to, kde zaparkoval svoju limuzínu.
Prečo nás pamäť zvyčajne zradí v najnevhodnejšej chvíli? Prečo zabúdame dôležité termíny, mená, PIN kód... Prečo zábudlivosť mnohí berú ako zlyhanie, no odborníci tvrdia, že život bez zabúdania nie je mysliteľný?
Pamäť je schopnosť ukladať, uchovávať a vybavovať si informácie v mozgu, súvisí s aktiváciou a výkonom. Pamäťový výkon je aktívny proces a bazálnou podmienkou pamäťového výkonu je koncentrácia.
Nie porucha pamäti
Pamäť má tri základné procesy: vštepovanie do pamäti (bezprostredné zapamätanie), uloženie (koncentrácia) a zapamätanie. Prvé dva sú aktívne deje, ktoré okrem iného vyžadujú koncentráciu pozornosti. Prebiehajú v primeranej aktivácii.
Ak je však človek nadmerne aktivovaný, napríklad má trému pred skúškou alebo strach vystúpiť pred publikom, lebo nie je na to zvyknutý, je to pre neho mimoriadna záťaž, ktorá sa prejaví výpadkom pamäti – zrazu nevie, ako ďalej. Nejde však o poruchu pamäti, ale koncentrácie – pozornosti so sekundárnou poruchou pamäti. Človek je dekoncentrovaný, nie je schopný vyvinúť úsilie potrebné na to, aby si spomenul na to, čo vie. Keď napätá situácia pominie, v pohode si na všetko spomenie.
Typy pamäti
V priebehu dňa sa dozvieme stovky informácií, no pamätáme si ich iba niekoľko minút. Ak údaje stratia na aktuálnosti, mozog ich automaticky vypustí. Z funkčného hľadiska jestvuje niekoľko typov pamäti: chvíľková (pracovná), krátkodobá a dlhodobá pamäť.
Pri chvíľkovej mozgové okruhy pracujú len krátko a fungujú dočasne, napr. na krátky čas pri zapamätaní telefónneho čísla. Ani pri jednoduchom zatĺkaní klinca si netreba nič špeciálne zapamätať. Ak ho zatlčieme, mozog to vypustí z hlavy.
Pri krátkodobej pamäti si už pamätáme dlhšie, aj celý deň. Dlhodobá pamäť funguje niekoľko mesiacov, rokov i celý život, pretože obhospodaruje špecifické mozgové systémy. Do systému dlhodobej pamäti sa musí formulácia uložiť, čo je dosť náročné a komplikované. Závisí to tiež od charakteru informácie a jej emočnej dôležitosti.
Silné emócie sú záťaž
Prečo sa mozog zbavuje neužitočných myšlienok? Jestvujú také silné emócie, že keby sme si ich stále pripomínali a prežívali, niesli by sme ich veľmi ťažko. A môžu byť aj pozitívne, napríklad láska. Je to veľmi hlboká emócia pomáhajúca prekonať bariéru, ktorá dovtedy jestvovala medzi cudzími ľuďmi.
Ak je táto emócia veľmi intenzívna a hlboká a keby sme ju ustavične prežívali, tak by nás to veľmi vyčerpalo. Týka sa to aj umeleckých emócií, pretože tie prenikajú do hĺbky osobnosti a vyskytnú sa len vtedy, keď je to potrebné. Silné a intenzívne emócie sú pre organizmus na záťaž
Zabúdanie nás chráni
Väčšinou si pamätáme informácie s pozitívnymi emóciami. Nazýva sa to spomienkový optimizmus. Starší ľudia často spomínajú na „zlaté časy“, keď v mladosti bolo inakšie, lepšie. A negatívne zážitky z pamäti vytesnili. Existujú aj chorobné stavy.
Pri depresii, naopak, funguje spomienkový pesimizmus. Vtedy človek vyťahuje z minulosti negatívne zážitky a stále si ich pripomína. Zabúdanie je súčasťou obranného mechanizmu každého človeka. Niekedy je prirodzeným mechanizmom obrany, šetrenia a zbytočného nezaťažovania organizmu.
Prečo by sme mali myslieť na malú násobilku, keď ju používame iba občas. Pamäť je do určitej miery vlastne schopnosť zabúdať. Množstvo informácií je také obrovské, že keby sme si ich ustavične držali v pamäti, extrémne by nás to zaťažovalo.
Nielen na staré kolená
Poruchy pamäti sú časté v starobe, ale môžu sa vyskytnúť aj v strednom veku. Niektoré z nich nie sú nebezpečné, iné však môžu znamenať prvé príznaky ochorenia. Mozog môže byť postihnutý zápalom, cievnym ochorením, metabolicky, liekmi, ale môže ísť aj o začínajúcu Alzheimerovu chorobu.
Pre poruchy pamäti platí to, čo pre svaly. Keď ich používame a posilňujeme, sú silné. Ak ich nepoužívame, atrofujú a zmenšujú sa. S pamäťou je to rovnako. Tréningom možno mozog prinútiť, aby sa v ňom vytvorilo viac nervových spojení a aby lepšie pracoval. Napríklad hranie šachu rozvíja kombinačné schopnosti. Aj lúštenie krížoviek, kombinačných hier, tiež komunikácia s ľuďmi udržiavajú mozog v dobrej kondícii.
Na podporu mozgovej činnosti jestvujú rôzne metódy. Najlepším tréningom je práca mozgu v každom veku. Je dokázané, že ľudia vo vyššom veku, keď sa začnú šetriť, rýchlejšie upadajú.
Ako si trénovať mozog
- Samota je jedna z príčin starnutia mozgu. Hrajte hry, lúštite krížovky, riešte hlavolamy, chodievajte medzi ľudí a komunikujte.
- Robte veci inak, ako ste zvyknutí – aktivujete tak iné časti mozgu ako zvyčajne. Keď ste pravák, skúste viac používať ľavú ruku, meňte zabehané zvyky i trasy.
- Snažte sa každý deň osvojiť si novú informáciu, telefónne čísla priateľov, cudzie slovíčka.
- Ak si neviete vybaviť nejakú informáciu, v mysli sa vráťte na miesto, kde ste ju získali. Rovnako postupujte, ak neviete, kde ste dali kľúče.
- Cvičte sa v tom, v čom ste najslabší (pamäť na čísla, tváre...)
- Začnite sa učiť cudzí jazyk, navštevujte kurzy.
- Pri rátaní čo najmenej používajte kalkulačku.
- Pokúšajte sa rozlúštiť rôzne skratky. Aj to je výborný tréning mozgu.
