Odborníci varujú: jeme viac a hýbeme sa menej ako naši predkovia. Napríklad podľa britského praktického lekára Dr. Jonta Heaversedgea prijmeme denne v priemere o 500 kalórií viac ako pred 30 rokmi.
V dôsledku toho pribúda obéznych, pričom obezita nie je problém len kvôli tesným šatám a neforemnej postave, ale najmä preto, že je rizikom závažných, život ohrozujúcich ochorení. Mnohí pri chudnutí neraz skúšajú extrémne diéty či hladovku. Iní sa zasa postia alebo hladujú v rámci jarnej detoxikácie.
Odborníčka na výživu MUDr. Alžbeta Béderová, CSc. z Poradne zdravia RÚVZ a členka Združenia pre zdravie a výživu hovorí, že „v spôsobe výživy sa človek v minulosti riadil vlastným inštinktom, možnosťami ktoré mu poskytovala príroda, empíriou, ale aj rôznymi rituálnymi či náboženskými príkazmi.
Aj pôstne obdobie malo svoju logickú a empirickú podstatu. Dlhodobé pôsty nadväzovali na dlhé zimné obdobie, obdobie zabíjačiek, hodovania, keď prevažovala energeticky výdatnejšia strava s vysokým obsahom tukov.“ Pôst má však podľa lekárky nielen náboženskú podstatu, ale predovšetkým má za úlohu organizmus prečistiť, ozdraviť. Dodáva, že dnes také populárne pôstne či detoxikačné dni nie sú teda žiadnou novinkou.
Postiť sa či nepostiť?
Gastroenterológ a dietológ MUDr. Peter Minárik hovorí, že nie je veľkým fanúšikom preventívneho pôstu, hladovky, ani detoxikácie, a preto u neho prevláda skôr skepsa a negatívne stanovisko. Lekár zdôrazňuje, že je skôr zástancom zdravého stravovania po celý rok a každý deň.
Za podstatne dôležitejšie považuje prijímať esenciálne živiny a priaznivo pôsobiacu výživu, než sa aktívne i pasívne prejedať po celý rok s občasnými prísne redukčnými „očistnými“ kúrami pre chlácholenie vlastného svedomia.
„Pravda by sa ukázala, keby sme si vzali na mušku jedných aj druhých, t. j. ľudí s niektorou formou zdravej výživy, ktorí nepraktizujú pôsty, očisty, hladovky, detoxikácie, črevné sprchy, a pod. – a na druhej strane ľudí s tradičným stravovaním bez preferencie zdravej výživy, ktorí však na druhej strane absolvujú 3 – 4-krát do roka krátku ozdravnú hladovku. Som presvedčený, že ľudia z tej prvej skupiny, navyše pokiaľ pravidelne cvičia, behajú, plávajú, bicyklujú, posilňujú, by mali lepšie skóre merateľných parametrov zdravia,“ hovorí lekár.
Praktická lekárka MUDr. Iveta Vaverková zo Združenia pre zdravie a výživu zastáva názor, že hladovanie nie je človeku prirodzené, najčastejšie je podmienené nedostatkom potravy, alebo chorobou.
„Človek na svoje fungovanie potrebuje prijímať potravu a vodu. Energetická potreba organizmu je zložená z bazálneho energetického výdaja, termického efektu prijatej potravy, fyzickej aktivity. Ak je prítomná choroba, energetické potreby organizmus stúpajú,“ hovorí lekárka a dodáva, že „krátkodobé hladovanie zvyšuje pokojový energetický výdaj z dôvodu rozvoja katabolizmu a mobilizácie živín (glukoneogenéza, ketogenéza, proteolýza). Dlhotrvajúce hladovanie vedie k adaptácii organizmu a k poklesu energetického výdaja.
Kedy pomôže
Ozdravný pôst má podľa Petra Minárika význam v rekonvalescencii po niektorých chorobách tráviacich orgánov (žalúdok, črevo, žlčník, pečeň, pankreas) s akútnym a ťažším priebehom, kde sa istý čas vyžaduje tráviaci „pokoj“.
Ako príklad uvádza ťažšiu formu akútnej gastroenteritídy (vracanie, silné hnačky, vysoké horúčky), ťažkú formu akútnej pankreatitídy (podávajú sa tekutiny a parenterálna výživa do centrálnej žily) či ťažkú formu nešpecifických zápalov čreva (ulceróznej kolitídy, Crohnovej choroby) a iných enteritíd a kolitíd.
„Vtedy sa to však nevolá pôst, ale ide o špecifické diéty – napríklad fáza „črevného pokoja“ pri ťažkých zápaloch čreva (Ulcerózna kolitída, Crohnova choroba), alebo pri ťažších formách akútneho zápalu pankreasu,“ dodáva lekár.
Ako dlho sa postiť
Alžbeta Béderová hovorí, že frekvencia pôstnych dní závisí od viacerých okolností. „Pri zlej životospráve, vrátane zlej výživy, dlhodobom pobyte v znečistenom prostredí, sa často naruší rovnováha vzniku, odbúravania a vylučovania odpadových metabolitov a môžu sa prejaviť príznaky intoxikácie organizmu – bolesti hlavy, sklon k infektom, prechladnutiu, alergické a kožné prejavy.
Preto niektorí ľudia zaraďujú pôstne dni viackrát do roka.“ Dĺžka pôstu je podľa nej individuálna a závisí jednak od zdravotného stavu, fyzickej a psychickej kondície človeka, a tiež od typu pôstu. Prechod na pôst, rovnako ako opätovný návrat na normálne stravovanie, má byť postupný. „Prísnejšie formy pôstu, keď sa prijíma len voda, bylinkové čaje, ovocné šťavy, by nemali trvať viac ako 1 – 3 dni. Miernejšiu formu možno realizovať aj dlhšie,“ hovorí MUDr. Béderová
Riskujeme dlhou hladovkou?
Ani podľa Alžbety Béderovej dlhodobé postenie nie je správne. Hovorí, že pri fyzickej aj psychickej práci sú dôležité všetky živiny. Drastické postenie môže podľa lekárky zapríčiniť únavu, poruchy sústredenia, psychické napätie, ale aj vážnejšie zdravotné poruchy, chudokrvnosť a mnohé iné.
Aj MUDr. Iveta Vaverková zastáva názor, že pri dlhotrvajúcom hladovaní človek neprijíma dostatok energie a bielkovín, spomaľuje sa mu metabolizmus a čerpá z podkožných tukových zásob. Taktiež sa podľa nej prejavuje nedostatok stopových prvkov a látok, ktoré si organizmus nevie sám vyrobiť, je odkázaný prijímať ich z potravy a sú pre fungovanie organizmu nevyhnutné.
„Pri poklese hmotnosti o 5 – 8 % bol dokázaný pokles obranyschopnosti, svalová slabosť, narušenie termoregulácie, zhoršenie nálady, zníženie hodnôt funkčných testov pľúc. Z môjho pohľadu nevidím zdravotný prínos, skôr riziká,“ hovorí MUDr. Vaverková.
Ako sa pripraviť a čo nerobiť
Podľa MUDr. Béderovej je z pohľadu správnej výživy jeden mierny pôstny deň v týždni vítaný, ale ešte pozitívnejšie je, ak každý deň jeme dostatok ovocia a zeleniny, v objeme 400 – 500 g. Pravidelný a dostatočný prísun všetkých ochranných látok má totiž optimálny efekt na zdravie.
„Ak sa takto zdravo a pravidelne stravujeme, nefajčíme, máme dostatok pohybovej aktivity, pobytu na čerstvom vzduchu, pravidelný biorytmus a optimálne striedanie práce a relaxu, potom nemusíme o dlhšej detoxikácii či pôste ani uvažovať.“
MUDr. Vaverková, ktorá tiež nie je zástanca dlhodobého pôstu, si myslí, že pri zdravom stravovaní, dostatku pohybu a starostlivosti o svoju psychiku nepotrebujeme žiadny extrém. MUDr. Minárik hladovky ani pôst zdravým ľuďom so zdravým stravovaním takisto neodporúča.
Dodáva, že ak sa však už niekto predsa len rozhodne postiť/hladovať, mal by dbať na dostatočný prísun: tekutín, minerálnych látok, sacharidov – absolútne minimum je príjem najmenej 50 g sacharidov denne, a to len počas krátkej doby. „Ja by som zaradil aj esenciálne mastné kyseliny, omega-6 a najmä omega-3. A hlavne – hladovka, prísny pôst by nemali trvať dlho, ak, tak jeden deň a ďalší deň by mala nasledovať realimentácia,“ dodáva lekár.
Pre koho pôst/hladovka nie je vhodná:
- pre deti – ich fyzický rast a vývoj všetkých vnútorných systémov vyžaduje plnohodnotnú výživu bez extrémnych výkyvov,
- pre starších ľudí – prítomné chronické ochorenia by sa mohli skomplikovať,
- v čase ochorenia a rekonvalescencie – organizmus je oslabený a zraniteľný,
- pri niektorých ochoreniach – srdcovo-cievne, hypertenzia, nízky tlak, diabetes, endokrinné, nádorové, psychiatrické ochorenia,
- pri nízkej telesnej hmotnosti.
Typ a trvanie pôstu je podľa MUDr. Béderovej vždy potrebné konzultovať s lekárom, ktorý na základe aktuálneho zdravotného stavu kvalifikovane posúdi, či je pôst pre vás vhodný.
