Futurológovia predpovedajú, že v 21. storočí plodenie prestane byť len párovou záležitosťou. Umelé oplodnenie sa stane takmer bežným a dostupným. Louisa Brownová, prvé dieťa zo skúmavky na svete, má dnes 24 rokov. Elisabeth Carrová, prvá Američanka „vyrobená“ v laboratóriu, bude mať 20 rokov.
Ako to však prežívala úplne prvá matka v Amerike?
JUDITH DALTON CARROVÁ je mama prvého dieťaťa v USA počatého v skúmavke. Uplynulý víkend priletela aj so svojou dcérou Elisabeth do Prahy, aby zúčastnila na medzinárodnej konferencii na tému Neplodnosť v treťom tisícročí, ktorá sa konala za prísnych bezpečnostných opatrení v hoteli Hilton.
Túto veselú, energickú, nakrátko ostrihanú ženu hneď obklopili novinári a hoci najprv tvrdila, že práve nemá čas, odpovedala na všetko a po každej odpovedi sa schuti a hlučne smiala.
Boli ste prvou ženou v Amerike, ktorá sa odhodlala počať dieťa takýmto nezvyklým spôsobom. Ako ste to prežívali?
„Počas tehotenstva sme boli maximálne chránení. Všetci, čo to vedeli, nám držali palce. Len tie hormóny so mnou mávali, raz som bola hore, raz dole. (Napodobňuje so smiechom.) Možno doktor Jones, ktorý je toho autorom, by so mnou nesúhlasil, ale bolo to cítiť. Reakcie susedov boli úžasné. Každý bol nadšený, očakával narodenie nášho dieťaťa, všetci nás extrémne podporovali.“
Naše ženy takéto veci stále skôr taja. Kedy ste sa rozhodli to zverejniť?
„Hneď po pôrode, tri dni po tom, ako sa Elisabeth narodila.“
Nezasiahla vám prílišná medializácia negatívne do života?
„Nie, bola to naša voľba. Dohodli sme sa na tom, naša rodina aj lekári. Keby sme to chceli utajiť, určite by sa to dalo. Jednoducho, my sme si to nenechali pre seba, chceli sme informovať, vzdelávať ženy, ktoré majú podobný osud.“
Kedy ste prezradili dcére, že vlastne vznikla v skúmavke?
„Keď mala tri roky.“
Vtedy si ešte veľa detí myslí, že ich nosí bocian. Ako ste jej to vysvetlili?
„Veľmi jednoducho. Mamička a otecko nemohli mať dieťaťko bez toho, že by im jeden vynikajúci ujo doktor pomohol. Keď mala sedem rokov, leteli sme do Virginie za doktorom Jonesom. Ten si Elisabeth posadil na kolená a ukázal jej v laboratóriu, ako vznikla. (Smiech.)“
Ako dlho ste s ňou zostali doma, dali ste ju aj do škôlky?
„Tri roky, to by som si nenechala ujsť. Chodila do škôlky, do všetkých detských táborov, vydržali sme to. (Smiech.) Jednoznačne toto obdobie svojho života miluje. Viete, tieto deti sú úplne normálne, zdravé, moja dcéra mala všetky detské choroby ako ostatné. Dnes študuje žurnalistiku. Je dôležité vedieť, že deti zo skúmavky samy seba nepovažujú za iné.“
