Alkohol pôsobí na centrálnu nervovú sústavu a jeho účinok na mozog je v podstate paradoxný. Ak hovoríme o okamžitých účinkoch, tak za určitých podmienok môže pôsobiť ako stimulant, za iných okolností zasa ako sedatívum. Ak si ho však doprajeme vo veľmi vysokých dávkach, pre intoxikačné účinky začne pôsobiť ako depresívum a postupne nastupuje strnulosť a kóma.
Najvýraznejším okamžitým účinkom je vplyv alkoholu na vyššie mozgové funkcie – myslenie, učenie, spomínanie a úsudok. Často sa možno stretnúť s odporúčaniami, že nízkorizikové a tolerovateľné sú množstvá do 20 g čistého alkoholu u žien a 40 g u mužov, čo je asi jedno-dve pivá denne. Avšak podľa odborníkov žiadne užívanie alkoholu nemožno považovať za bezpečné a neškodlivé. Zo zdravotného hľadiska sa nedá hovoriť o bezpečnej konzumácii alkoholu, či už sa to týka frekvencie alebo množstva.
V poslednom čase zaznamenávame nárast konzumácie alkoholu u žien a mení sa aj spôsob pitia alkoholu u mladistvých, ktorí často víkendové opíjanie vnímajú ako trendovú zábavu. Výsledky výskumov vedcov v austrálskom Queenslande potvrdili, že alkohol má zhubné pôsobenie na mozog mladistvých. Zastavuje jeho následný vývoj, takže mladý človek holdujúci alkoholu v podstate ostáva na úrovni adolescenta. Čím viac a čím častejšie mladí ľudia pijú alkohol, tým viac ich mozog dostáva zabrať a ničia si ho. Obludným variantom je kombinácia alkoholu a energy drinkov, ktoré spôsobia, že alkohol ostáva v krvi dlhšie a navyše človek dlhšie vydrží bdelý, a tak vypije ešte viac alkoholu.
