ínosom.
Pitie mlieka a konzumácia mliečnych výrobkov má v Európe silnú tradíciu, pre mnohých sú tieto potraviny dennou súčasťou jedálneho lístka. K mliečnym výrobkom patria aj probiotické mliečne potraviny, ktoré sa svojím významom aj pre obsah probiotických mikrobiálnych kultúr radia k tzv. funkčným potravinám. Na druhej strane mlieko a mliečne výrobky môžu niektorým ľuďom spôsobovať ťažkosti, napríklad v podobe intolerancie laktózy alebo alergie na mliečnu bielkovinu.
Môže sa u človeka vyvinúť intolerancia laktózy alebo alergia na mliečnu bielkovinu aj neskôr, vo vyššom veku? Od akých faktorov to závisí?
Gastroenterológ a dietológ MUDr. Peter Minárik hovorí: „Samozrejme, intolerancia sa môže vyvinúť aj počas dospelosti, a dokonca aj v séniu (u seniorov). Faktory, ktoré predisponujú jedinca pre laktózovú intoleranciu (LI), sú napríklad: etnicita a rasa – vyšší výskyt LI je u čiernej rasy v Afrike, ale aj u Afroameričanov, ďalej u Hispáncov a Aziatov. Ďalšie faktory sú: celiakia – autoimunitné črevné ochorenie, predčasne narodené dojčatá, prekonané choroby a poruchy tráviaceho traktu – napríklad infekčné zápaly čreva môžu zanechať zníženú tvorbu a vylučovanie enzýmu laktáza, ktorý štiepi laktózu.“
- Čo obsahuje?
- Kedy je tabu?
- Zahlieňuje alebo nie?
Foto: freeimages.com
Intolerancia laktózy je podľa lekára často prechodným stavom a po istom čase sa tolerancia na mliečny cukor postupne môže zvyšovať. Vzácnym faktorom laktózovej intolerancie je dedičnosť – t. j. dedične podmienená (autozomálne recesívna) absencia tvorby enzýmu laktázy. Vyvinúť sa LI môže napríklad aj v dôsledku fyziologického poklesu funkcie zažívacie traktu, napríklad u seniorov.
„Alergia na mliečne bielkoviny sa takisto môže vyvinúť tak v detstve, ako aj neskôr počas života,“ hovorí lekár a dodáva: „Alergia je však úplne iné ochorenie s iným diétnym a terapeutickým prístupom ako neznášanlivosť mliečneho cukru, čiže intolerancia laktózy.“
Aká je využiteľnosť vápnika z mlieka v organizme? Nie sú z tohto hľadiska lepším zdrojom iné potraviny?
Podľa mnohých citovateľných odborných zdrojov je mlieko, ako aj z neho vyrobené mliečne potraviny, dobrým zdrojom vápnika s vysokým stupňom využiteľnosti (vstrebávania z gastrointestinálneho traktu do krvi). Mlieko podporuje mineralizáciu kostí a pôsobí preventívne proti osteoporóze, a to nielen vďaka ľahko vstrebateľnému vápniku, ale aj vďaka iným nutričným komponentom, hlavne bielkovinám.
Pre ľudí, ktorí netrpia na intoleranciu laktózy, ani na iné formy neznášanlivosti mlieka (alergie), sú mlieko a syry najlepším zdrojom vápnika. V našich končinách prevažná väčšina populácie mlieko dobre znáša.
Pre ľudí, ktorí netolerujú laktózu, je mnoho spôsobov a možností, ako ostať verným tým formám mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré sú viac alebo menej dobre tolerované. Mlieko tak ostáva aj naďalej hlavným potravinovým zdrojom vápnika. Kto nemôže alebo nechce mlieko a mliečne výrobky v žiadnej podobe, musí prejsť na iné zdroje vápnika – napríklad drobné ryby s kostičkami, tofu (s pridaným vápnikom), orechy a semená, ovsené vločky a cereálne a cestovinové potraviny (s pridaným vápnikom), šalátová a kapustová zelenina – napríklad špenát, kel, brokolica (tu je aj vitamín D) a nakoniec aj sójové a fazuľové bôby a sójové potraviny, ako aj všetky potraviny cielene obohatené (fortifikované) o vápnik.
Pokiaľ ide o množstvo vápnika v strave, niektorí spochybňujú priaznivé účinky na zdravie, ak je ho v potrave priveľa. Vápnik hrá osobitú rolu pri rizikách ale aj prevencii nádorových ochorení. Je to dôvod, aby sme to nepreháňali s konzumáciou mlieka a mliečnych výrobkov?
Primerané dávky vápnika – v našich podmienkach je denný príjem 1000 – 1200 mg Ca++, znižujú riziko rakoviny hrubého čreva a konečníka. Výsledky niektorých štúdií potvrdili zvýšené riziko rakoviny prostaty pri vysokých dávkach vápnika – pri dennom príjme viac ako 2000 mg Ca++.
Vzťah mlieka k riziku zhubných nádorov je predmetom ďalších štúdií. Nateraz sa mlieko a mliečne výrobky v kontexte pestrej zdravej výživy s prevahou rastlinnej zložky potravy pokladajú za súčasť zdravého stravovania.
Konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov v rozumných množstvách podporujú momentálne všetky významné lekárske a výživové spoločnosti – WHO, FAO, ASC, WCRF, AICR, NCI, Cancer Research UK, ako aj české a slovenské odborné spoločnosti. Pri konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov sa odporúča uprednostňovať nízkotučné druhy mliečnych potravín.
Vstrebávanie vápnika podporuje D vitamín. Prílišná konzumácia živočíšnych bielkovín vraj potláča tvorbu D vitamínu a to môže mať zasa dopad na vstrebávanie vápnika. Aký model by ste vo všeobecnosti odporúčali?
Živočíšne aj rastlinné bielkoviny sa majú konzumovať v pestrom zložení. Živočíšne potraviny nemajú byť prevažujúcim a už vôbec nie „výlučným“ zdrojom príjmu bielkovín. Odporúča sa, aby pomer živočíšnych a rastlinných zložiek potravy pri zmiešanom stravovaní bol 1:3 až 1:4.
Rastlinná strava, t. j. zelenina, ovocie, strukoviny,celozrnné obilniny, má teda tvoriť 2/3 až 3/4 konzumovanej potravy. Zdroj napríklad: Harvardská škola verejného zdravia: www.hsph.harvard.edu/nutritionsource
Hovorí sa, že pitie kávy s mliekom či smotanou ovplyvňuje účinky telu prospešných látok, ako sú antioxidanty, vitamíny, minerály a pod., obsiahnutých v káve...
Kofeín svojim charakterom čiastočne odoberá vápnik z tela človeka. Pridávaním mlieka do kávy sa takáto strata vápnika čiastočne kompenzuje, čím káva s mliekom získava nielen chuťové, ale i zdraviu prospešné účinky.
Pri zelenom i čiernom čaji potvrdili niektoré štúdie, že po pridaní mlieka alebo smotany do čaju, zablokovali mliečne bielkoviny (kazeín) vstrebávanie polyfenolov s antioxidačným účinkom z tráviaceho traktu do krvi.
Pri čiernej káve sa predpokladá podobný (vstrebávanie antioxidantov z kávy) blokujúci účinok bielkovín mlieka, aký sa pozoroval pri čaji. Nie všetky štúdie, ktoré sa na interakciu mlieka/smotany s čiernou kávou zamerali, dospeli však k takýmto výsledkom. Štúdia, ktorá sledovala vplyv 10-percentnej pridanej smotany k čiernej instantnej káve na vstrebávanie polyfenolov z kávy, nepotvrdila žiadny blokujúci účinok smotany.
Odporúčam: pokiaľ pijeme niekoľko čiernych káv denne, vhodné je dať si jednu s mliekom – napríklad raňajšiu kávu, a ostatné kávy počas dňa už piť bez pridaného mlieka. Podobne, ako to robia Taliani: ráno jedno capuccino, počas dňa čierne espresso. Netreba zabúdať, že káva má močopudné účinky, tak aj preto netreba zabúdať na pitný režim.
