Ivan Štefunko si zachránil život tým, že požiadal o konzultáciu iného lekára. Teraz to chce umožniť všetkým pacientom.
Začalo sa to nenápadnou bolesťou hlavy. Úspešný podnikateľ Ivan Štefunko to však nebral ako problém. „Myslel som si, že je to pre hýrivý život študentských a postštudentských čias alebo pre veľa práce, od pätnástich som pracoval,“ opisuje obdobie, keď si myslel, že je zdravý.
Po svadbe v roku 2007 sa jeho tempo upokojilo, bolesti hlavy však neustali. Že to nie je normálne, ho upozornila svokra – lekárka. CT hlavy nedopadlo dobre. „Bol tam nález veľkosti 3 x 3 x 2,9 centimetra, čo je podstatná časť mozgu a bolo to v strede hlavy,“ hovorí Štefunko.
Extrémne čakanie
Najprv nevedel, či ide o nádor, alebo zrazeninu. Čakanie na magnetickú rezonanciu trvalo niekoľko týždňov. „Bolo to pre mňa extrémne, narodila sa mi vtedy dcéra, bol som čerstvo ženatý, mal som život pred sebou.“
V mozgu mal cievnu malformáciu, teda zhluk ciev, mohol s ním žiť od narodenia alebo sa mohol vytvoriť úderom. Lekári nechceli hlavu operovať, kým Štefunko nebude mať vážnejšie prejavy ako bolesti hlavy.
A tak sa preňho nič nezmenilo, tešil sa z dcéry a pracoval. Po pol roku začal mať problémy s rečou. „Dosť som vtedy cestoval a lietal. Ako som sa vracal z jednej služobnej cesty, tak som išiel nakupovať so ženou a prestal som rozprávať. Bol som vystresovaný, manželka zavolala svokru a v taxíku som dostal epileptický záchvat, ktorý bol extrémne silný.“ Nekontrolovaným pohybom udrel svokru po hlave. „Takže ja som bol bordový z tlaku a ona mala modrinu z môjho úderu,“ opisuje Štefunko. Bol to jeho prvý epileptický záchvat, no nie posledný.
750 dolárov a 12-tisíc kilometrov
Myšlienku, aby skúsil požiadať o názor na svoj stav iného odborníka, mu vnukol kamarát. „Mne by to nenapadlo, nie som ten typ,“ hovorí. Cédečko, kde mal záznamy z vyšetrení, rozposlal na rôzne kliniky po svete. Nik mu však neodpovedal.
K lekárovi sa dostal, až keď bol na služobnej ceste v Spojených štátoch. „Zaplatil som za to 750 dolárov a doktor dal CD do počítača a povedal, že sa na to môže pozrieť. Ale musel som fyzicky prísť,“ hovorí Štefunko. „Dvanásťtisíc kilometrov, aby vložil cédečko do počítača a povedal, že to môže urobiť,“ dodáva.
Vtedy mu prvýkrát napadlo urobiť internetový portál, na ktorý by ľudia mohli nahrať výsledky svojich vyšetrení a požiadať o konzultáciu lekára hoci aj z iného konca sveta. Čiže získať druhý názor bez toho, aby pacient musel cestovať či sa doprosovať.
No v tom čase zostalo len pri nápade. Štefunko sa pripravoval na operáciu hlavy. V USA potvrdili diagnózu a konštatovali, že mozog treba operovať.
„Nakoniec ma operoval odborník, ktorý to bral ako výzvu. Cievne malformácie bývajú do pol centimetra a už vtedy je to vážne,“ hovorí. Jeho bola omnoho väčšia.
Pred operáciou veľké nádeje nemal. „Keď som sa pýtal na úspešnosť, lekár povedal, že je ťažké povedať percento, ale je dosť nepriaznivé. Pýtal som sa, či to znamená, že zomriem. Povedal, že je pre mňa dosť jedno, či zomriem, alebo nebudem o sebe vedieť. Dôležité to je len pre rodinu. Mne sa to zdalo vtipné, ale sú ľudia, ktorých by to skôr nahnevalo,“ spomína.
Operácia trvala osem hodín. „Nádor vyberiete ľahko, v zásade lyžičkou, je to cudzí element, problém je, že sa šíri. Mne to nemohli len tak vybrať, lebo to bola zrazená krv, a ak to porušíte, tak sa krv roztečie po mozgu, a to je problém,“ opisuje Štefunko.
Operovali ho trikrát
Prvé chvíle po prebudení bol v poriadku. Po šiestich hodinách sa mu však strata reči aj epileptické záchvaty vrátili. Keď mu opäť operovali hlavu, zistili, že cievy nie sú v poriadku a do mozgu mu tečie krv. K tomu sa pridal aj opuch mozgu. „Nebolo to preto, že by to odflákli, ale preto, že to bolo zložité.“
Hovoril stále veľmi zle, ani lekári mu nedávali veľa šancí, že bude mať reč ešte niekedy v poriadku. Keď ho chceli vyskúšať a požiadali ho, nech vymenuje mesiace v roku odzadu, zmohol sa len na nezmyselné odpovede: „Stolička, matrac.“ „Hovoril som úplné hlúposti, vedel som, že hovorím hlúposti, ale nevedel som to zmeniť. Bolo to frustrujúce,“ opisuje. Ťažko to niesla aj jeho rodina.
Dostával lieky proti opuchu mozgu, ktoré mu poškodili kĺby. Až tak, že by mal chodiť o barlách. „Je dosť nepríjemné chodiť von so psom o barlách,“ hovorí. A tak ich nepoužíva.
Po tretej operácii mal ešte stále silné bolesti. Ani prostredie mu nepomáhalo myslieť pozitívne. „Bol som celý čas na neurochirurgii, kde mali pacienti najmä rakovinu. V celej nemocnici nik nesmel fajčiť, ale tam áno, už to brali tak, že je to jedno. Keď ma niečo bolelo, cítil som sa až trápne požiadať o lieky, keď som vedel, čo je tým okolo mňa,“ spomína Štefunko.
A tak odišiel z nemocnice domov. Hoci mu lekári predpovedali, že rozprávať už nebude, najal si logopéda a začal písať úlohy a diktáty. „Bola to zverina. Na manželke bolo vidieť, že jej to je ľúto. Bol som intelektuál, vždy som chcel ísť do politiky a zrazu som písal druhácke diktáty.“ Aj keď dnes na jeho reči nespoznáte, že mal v minulosti problémy, Štefunko hovorí, že s čítaním nahlas má problémy stále.
Sladký návrat
Keď sa po mesiacoch vrátil do práce, fungovala podľa neho lepšie ako predtým. „Kolegovia boli zlatí, nechodil som do roboty a moju prácu si podelili. Vtedy zistíte, že nie ste nenahraditeľný.“
O svojich zdravotných problémoch natočil aj video, ktoré je reklamou na jeho projekt diagnose.me. Ide o realizáciu nápadu s internetovými konzultáciami na diaľku, teda stránku, ktorá pomáha ľuďom nájsť špecialistov. „Nie je to moja najobľúbenejšia story, ale je to biznis plán. Som presvedčený, že to má budúcnosť ako biznis aj ako služba ľuďom,“ hovorí o nápade, na ktorý prišiel ešte počas choroby.
Známi, ktorí poznali jeho príbeh, sa naňho začali obracať s prosbou, nech im tiež vybaví konzultácie. Cez web je to však podľa neho jednoduchšie, preňho aj ostatných. Na svoje si prídu aj lekári: ak pacient využije ich služby cez diagnose.me, dostanú peniaze – od 50 do 200 eur.
Medzi lekármi, ktorých pacienti môžu žiadať o radu, sú už teraz špecialisti z Británie, Španielska či z USA. Klient sa môže zaregistrovať, vyberie si najvhodnejšieho lekára podľa objektívnych kritérií ako roky praxe či hodnotenia od ostatných klientov. Zašle mu súbor s vyšetreniami a počká na výsledky. Stránka dáva možnosť, aby o tejto konzultácii vedel aj domáci lekár pacienta.
„Desať rokov si ľudia sťahujú filmy, neviem prečo by si nemali sťahovať zdravotné snímky,“ dodáva Štefunko.
