Nielen laici, ale aj lekári často používajú výrazy paradentóza, paradontóza či parodontóza. Správnejšie je však hovoriť o parodontitíde – degeneratívnom zápalovom ochorení parodontu – závesného aparátu zubov. Zubný implantológ a ústny chirurg zo súkromnej zubnej ambulancie Lužák, s. r. o., v Dunajskej Strede MUDr. Richard Jurkovič, PhD., MPH vysvetľuje, že základným príznakom tohto ochorenia je parodontálny vačok.
Za jeho vznikom stojí zápal ďasna, v dôsledku ktorého sa postupne tkanivá parodontu poškodzujú a uvoľňuje sa upevnenie zuba v jeho lôžku v ďasne a kosti. Medzi ďasnom a zubom, resp. jeho koreňovou časťou, vzniká štrbina, ktorú často voľným okom nespozoruje ani zubný lekár.
- Zápal ďasna sa označuje ako gingivitída a je vlastne podkladom pre vznik parodontitídy. Gingivitída je na rozdiel od parodontitídy vratný stav a je možné ju vyliečiť.
- Ďasno je súčasťou parodontu – závesného aparátu zubov. Parodont je tkanivo, ktoré obklopuje a fixuje zub v jeho pozícii. Parodont utvárajú viaceré štruktúry: ďasno, zubný cement, kostené lôžko zuba, parodontálne vlákna (vlákna sprostredkujúce spojenie povrchu koreňa zuba a kosti zubného lôžka), a ďasnový žliabok.
- Pri parodontitíde dochádza k deštrukcii závesného aparátu zuba – úbytku mäkkých tkanív a kosti a ide o nevratný proces, ktorý vhodnou liečbou možno len zastaviť.
- Pri parodontitíde môžete prísť aj o úplne zdravé zuby bez kazu a plomby.
- Na vzniku parodontitídy sa môžu podieľať rôzne faktory, dominuje však nedostatočná hygiena ústnej dutiny. Z ďalších faktorov možno spomenúť neliečené zubné kazy, fajčenie, alkohol, zlé zloženie stravy, celkové ochorenia (napr. cukrovka), dedičné faktory, užívanie niektorých liekov, zle urobené zubné náhrady, ortodontické strojčeky a pod.
Parodontálna sonda
Lekár zdôrazňuje, že je „veľmi dôležité a bezpodmienečne nutné, aby každému pacientovi pri vyšetrení v ambulancii zubného lekára okrem zisťovania kazov vyšetrovacími nástrojmi a röntgenom vyšetrili aj opísaný priestor medzi ďasnom a zubom vyšetrovacím nástrojom, ktorý sa volá parodontálna sonda,“ zdôrazňuje lekár. Poukazuje aj na význam použitia röntgenu pri vyšetrení, bez neho totiž nie je možné diagnostikovať asi 30 % kazov.
Prítomnosť hnisu v parodontálnych vačkoch sa pri vyšetrení zisťuje pomocou spomínanej parodontálnej sondy. Hnis v parodontálnom váčku je podľa lekára len ďalší z možných príznakov prítomnosti parodontitídy.
Krv nie je jasný signál
Z ďalších príznakov spomeňme krvácanie ďasien, kývanie zuba/zubov, vytekanie hnisu pri zube, bolestivosť zubov, ktoré však podľa lekára nemusia byť vždy všetky a súčasne prítomné, ale môžu byť variabilne prítomné. Najmä podľa televíznych reklám by sme parodontitídu mali spoznať podľa krvavých pľuvancov v umývadle pri čistení zubov. Je však krvácanie ďasien spoľahlivá známka tohto ochorenia?
Ak vám napríklad krvácajú ďasná či už pri jedení, čistení zubov alebo spontánne, môže ísť podľa lekára o zápal, ktorý je v mnohých prípadoch predzvesťou ďalšieho postupu zápalu a výsledkom môže byť parodontitída. Ak však ďasná nekrvácajú, nemusí to znamenať, že pacient parodontitídou netrpí a, naopak, ak ďasná krvácajú, neznamená to, že musí ísť zákonite o parodontitídu, hovorí lekár Richard Jurkovič.
Liečba parodontitídy
Záleží od štádia, v ktorom sa ochorenie nachádza, ale rozhodne patrí do rúk odborníka. Ten rozhodne, či je potrebné nasadiť aj antibiotiká, alebo postačí mechanické čistenie, prípadne rozhodne o chirurgickej liečbe parodontitídy. Liečba parodontitídy je oveľa náročnejšia ako liečba gingivitídy – zápalu ďasien. Aby bola úspešná, je však potrebné ju čo najskôr diagnostikovať a začať sa liečiť.
Hygiena ako prevencia
V rámci prevencie chorobných stavov v ústnej dutine (najčastejšie sú zubné kazy, zápal ďasna a parodontitída) si treba počínať tak, aby sme čo najúčinnejšie zabránili
všetkým spomenutým chorobám. Napriek množstvu informácií je však podľa lekára stále veľký výskyt zubných kazov, gingivitíd aj parodontitíd.
„Táto problematika nie je jednoduchá. Jednak si ľudia myslia, že o tom dosť vedia a nemusí to vždy byť pravda. A aj lekári sú často presvedčení, že o tom vedia dosť, čo tiež nemusí byť vždy pravda. Napísať v krátkosti o adekvátnej prevencii parodontitídy je nepomer medzi chceným a možným. Žiaľ, musím sa uspokojiť s konštatovaním, že jediná naozaj vhodná prevencia sa dá naplánovať, naučiť a celý život stále kontrolovať vo vzťahu motivovaného pacienta a profesionálne sa správajúceho a konajúceho profesionála – zubného lekára. Možno niekto povie, že je to naháňanie pacientov do ambulancií, ja osobne však nič účinnejšie nepoznám,“ vysvetľuje lekár.
Pomôžu ústne vody?
V rámci prevencie sa často možno stretnúť s odporúčaním používať v rámci dôkladnej dentálnej hygieny ústne vody. Aká je pravda? Do akej miery naozaj pomáhajú? „Ústne vody je veľmi široký pojem,“ hovorí lekár a dodáva: „Vo všeobecnosti si dovolím konštatovať, že ústne vody predávané v drogériách majú minimálnu schopnosť pomôcť v rámci prevencie zubných kazov, resp. parodontitíd. Existujú tzv. medicinálne ústne vody, keď po individuálnom zvážení u konkrétneho pacienta odporučíme špeciálne roztoky, ktoré môže pacient používať na liečbu, resp. prevenciu chorobných stavov (kazy, parodontitída) v ústnej dutine.“
Ich používanie môže byť podľa lekára pre mnohých prínosom, dôležité však je, aby sa tekutina čo najtesnejšie dostala na všetky ošetrované miesta, čiže aj medzi zuby, do ústia priestoru medzi zubom a ďasnom, čomu môžu významne napomôcť ústne sprchy. Ideálne sú tie, ktoré vytvárajú dostatočne silný prúd vody prostredníctvom trysky. Prerušovaný prúd môže byť ešte účinnejší ako kontinuálny.
„Medicína, a určite aj každý lekár, sa snaží o individualizovanú liečbu, teda „ušitú na mieru“ každému pacientovi. Dávať preto iné ako všeobecné odporúčania používania ústnych vôd by mohlo byť nesprávne pochopené a nemuselo by potenciálnym používateľom pomôcť, ale mohlo by im aj poškodiť,“ dodáva odborník.
