Alkohol je vraj starý ako ľudstvo samo, ale popravde, jeho história je v porovnaní s tou ľudskou oveľa dlhšia. V mesačníku 21. století sa uvádza, že podľa výsledkov genetických analýz sa už pred 70 miliónmi rokov objavili na Zemi rastliny plodiace dužinaté ovocie bohaté na cukry, ktoré kvasinky vďaka génu pre produkciu alkoholu dokázali premeniť na alkohol.
Vedecký riaditeľ Biomolekulárneho archeologického laboratória pre kuchyňu, fermentované nápoje a zdravie na University of Pennsylvania Museum in Philadelphia, ktorý je aj pomocným profesorom antropológie, Američan Patrick McGovern, prišiel pred časom s odvážnou hypotézou, že neolitickí praľudia sa začali venovať poľnohospodárstvu nie pre hlad, ale aby mohli pripravovať alkohol.
Prvé obiloviny, ktoré pestovali, požuli a nechali kvasiť a vyrábali tak prvé alkoholické nápoje. McGovern ako dôkaz uvádza aj archeologický nález z Číny, kde našiel 9000 rokov staré hlinené črepy, na ktorých podrobná chemická analýza odhalila stopy po neolitickom alkoholickom nápoji z ryže, medu a hrozna či hlohu.
Pijeme ako dúhy?
Nech už je to už však s počiatkami užívania alkoholu našimi prapredkami akokoľvek, stal sa legálnou drogou a jeho užívanie je pre mnohých nie príležitostnou, ale každodennou realitou. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie sa na Slovensku v minulom roku vypilo vyše 13 l čistého alkoholu na obyvateľa. V svetovom rebríčku sme tak obsadil 19. miesto. Aj z tohto hľadiska na Slovensku pijeme nadpriemerne.
Kto je alkoholik
Klinický psychológ Anton Heretik z Katedry psychológie FF UK v Bratislave uvádza, že asi 10 – 12 % dospelej populácie tvoria závislí od alkoholu, ktorí pre abstinenčné príznaky nedokážu užívanie prerušiť a v dôsledku chronického nadmerného konzumu alkoholu majú závažne poškodené fyzické i psychické zdravie.
Neprimerané užívanie alkoholu však podľa psychológa prináša aj ďalšie následky v živote pijúceho, a tiež jeho okolia, najmä rodiny a blízkych. Kedy však odborníci označia človeka za alkoholika? Psychiater Michal Turček z Psychiatrickej kliniky LF UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava vysvetľuje, že termín alkoholik je pomerne nejasný, rôzni ľudia, vrátane lekárov, ho používajú v rôznom kontexte.
„Navyše ide o termín, ktorý určitým spôsobom pacientov stigmatizuje svojím skrytým hanlivým významom,“ hovorí lekár. Dodáva, že v užšom zmysle ako “alkoholika” označujeme človeka závislého od alkoholu.
„Otestujte“ sa
Psychiater Michal Turček objasňuje, že závislosť je medicínska diagnóza s jasne vymedzenými klinickými kritériami. Človek závislý od alkoholu:
- pije častejšie oproti iným a znesie väčšie množstvá,
- nedokáže piť umiernene, postupne venuje alkoholu viac času oproti iným aktivitám,
- pije aj napriek zdravotným, psychickým či sociálnym problémom, ktoré alkohol navodzuje,
- ak náhle prestane piť, rozvinie sa u neho nepríjemný telesný stav a túži si znova vypiť.
Turček hovorí, že zďaleka nemusia byť splnené všetky kritériá, ale platí, že čím viac ich u daného človeka nájdeme, tým ťažšou závislosťou trpí.
Závislosť je však podľa neho iba špičkou ľadovca, ktorý nazývame “alkoholizmus”. „Širšie chápanie tohto termínu zahŕňa všetkých ľudí, ktorí si nemiernym konzumom alkoholu opakovane navodzujú akékoľvek zdravotné, psychické či sociálne problémy,“ vysvetľuje lekár.
Dodáva, že dôležité je pripomenúť ešte dve veci, ktoré spolu špecificky súvisia. „Po prvé, každá opitosť spôsobuje škody jedincovi i spoločnosti. Po druhé, závislosť nie je ľudská slabosť ale medicínsky (resp. spoločensko-medicínsky) problém. Zdôrazniť však treba, že alkoholový návyk nie je ospravedlnením pre akt vypitia alkoholického nápoja vedúceho k opitosti, zvlášť ak sa udeje v preukázateľne rizikovej situácii.“
Akú rolu hrá genetika
Je alkoholizmus dedičný? „Genetické predpoklady zohrávajú rolu v tom, kto bude alkoholik a kto nie. Je známe, že deti alkoholikov sa častejšie stávajú alkoholikmi, a to dokonca aj v prípade, že vyrastajú v inom prostredí,“ vysvetľuje hepatológ Peter Jarčuška z I. internej kliniky FNLP a LF UPJŠ V Košiciach a prezident Slovenskej hepatologickej spoločnosti.
Aký je dopad pitia alkoholu na organizmus? Hepatológ vysvetľuje, že u každého človeka, ktorý sa napije väčšieho množstva alkoholu, sa v pečeni vytvorí väčšie množstvo tuku. U väčšiny ľudí je to vratný proces, ak však podľa lekára človek v pití väčšieho množstva alkoholu pokračuje, nielenže mu stukovatie pečeň, ale môže sa pridružiť aj fibrogenéza – tvorba väziva.
Tu je podľa lekára štartovacím momentom zrejme genetická výbava. Nie u každého, kto pije veľa alkoholu, sa tvorí toto väzivo. „U pacientov, ktorí majú túto predispozíciu a budú pokračovať v pití, môže proces pokračovať až do vzniku cirhózy a u časti pacientov s cirhózou pečene môže vzniknúť nádor.
Ženy a mladiství
Všeobecným problémom je aj nárast užívania alkoholu u žien a vek a spôsob pitia alkoholu mladistvými. Podľa Antona Heretika je dôvod zrejme najmä spoločenský a súvisí z emancipáciou a ďalšími zmenami v postojoch spoločnosti. Hovorí, že kým postoje k pitiu alkoholu a prejavom opitosti u mužov boli a sú u nás veľmi tolerantné, v prípade žien sa na ne nahliada veľmi negatívne.
„Ženy, ktoré pili alkohol, ho z tohto dôvodu často pili tajne a tak, aby prejavy boli navonok čo najmenej nápadné (udržiavanie „hladiny“ miesto rýchleho opitia sa). Dnes tieto zábrany najmä u mladistvých padli a nárazové víkendové opíjanie sa do nemoty považujú za módne a zábavné. K užívaniu alkoholu mladistvými významne prispieva aj nezákonná, ale v realite neobmedzená dostupnosť alkoholu v bežných obchodoch aj rôznych baroch či diskotékach,“ varuje psychológ.
Ženy navyše alkohol ťažšie znášajú. „Väčšina žien horšie odbúrava alkohol ako väčšina mužov, súvisí to s enzymatickou výbavou žien, ktorá je horšia ako u mužov – príroda to tak zariadila,“ hovorí Peter Jarčuška.
Existuje bezpečná dávka?
Podľa Antona Heretika sa zo zdravotného hľadiska nedá hovoriť o bezpečnej konzumácii alkoholu, či už ide o frekvenciu alebo množstvo. „Relatívne nízke riziko predstavuje do 20 g čistého alkoholu u žien a 40 g u mužov, čo je zhruba jedno-dve pivá denne,“ hovorí psychológ. Žiadne užívanie alkoholu teda nemožno považovať za bezpečné a neškodlivé. Hovoríme skôr o miere rizika, s akou užívanie alkoholu – podľa množstva a frekvencie pitia, môže viesť k zdravotným ťažkostiam.
Podľa Petra Jarčušku sú ľudia, u ktorých, keď sa stretnú s alkoholom, je veľmi pravdepodobné, že sa stanú závislými. Zdôrazňuje, že je rizikom paušálne odporúčať ľuďom piť alkohol, hoci i v malých množstvách. S alkoholom je to podľa neho podobné ako s marihuanou a tvrdými drogami – časť ľudí bude chcieť väčšie množstvo a riskujú, že sa stanú závislými.
„Ja by som o bezpečnej alebo tolerovateľnej dávke alkoholu ako takej vôbec nehovoril,“ zdôrazňuje lekár. Dodáva, že „skôr možno povedať, že nízke dávky alkoholu, zvlášť červeného vína, majú priaznivý vplyv na aterogenézu. Ale zasa je viac ako 200 druhov chorôb, ktoré môžu byť zapríčinené alkoholom. Nedá sa teda podať jednoznačný a generalizovaný návod, je to komplexnejší problém, súvisí so životným štýlom, stravou, genetikou, pohybom, stresom.“
Môže sa alkoholik vyliečiť?
V prvom rade je podľa psychiatra Michala Turčeka potrebné vyjasniť si, čo máme na mysli ak povieme “vyliečiť”. „Všeobecnú dispozíciu k závislosti totiž máme zapísanú v našich mozgoch všetci – v podobe prirodzeného sklonu opakovať činnosti, ktoré nám prinášajú odmenu. Tejto univerzálnej vlastnosti sa zbaviť nevieme, preto ani nemôžeme hovoriť o ‚úplnom vyliečení‘.
Na druhej strane môžeme pacientom pomôcť dosiahnuť taký dlhodobo stabilizovaný stav, keď alkohol nie je centrom ich prežívania a dokážu jeho pitie nahradiť plnohodnotnejšími aktivitami (spojenými s odmenami). V praxi preto používame merateľnejšie kritériá úspešnosti liečby, ako napríklad schopnosť abstinovať, schopnosť získať kontrolu nad pitím alkoholu, alebo aspoň obmedziť jeho spotrebu či výskyt prepitých dní,“ vysvetľuje psychiater.
Základ je priznať si problém
Každý závislý od alkoholu môže dosiahnuť niektorý z týchto cieľov. Úskalím je, že zďaleka nie každý problémový pijan či závislý si dokáže priznať svoj problém. Na Slovensku sa podľa najlepších odhadov systematicky lieči iba asi jedna desatina zo všetkých závislých od alkoholu. A z nich asi desatina až tretina za pomoci odborníkov a rodiny dokáže abstinovať alebo pitie tak významne obmedziť, že im alkohol nespôsobuje ďalšie problémy.
Len výnimočne alebo vôbec sa nedarí pacientom svoj problém zvládnuť, ak sa spoľahnú výlučne na svoje sily. Bohužiaľ, vo fáze prvého odhodlania (napríklad pri objavení zdravotných problémov alebo hrozbe výpovede z práce) pacienti nešetria vyhláseniami o samoliečiteľských schopnostiach a často preto prichádzajú o cennú pomoc.
Čo je najdôležitejšie pre úspešnú liečbu alkoholizmu? „Najdôležitejšie a často aj najťažšie je pevné rozhodnutie človeka, ktorý má problémy s užívaním alkoholu, prestať piť a udržať celoživotnú abstinenciu ako prvý krok k uzdraveniu. Okrem zavedených liečebných postupov je pre mnohých abstinujúcich alkoholikov dôležitá podpora ďalších abstinujúcich v kluboch anonymných alkoholikov alebo iných svojpomocných skupinách,“ hovorí Anton Heretik.
