Ivana bola v poslednom semestri a pripravovala sa na štátnice. Kameňom úrazu však nebolo učenie, ale zdravotný stav: v priebehu troch mesiacov mala 5-krát za sebou hnisavú angínu. Dva-tri dni po tom, ako skončila s užívaním antibiotík, mala opäť zahnisané hrdlo a vysoké horúčky. Štátnice i obhajoby úspešne zvládla napriek tomu, že s hnisavou angínou a vyše 39-stupňovou horúčkou sa cítila úplne mizerne a pre boľavé hrdlo ledva rozprávala.
Imunológ, ktorého neskôr navštívila, zistil, že prekonala infekčnú mononukleózu a má oslabenú imunitu. Preto sa jej angína vracala.
Všeobecná lekárka pre dospelých Alena Fričová vysvetľuje, že opakovanými angínami veľmi často trpia deti, ktoré majú slabšiu imunitu a trochu iné anatomické pomery v hrdle ako dospelí. Angína sa však opakovane zvykne objavovať aj u alergikov, celkovo oslabených ľudí, obéznych i u tých ľudí, čo nemajú zdravú životosprávu.
Aká je ich funkcia
Naše telo pred rôznymi nebezpečenstvami, napríklad aj patogénnymi mikroorganizmami, chránia viaceré orgánové systémy. Kľúčový je imunitný, jeho neoddeliteľnou súčasťou je aj lymfatický systém. Do lymfatickej sústavy patria nielen lymfatické cievy, ale aj lymfatické orgány, ako je týmus, slezina a lymfatické tkanivá – napríklad mandle a Payerove pláty v stene tenkého čreva. Obsahujú veľké množstvo špecializovaných bielych krviniek, najmä lymfocytov, ktoré chránia telo pred cudzorodými mikroorganizmami.
„Pri kontakte s cudzou látkou začnú imunitné bunky produkovať chemické látky, ktoré im umožnia rast a mobilizáciu iných buniek na problematické miesto v tele. Táto funkcia sa však postupne narúša aj nedostatkom spánku, častým užívaním antibiotík, prekonanou infekciou, negatívnymi emóciami či rôznymi druhmi žiarenia,“ vysvetľuje imunológ Martin Nouza.
Kedy ich treba vybrať
Krčné – podnebné mandle sú párovým orgánom lymfatického systému. Lekárka vysvetľuje, že mandle sú zábranou, aby sa baktérie nedostali ďalej do pľúc a bránia infekcii priedušiek a pľúc tým, že zachytávajú baktérie a snažia sa ich zneškodniť.
Za akých okolností sa však lekár rozhodne pre odstránenie mandlí? K takému radikálnemu postupu pristupuje vtedy, ak dieťa trpí častými angínami, bolesťami hrdla, kašle napriek opakovane preliečeným infekciám. „Vtedy mandle strácajú svoju obrannú funkciu a stávajú sa ložiskom baktérií, ktoré sa v nich usídlia a vyvolávajú opakované ochorenie, ktoré dieťa obťažuje. V takom prípade lekár indikuje tonzilektómiu, čiže odstránenie mandlí,“ hovorí Fričová.
Antibiotiká či antivirotiká?
Angínu môžu vyvolávať baktérie aj vírusy, preto je dôležité, aby bola správne liečená. Ak je totiž pôvodcom vírus, tak ju antibiotikami nevyliečite – tie sú účinné iba pri liečbe ochorení spôsobených baktériami. Lekárka vysvetľuje, že rast baktérie ničia alebo spomaľujú antibiotiká, no v prípade, že zostanete bez liečby, ich premnoženie sa prejavuje v podobe dráždivého kašľa, angíny, ale aj boreliózy, tetanu, záškrtu či salmonelózy.
„Kým baktéria tvorí živý bunkový organizmus, vírus ako najmenšia častica živej hmoty predstavuje, naopak, neživý bunkový organizmus. Antibiotiká v tomto prípade nezaberajú, tu majú svoje miesto antivirotiká,“ dodáva Fričová.
Bakteriálna je horšia
Angína spôsobená vírusmi má zvyčajne ľahší priebeh a môže sa stať, že v priebehu týždňa budete zdraví aj bez liekov.
Oveľa problematickejší je zápal mandlí spôsobený baktériami. Lekárka hovorí, že „vzhľadom na to, že najčastejšie ho vyvolávajú streptokoky, pri neliečených opakovaných infekciách sa môžu dostávať do krvi. U slabších jedincov, dlhodobo chorých ľudí, ľudí s oslabenou imunitou – napríklad u seniorov, HIV pozitívnych, u ľudí s umelými srdcovými chlopňami alebo u tých, ktorí sa liečia na srdce, môžu streptokoky vyvolať zápal srdcového aparátu – endokarditídu.“
Klasickými prejavmi tohto typu angíny je bolesť v krku alebo diskomfort pri prehĺtaní, horúčka, opuch lymfatických uzlín na krku či bolesti hlavy a vracanie. Alena Fričová hovorí, že klasická angína spôsobená streptokokom sa lieči podávaním penicilínu, paracetamol je v tomto prípade vhodný na zníženie horúčky. „Pri opakovanom napadnutí organizmu alebo chronickom opuchu však odporúčame odstránenie krčných mandlí,“ dodáva.
S čistotou to nepreháňajte
Oslabená imunita predstavuje problém a jej poruchami podľa odborníkov trpí v súčasnosti každý tretí človek. Podľa imunológa Martina Nouzu sa jej zlyhanie spája so širokou paletou rizík – nie je to len prechladnutie, chrípka a angína, ale aj alergie, zápaly kĺbov a dokonca aj rakovina.
Nedostatočná funkcia imunitného systému sa podľa lekára môže prejavovať únavou, bolesťami kĺbov, zhoršeným hojením rán, opakovanými bakteriálnymi, vírusovými a plesňovými ochoreniami, zníženým počtom bielych krviniek a podobne.
K faktorom, ktoré sa podieľajú na oslabení imunity, patrí podľa lekára napríklad aj prehnaná čistota v domácnostiach. „Náš imunitný systém by bol vyváženejší,“ dodáva Fričová, „ak by sa každé dieťa s bakteriálnou a vírusovou infekciou konfrontovalo už v útlom veku.“
Ako ju podporiť
Často sa hovorí o tom, že imunitný systém si treba posilňovať. Na to, ako to robiť, postačí zopár jednoduchých receptov. Lekárka odporúča otužovanie – sprchovanie studenou vodou od nôh smerom k hlave, čo výrazne urýchľuje metabolizmus, saunu – tá má podľa nej význam už od tretieho roka dieťaťa a dôkladnú liečbu choroby, ktorá pretrváva.
Konzumácia novodobých potravín, ktoré sú zbavované takmer všetkých mikroorganizmov a chýbajú im probiotické kultúry, nie je na dokonalú ochranu práve ideálna. Odporúča preto do jedálneho lístka zaradiť potraviny, ktoré ich obsahujú – kefír, kýšku, acidofilné mlieko, jogurty a jogurtové nápoje.
Prospešná hliva
V súvislosti s posilňovaním imunity dáva lekárka do pozornosti aj prírodné polysacharidy beta-glukány, ktorých bohatým zdrojom je napríklad hliva ustricovitá. Adrián Doboly z rodinnej trnavskej spoločnosti, odborník, ktorý sa venuje problematike beta-glukánov, vysvetľuje, že tieto látky vedci objavili v 60. rokoch minulého storočia. V Japonsku sa ich výskum začal po druhej svetovej vojne. Spúšťačom záujmu vedcov boli zdravotné problémy obyvateľov Hirošimy a Nagasaki vyvolané ožiarením po výbuchu atómovej bomby.
„Jedným z mála prostriedkov, ktorý pomáhal zmierniť ťažkosti, bola hliva ustricovitá, ktorá obsahuje beta-glukány. Neskôr sa z nej začali vyrábať rôzne preparáty a dokonca aj liečebné prípravky. Glukány sú okrem húb aj v pivovarských kvasniciach či v pekárskom droždí, v morských riasach, obilí. Na farmaceutické účely sa glukány najčastejšie izolujú z hlivy ustricovitej alebo z pekárskych kvasiniek. Prípravkov s betaglukánom je mnoho, treba však dbať o to, aby výťažky z beta-glukánu boli z čerstvých húb a prešli mikronizáciou, aby účinná látka prenikla priamo do krvi. Dôležitá je aj čistota účinnej látky, ktorá by mala presiahnuť 90 percent. Čím vyššia čistota, tým lepší účinok,“ hovorí Adrián Doboly.
