži, ktoré často vystupujú aj nad úroveň okolitého tkaniva. Ide o rozšírené a zmnožené cievy v podkoží. Ľudovo sa im hovorí oheň,“ spresňuje dermatológ a dodáva, že hnedé a čierne znamienka sú spôsobené zmnožením melanínu – hnedého kožného farbiva.
Takýchto typov je veľa a aby sme vedeli rozlíšiť, ktoré sú nebezpečné, je potrebné vyšetrenie dermatoskopom, prípadne histologicky, pri podozrení na rakovinu kože. Dermatoskopickým vyšetrením lekár zistí detaily znamienka vďaka zväčšenému a osvetlenému obrazu a posúdi, či ho treba dať vyrezať alebo nie, prípadne odstrániť chirurgicky. Ostražití by sme mali byť najmä v prípade, ak sa rakovina kože objavila v rodine.
„Podozrivé sú hlavne asymetrické znamienka s priemerom viac ako päť milimetrov, nerovnomerne ohraničené, nerovnomerne sfarbené, vystupujúce nad povrch, prípadne miznúce,“ upozorňuje dermatológ.
„Tmavé pigmentové znamienka môžu byť nebezpečné aj pri priemere niekoľkých milimetrov. Podstatné je všimnúť si, či sa nejako nemení jeho tvar, farba, priemer – či nerastie. Veľmi varovnými príznakmi sú svrbenie, pálenie, mokvanie prípadne krvácanie.“ V takýchto prípadoch je nevyhnutné navštíviť lekára.
Chirurgicky alebo laserom
Znamienka je najvhodnejšie odstraňovať v zime. Po odbornom vyšetrení lekár rozhodne, aký postup zvolí. Tmavohnedé sa najčastejšie odstraňujú chirurgicky, ak je podozrenie na rakovinové zvrhnutie, znamienko sa odstraňuje aj s lemom okolitej zdravej kože.
„Bledohnedé povrchové fľaky a pehy možno odstrániť intenzívnym pulzným svetlom alebo rôznymi lasermi, zákroky treba opakovať,“ informuje Martin Sochor. „Vysokofrekvenčný elektrokauter (elektrická slučka) je vhodný na odstránenie stopkatých fibrómov, seboroických bradavíc, plochých bradavíc alebo aj drobných červených bodiek – hemangiómov. V týchto prípadoch možno použiť aj laser. Plošné červené škvrny sa odstraňujú laserom, väčšinou opakovane.“
Čo je to detské znamienko?
Detským znamienkom sa často označujú chlpaté výrastky na koži. Podľa dermatológa je to len laický pojem, v skutočnosti ide o hnedé až čierne, niekedy chĺpkami pokryté znamienko. Obvykle je prítomné od narodenia alebo sa objaví najneskôr v druhom roku života.
„V odbornej literatúre pojmu detské znamienko asi najlepšie zodpovedá kongenitálny melanocytový névus,“ spresňuje Martin Sochor. „Môže mať rôznu veľkosť a do dospelosti sa môže značne zväčšiť. Čím sú takéto útvary väčšie, tým je väčší predpoklad ich malígneho zvrhnutia, ktorý sa počas života pohybuje okolo štyroch až šiestich percent. Preto je dôležité ich sledovať a väčšie z nich odstrániť.“
