Mlieko je potravina bohatá na bielkoviny, vitamíny, enzýmy, vápnik, fosfor a iné látky, ktoré ľudskému organizmu prospievajú. Gastroenterológ a dietológ MUDr. Peter Minárik hovorí, že „ľudský organizmus vstrebáva potrebné množstvo vápnika práve a najľahšie z kravského mlieka, a to po celý život. Ak má človek problémy s trávením kravského mlieka, ide v našich zemepisných podmienkach o tráviacu poruchu u jedinca, nie ľudského druhu ako takého,“ vysvetľuje lekár.
- Využiteľnosť mlieka
- Vstrebávanie vápnika
- Káva a mlieko
Foto: freeimages.com
Najčastejším problémom, ktorý konzumácia mlieka spôsobuje je intolerancia laktózy, trpia ňou asi 2 – 10 % európskej populácie. Lekár dodáva, že výskumy navyše dokazujú, že ľudská evolúcia za posledných 5 000 rokov urobila najväčší skok v histórii ľudstva a veľmi sa zrýchlila. V prípade Európanov bol v rámci týchto zmien relatívne nedávno objavený gén, ktorý im v dospelosti pomáha lepšie tráviť mlieko.
Oficiálne zdravotnícke organizácie a inštitúcie vo svojich výživových pokynoch založených na vedeckých dôkazoch odporúčajú piť mlieko a jesť mliečne výrobky, ako sú jogurty alebo syry. Podľa odborníkov je dôležité, aby si mlieko navykli piť už malé deti, v takom prípade totiž tento zvyk vo väčšine prípadov pretrvá aj do dospelosti.
Čo všetko mlieko obsahuje
Mlieko je cennou potravinou pre obsah rôznych dôležitých látok, v prvom rade si ho spájame s vápnikom. Tento prvok je dôležitý pre správnu činnosť svalov, prenos nervových vzruchov, umožňuje správnu zrážanlivosť krvi a závisí od neho napríklad aj pohyb spermií. Okrem toho mlieko obsahuje aj celý rad vitamínov, napríklad A, D, B12, či B1.
„Mlieko takisto obsahuje selén, ktorý spomaľuje proces starnutia a prispieva k ochrane imunitného systému,“ uvádza lekár a dodáva, že „je taktiež dokázané, že kyslé mliečne produkty pomáhajú upravovať poruchy trávenia, chránia pred infekciami tráviaceho traktu či napríklad zlepšujú stav pleti.“
Kedy je tabu
Okrem intolerancie laktózy môže byť mlieko aj príčinou alergických ťažkostí. V takom prípade je kameňom úrazu mliečna bielkovina, takí ľudia musia zo svojho jedálneho lístka vyradiť mlieko aj mliečne výrobky. Podľa lekára však niektorí z radov takýchto alergikov v neskoršom období kravské mlieko dobre tolerujú. Naproti tomu ľudia, ktorí nie sú alergickí na mliečne bielkoviny, ale iba neznášajú mliečny cukor (laktózu), čiže trpia intoleranciou laktózy môžu piť bezlaktózové mlieko a väčšina z nich dobre toleruje aj kyslé mliečne výrobky, ako napríklad jogurty, ktoré obsahujú kyselinu mliečnu a iba málo laktózy.
Zahlieňuje alebo nezahlieňuje?
Vyhýbanie sa konzumácii mlieka mnohí často odôvodňujú tým, že ich mlieko zahlieňuje. Aká je pravda? Lekár vysvetľuje, že mlieko vytvára na sliznici tráviaceho traktu ochranný film (emulzia tuku a vody), ktorý sa po veľmi krátkej dobe trávenia rozkladá na základné živiny.
„Ako príklad môžeme uviesť oficiálne stanovisko kanadských pediatrov k problematike zahlieňovania mliekom u detí s astmou. V citovanom stanovisku sa uvádza, že v súčasnosti nie sú žiadne dôkazy o priamom spojení medzi konzumáciou mlieka, zvýšenou tvorbou hlienov a astmou. Lekári by preto mali aj naďalej podporovať rodičov, aby sa riadili oficiálnym odporúčaním Ministerstva zdravotníctva Kanady a pravidelne dávali svojim deťom piť mlieko. Kanadskí zdravotníci odporúčajú 2 denné porcie mlieka (0,5 l) pre deti od 2 do 8 rokov a 3 až 4 denné porcie mlieka (0,75 – 1,0 l) pre deti od 9 do 13 rokov,“ uvádza odborník.
