O benefitoch materského mlieka pre organizmus novorodenca netreba hovoriť. Každá matka by rada dojčila svoje dieťatko aspoň minimálny potrebný čas, nie vždy to však ide bez problémov a ťažkostí. Vtedy sa k slovu dostáva náhradná dojčenská strava. A tá má tiež svoju bohatú históriu.
Možno by ste neverili, ale „náhrady materského mlieka existovali už pred naším letopočtom,“ vysvetľuje klinický imunológ a alergiológ a pediater z Kliniky detí a dorastu Univerzitnej nemocnice v Martine Miloš Jeseňák. „Ich používanie však často viedlo k hnačkám, rôznym respiračným infekciám alebo krivici, jednak pre hygienu, ako aj nevhodné zloženie.“
Takáto náhradná strava bola najčastejšie kravské, ale aj kozie, ťavie či oslie mlieko. V starovekom Grécku matky, ktoré mali ťažkosti s dojčením, kŕmili bábätká zmesou medu, vína, prípadne bola aj možnosť nechať dieťa dojčiť inej žene, a tak sa zrodila profesia dojky. Prvým predchodcom dnešných náhradných mliek bola Leibigova formula z roku 1865. Podľa lekára však zloženie mliečnych formúl až do polovice 20. storočia nezodpovedalo požiadavkám dieťaťa, a to najmä pre vysoký obsah bielkovín a nevhodných minerálnych látok.
Zásadné zmeny v zložení dojčenských a batoľacích mliek prišli až v posledných desaťročiach. Postupne sa do nich pridávali bielkoviny, tuk, vitamíny a potrebné minerály. „V súčasnosti sú najkvalitnejšie mliečne formuly obohatené prebiotikami GOS/FOS a LCP mastnými kyselinami, ktoré výrazne podporujú detskú imunitu a rozvoj poznávacích funkcií. Aj napriek tomu však ostáva materské mlieko ideálnou a optimálnou výživou pre deti v prvých mesiacoch života, navlas rovnako ako pred sto rokmi,“ dodáva odborník.
