Afáziu možno zjednodušene označiť ako poruchu tvorenia reči alebo jej porozumenia v zmysle pochopenia slova ako symbolu ľudského chápania. Je poruchou, ktorá mimoriadne ťažko zasahuje do života pacienta.
Neurológ, prof. MUDr. Peter Kukumberg, PhD., prednosta II. neurologickej kliniky Lekárskej fakulty UK Univerzitnej nemocnice Kramáre zdôrazňuje, že ide o rýdzo špecifickú poruchu reči, ktorá však nemá nič spoločné s poruchou intelektu. Je to porucha centier reči, lokalizovaných v tzv. dominantnej hemisfére, ktorú je u väčšiny z nás ľavá, keďže zväčša sme praváci.
Žiaľ, afázia býva temer vždy spojená aj s poruchou hybnosti pravých končatín navodenou príslušnou poruchou mozgu, ktorá býva rozsiahlejšia.
Hľadáte partnera?
SME.sk spustilo serióznu zoznamku Dvaja.sme.sk.
Seriózne zoznámenie
Ako sa prejavuje
Predstavte si, že rozumiete, čo vám niekto hovorí, rozumiete, ak k vám niekto prehovorí v cudzom jazyku, ktorý ste sa naučili, no nie ste schopní slovami vyjadriť svoje myšlienky. Podľa neurológa je afázia vyvolaná akoukoľvek organickou poruchou, ktorá postihne jedno alebo dve centrá reči – uložené v úzkej vrstve mozgovej kôry príslušného laloka dominantnej hemisféry.
„Túto oblasť má človek úzko diferencovanú, takže sa od zvierat líšime práve tzv. symbolickými funkciami – schopnosťou rozumieť reči, používať ju a ďalšími. Ak sa napríklad poruší centrum reči v čelnom laloku, vzniká tzv. motorická afázia – človek nedokáže používať naučenú reč, vysvetľuje lekár. Opäť zdôrazňuje, že to nie je tým, že by človek ohlúpol alebo trpel duševnou poruchou. Stratí schopnosť používať materinský jazyk alebo aj iné jazyky, ktoré sa počas života naučil.
Aby sme ich neranili
Zaujímavosťou podľa lekára je, že za istých okolností môže byť porucha tak jemne diferencovaná, že pacient napríklad prestane vedieť používať materinský jazyk, a pritom pokojne dokáže komunikovať v iných jazykoch, ktoré sa naučil.
„Taký pacient buď nevie nájsť správne slovo, aby komunikoval, alebo mu to dlhšie trvá, alebo je porucha taká závažná, že vydáva zo seba len zvuky, ktoré nemajú podobu reči, a preto môže vyzerať ako hlúpy. Treba si však uvedomiť, že to tak nie je – a mal by na to myslieť aj stredný zdravotnícky personál, pretože takto postihnutý človek nesmierne trpí, uvedomuje si svoju bezmocnosť,“ hovorí profesor.
Môžu derivovať či písať básne
Iná porucha reči vzniká podľa lekára v inej časti mozgovej kôry, ale opäť dominantnej hemisféry, na rozhraní spánkového a temenného laloku. Ide o nesmierne dôležité senzorické centrum, ktoré zachytáva jazyk a umožňuje jeho pochopenie.
„Ak má človek toto centrum porušené, hovoríme o senzorickej afázii a taký pacient jazyku nerozumie. Pôsobí ako duševne postihnutý, čo však nie je a veľmi tým trpí,“ hovorí neurológ. Jeho intelekt je neporušený, bez problémov môže riešiť náročné matematické úlohy či písať básne... „Tragédiou je, ak vznikne taká porucha v mozgu, ktorá postihne obe centrá – vtedy hovoríme o totálnej afázii. Taký pacient ani nerozumie, ani nemôže hovoriť,“ vysvetľuje lekár.
Manželka či klobúk?
Viete si predstaviť, že by ste nevedeli odlíšiť manželku od klobúka? Je to možné. Keď sa v iných častiach mozgovej kôry porušia iné špecifické centrá symbolických funkcií, vzniknú podľa neurológa iné poruchy:
- alexia – strata schopnosti čítať. Taký človek chytí do rúk napríklad noviny a síce je schopný prečítať písmenká S – M – E, avšak nedokáže ich syntetizovať na slovo SME, nerozumie, že je to slovo, že je to sloveso, že je to názov novín.
- akalkúlia – strata naučených základných aritmetických schopností – človek nevie odčítať, násobiť... Dokonca mu nič nehovoria ani číslice. Najhoršie je, ak sa tieto poruchy skombinujú dohromady, čo sa, podľa neurológa, žiaľ, bežne stáva.
- agnózia - špeciálna zraková porucha, pri ktorej človek stráca schopnosť dobre vnímať obraz – pozerá sa napr. na obrázok pltníka na plti a vie popísať, že je tam plť, veslo, voda, človek, ale nevie pochopiť – integrovať, čo to znamená.
Profesor Peter Kukumberg hovorí, že „raritným formám rôznorodých symbolických porúch sa venuje britský neurológ Oliver Sacks, ktorý napísal aj knihu Muž, ktorý si mýlil klobúk s manželkou. Už samotný názov knihy naznačuje, o čo pri takých poruchách ide, pričom neurológ opäť zdôrazňuje, že ich prejavy nie sú dôsledkom straty intelektu.
FAKTY
Čo všetko môže spôsobiť afáziu
- náhla cievna mozgová príhoda,
- hrubá deštrukcia mozgovej kôry napríklad rastom nádoru. Mozgových nádorov je veľa druhov, môžu byť nezhubné i zhubné. Zhubné – rakovinové sú podľa profesora veľmi zvláštne, netvoria totiž metastázy do iných orgánov. Už to, že sa nádor v mozgu vytvorí, stačí, aby človeka zahubil. A zahubiť môže aj benígny nádor, je totiž v uzavretom priestore lebky, kde sa nemá kam rozpínať... Okolo poškodenia potom vzniká opuch, takže aj benígny nádor ohrozuje život chorého.
- úraz – trauma, tzv. pohmoždenie mozgu,
- iné okrskovité poškodenia mozgovej kôry, napríklad v dôsledku niektorých degeneratívnych chorôb, ktoré poškodzujú mozgovú kôru,
- afáziou môžu trpieť aj pacienti s demenciou, napríklad v dôsledku Alzheimerovej choroby. Človek začne zabúdať, čo je typický príznak Alzheimera, ale súčasne táto degeneratívna choroba vyraďuje z funkcie celé okrsky neurónov, takže môže postihnúť aj rečové centrum. Vtedy ide o kombináciu s afáziou. Na odlíšenie slúži odborníkom rad rôznych testov a psychologických vyšetrení,
- rôzne zápalové ochorenia,
- zvláštne, raritné neurologické jednotky degeneratívnej choroby.
Logopéd „nelieči“ len račkovanie
Ľudia s afáziou túžia po tom, aby oni rozumeli a aby zasa bolo rozumieť im. Cesta od porozumenia prvých písmeniek ku komunikácii s okolím je často veľmi zdĺhavá a vyčerpávajúca. V tomto procese zohráva zásadnú rolu skúsený logopéd.
Neurológ hovorí, že pod správnym a dlhodobým vedením logopéda sa pomaličky človek do istej miery môže z afázie vymaniť. „Netvrdím, že vždy a úplne, závisí to od rozsahu afázie, ale ak je pacient dobre vedený, do istej miery – netrúfam si to povedať presne, ale asi tak do 30 % i viac možno afáziu ovplyvniť. Niekedy to však možné nie je, záleží od rozsahu poruchy, ktorá afáziu spôsobila, a tiež na vôľovej schopnosti pacienta a jeho chuti spolupracovať. A v prvom rade záleží na kvalite logopéda a jeho trpezlivosti,“ hovorí lekár.
Signály afázie
Porucha reči vzniká náhle a prejavy sú rôzne, napríklad:
- pacient odrazu prestane hovoriť,
- má ťažkosti s pomenovaním osôb, predmetov,
- hovorí skomolene,
- nehovorí gramaticky správne,
- má problém porozumieť, akoby bol v inojazyčnom prostredí.
Pri týchto signáloch treba okamžite vyhľadať pomoc lekára, ktorý pošle pacienta ku klinickému logopédovi.
Ťažisko terapie
Podľa klinického logopéda prof. PaeDr. Zsolta Cséfalvaya, PhD. z Katedry logopédie PdFUK v Bratislave ide v terapii v zásade o dve veci: obnoviť narušenú funkciu reči a naučiť príbuzných komunikovať s pacientom. Terapeutický proces môže trvať aj roky a bez podpory rodiny je podľa odborníka celá terapia málo účinná.
Preto je podľa neho dôležité, aby sa členovia rodiny zapojili do obnovovania reči, aby sa naučili, ako sa správať v zmenenej situácii. Terapia zameraná na rodinu je v podstate zmapovanie slabých a silných stránok vzájomnej komunikácie pacienta a členov jeho rodiny.
„Najnovšie na to používame videonahrávku prirodzenej konverzácie, najlepšie v domácom prostredí. Záznam logopéd, pacient a rodinný príslušník spolu analyzujú a snažia sa zistiť, ako dorozumievanie zefektívniť. Náš výskum ukázal, že tento spôsob terapie je veľmi účinný,“ hovorí logopéd.
Pomôže aj tabuľka
Ak napríklad pacient nerozumie hovorenej reči, logopéd naučí komunikačného partnera – rodinného príslušníka, aby zdôraznil kľúčové slovo, aby ho napísal na papier alebo ukázal gestom.
„Niekedy pomôže aj to, ak partnera upozorníme, že pacient len potrebuje viac času, aby niečo vyjadril. Ak osoba s afáziou nevie nájsť správne slovo, môže sa naučiť daný výraz opísať,“ hovorí Cséfalvay. Ak je u pacienta súčasne narušená produkcia i porozumenie reči, možno podľa odborníka použiť náhradné komunikačné systémy – napríklad tabuľku so slovami, písmenami alebo obrázkami.
Skupina i rodina
V zahraničí sa často využíva skupinová terapia. Zsolt Cséfalvay sa s ňou oboznámil počas svojho výskumného pobytu v Arizone a po jeho návrate ju založil aj u nás.
„Zapojení sú najmä pacienti s chronickou afáziou, ktorí majú obmedzené možnosti na konverzáciu. V skupine, kde môžu komunikovať ľudia s podobným osudom, je dorozumievanie ľahšie a pacienti si môžu navzájom pomôcť, ako úspešne komunikovať aj po ochorení.“
Úspech terapie síce závisí od rozsahu poškodenia, ak sa však podľa logopéda snaží celá rodina, dá sa aj v najťažších prípadoch nájsť spôsob, aby pacient mohol vyjadriť svoje základné potreby. Najnovšie sa u nás využíva novinka – multimodálny komunikačný skríningový test, ktorý so súhlasom americkej autorky profesor Cséfalvay s jeho tímom upravili na naše podmienky.
„Pomocou testu zisťujeme aktuálne spôsoby komunikácie pacienta, a tiež to, aké má schopnosti, ktoré by sme mohli využiť, aby sa mohol čo najnezávislejšie dorozumievať,“ dodáva logopéd.
