Anhedónia – život bez radosti

Slovo depka, depresia skloňujeme takmer denne, málo známy je však termín anhedónia, hoci práve s depresiou úzko súvisí. Podobne ako pri iných závažných ochoreniach, aj neliečená depresia môže mať až fatálne dôsledky – samovraždu.

Počet pacientov s depresiou narastá, pričom túto psychickú poruchu možno dnes dobre liečiť, zvlášť, ak sa včas diagnostikuje. Žiaľ, aj pre nedostatočnú informovanosť a predsudky často pacienti lekára nevyhľadajú včas, neliečia sa, prípadne sú v liečbe nedôslední alebo ju svojvoľne prerušia.

Odborníci predpokladajú, že do roku 2020 bude depresia po ischemickej chorobe srdca druhou najčastejšou príčinou úmrtí na svete! Tzv. veľká depresívna porucha je vôbec najčastejšou príčinou samovrážd spomedzi všetkých duševných chorení.

Naše psychické zdravie si zaslúži rovnakú pozornosť ako telesné, nehovoriac o tom, že navzájom súvisia a ovplyvňujú sa. Žijeme v hektickej dobe, keď oddych a relaxáciu považujeme za luxus, a pritom psychohygiena je pre celkové zdravie rovnako dôležitá ako dostatok pohybu či zdravá strava.

Depresií pribúda

S depresiou sa stretne počas života každý z nás, či už priamo alebo ak ochorie niekto v jeho najbližšom okolí. Odborníci hovoria, že u každého piateho človeka sa aspoň raz za život objaví klinicky významná depresia. A na Slovensku každý rok ochorie na depresiu 5 % Slovákov, a to bez ohľadu na vek. Ženy pritom trpia depresiami dvakrát častejšie ako muži.

Depresiu ľudia často považujú za prejav osobného zlyhania, slabosť, hanbia sa, a preto psychiatra často navštívia, až keď je veľmi zle. A často sú potom prekvapení, ako im liečba pomohla a ľutujú, že lekára nenavštívili skôr a zbytočne sa trápili.

Bežný smútok či depresia?

Mnohí bežné pocity rozladenia či smútku často nesprávne označujú ako depresiu, depku. Každého môže občas postihnúť melancholická alebo vyslovene zlá nálada, smútok, skľúčenosť a duševné rozladenie. Aj to patrí k životu, do bohatej škály ľudského prežívania a pocitov.

Rozdiel vysvetľuje psychiater MUDr. Marek Zelman. Hovorí, že ak pociťujeme a zažívame prechodný stav psychickej nepohody, zármutku, zlej nálady, skleslosti, ak sa cítime rozladení, napríklad po alkoholickom excese, tak vtedy nehovoríme o depresii. Depresia je podľa neho jednou z najzávažnejších a najčastejšie sa vyskytujúcich duševných porúch.

Ochorenie vzniká na podklade neurochemických zmien v mozgu a môže, ale aj nemusí, súvisieť so životnými udalosťami. Niekedy môže trpieť depresiou aj človek, ktorý nemá zjavné problémy, či už partnerské, v zamestnaní, existenčné a pod. Netreba zabúdať, že neliečená depresia sa môže vážne zhoršovať a vyústiť aj do pokusu pacienta skoncovať so životom.

Anhedónia je príznak, nie choroba

K najčastejšie spomínaným prejavom depresie patrí dlhotrvajúca skľúčenosť, skleslá nálada, strata energie, zvýšená unaviteľnosť, poruchy spánku, príjmu potravy. K tomu treba prirátať aj ďalší hlavný symptóm – tzv. anhedóniu, o ktorej sa často nehovorí. Názov má pôvod v gréckom „an- hedone“, čo znamená bez pôžitku.

O anhedónii hovoríme, ak človek síce dokáže viac-menej fungovať, no chýba mu dlhodobo radosť zo života, pocit uspokojenia, a to aj z vecí a činností, ktoré mal predtým rád a tešili ho. Jeho život plynie mechanicky, stratil „farby a šťavu“.

Psychiater MUDr. Branislav Moťovský, PhD. charakterizuje anhedóniu ako neschopnosť prežívať radosť, ako spontánny nezáujem o veci a aktivity, ktoré dovtedy človeka bavili a tešili a anhedónia môže zasiahnuť aj veľmi citlivú oblasť – vzťahy, a to nielen k priateľom či známym, ale aj k najbližším – partnerovi, deťom. Život takto postihnutého človeka odborník označuje ako „automatickú existenciu“ a zdôrazňuje, ako významne anhedónia znižuje kvalitu života človeka.

Rozdiel medzi depresiou a anhedóniou

Depresia je porucha – ochorenie, anhedónia je jadrovým príznakom depresie. Ako príznak depresie bola anhedónia ešte donedávna podceňovaná, v súčasnosti ju odborníci považujú za základný symptóm depresie, pričom môže pretrvávať aj po preliečení depresie. Ak sa depresia, ale i pretrvávajúca anhedónia neliečia, dôsledky môžu byť zničujúce.

Anhedónia sa však podľa odborníkov môže vyskytovať aj v súvislosti s inými ochoreniami, často ju majú pacienti s psychotickými poruchami, trpiaci schizofréniou, stresovými poruchami, alebo aj tí, ktorí sa liečia z nejakej závislosti. Podľa MUDr. Zuzany Janíkovej – primárky Psychiatrického oddelenia v NsP v Liptovskom Mikuláši sa anhedónia môže vyskytnúť napríklad aj u tých, čo trpia chronickými neurologickými ochoreniami. Lekárka v časopise Neuromagazín vysvetľuje, že táto súvislosť poukazuje na podstatu anhedónie.

„Ukázalo sa totiž, že niektoré lieky dokážu dobre vplývať na anhedóniu, a tieto zistenia sa potvrdili aj rôznymi zobrazovacími vyšetreniami. Zistilo sa, že ruka v ruke s anhedóniou ide nedostatok dopamínu, noradrenalínu a niektorých iných neurotransmiterov v mozgu. Dopamín hrá hlavnú úlohu pri pocitoch spojených s prežívaním, motiváciou a pocitom odmeny. Noradrenalín sa zasa viac spája s aktivitou. Viaceré neurologické ochorenia, ktoré sa spájajú so zlou činnosťou dopamínu, sa preto prejavujú aj anhedóniou.“

Liečba anhedónie

Anhedóniu možno a treba liečiť, v liečbe je možné využívať množstvo liekov, napríklad stimulanciá, dopamínové agonisty, rôzne typy antidepresív, najnovšie aj s obsahom účinnej látky agomelatín, ktorej mechanizmus účinku spočíva v tom, že pôsobí najmä na melatonínové receptory a okrem antidepresívnych účinkov aj významne redukuje anhedóniu.

Pri liečbe depresie sa často kombinuje farmakoterapia s psychoterapiou. Netreba zabúdať, že účinky liekov sa dostavia až po niekoľkých týždňoch, a niekedy nemusia prvé lieky zabrať, preto je dôležitá trpezlivosť a ochota spolupracovať s lekárom. Významnú rolu hrá aj súznenie pacienta a psychiatra.

Ak vám lekár „nesadol“, nie je to dôvod vzdať sa liečby, niekedy treba skúsiť aj viacerých, kým pacient nájde toho „svojho“. Veľmi dôležité je aj to, aby pacient pred lekárom nič nezatajoval, a to ani najtemnejšie myšlienky a úvahy a informoval ho o všetkých zmenách svojho stavu, aby mu lekár mohol účinne pomôcť.

Chcete sa dozvedieť viac?

Pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia - 10. októbra, môžete v určených termínoch prísť do vybraných psychiatrických ambulancií a v konzultácii s lekármi sa dozvedieť viac o depresii, jej príznakoch a pomoci blízkym s touto diagnózou.