Často sa stretávame s odporúčaniami piť denne veľa tekutín. Základné pravidlo však znie: nič netreba preháňať, ani príjem tekutín. Vo všeobecnosti sa zvykne odporúčať aspoň 1,5 l tekutín (najlepšie čistá voda), presnejšie si priemerné množstvo tekutín vyrátate podľa vzorca: 20 ml tekutín/1 kg hmotnosti, avšak je to všeobecné odporúčanie, pretože aj množstvo tekutín, ktoré máme za deň prijať, závisí od viacerých faktorov.
Zohľadniť treba vek, hmotnosť človeka, ale napríklad aj druh činnosti, ktorú vykonáva (pri zvýšenej fyzickej námahe je potreba tekutín vyššia) a, samozrejme, do úvahy treba brať aj ochorenia, ktorými konkrétny človek trpí.
Nielen strava, ale aj tekutiny
Podobne ako je pri obličkových ochoreniach vysoko idividuálna diéta, individuálne upraviť treba aj množstvo prijatých tekutín.
Ako upozorňuje doc. MUDr. Martin Demeš, PhD., MPH, hlavný odborník MZ SR pre nefrológiu, diétu pri obličkových ochoreniach ovplyvňuje viacero faktorov, najmä nutričný stav pacienta, etiológia základného ochorenia, druh ochorenia obličiek (chronické obličkové ochorenie, infekcie, pyelonefritída, močové kamene a pod.), stupeň chronického obličkového ochorenia a tiež špecifiká rôznych prodružených ochorení, napríklad cukrovky, obezity, srdcovo-cievnych ochorení a pod.
Aj príjem tekutín je u pacienta s obličkovými ochoreniami potrebné konzultovať s odborníkmi a nastaviť podľa jeho aktuálneho zdravotného stavu a individuálnych potrieb.
Pitný režim na mieru
Tak ako nedostatok tekutín môže podporiť negatívny rozvoj ochorenia obličiek – napríklad v prípade obličkových kameňov alebo vysokej hladiny kyseliny močovej, na druhej strane napríklad dialyzovaným pacientom ale napríklad aj pacientom so zlyhávajúcim srdcom môže veľmi uškodiť nadmerný príjem tekutín.
V prípade zlyhávania obličiek je takisto potrebné prísnejšie strážiť príjem tekutín. Ak obličky ešte čiastočne fungujú a pacient ešte močí, môže denne prijať taký objem tekutín, ktorý sa rovná objemu moču za 24 hodín plus asi 600 ml, ktoré človek vylúči inak ako močom, a to napríklad dýchaním, stolicou, cez pokožku.
Ak už pacient vôbec nemočí, musí obmedziť príjem tekutín na také množstvo, ktoré dokáže vylúčiť inak ako močom, čo predstavuje asi 500 – 600 ml denne. Ak by pacient prijímal viac tekutín, ako môže vylúčiť, prebytočná voda by sa hromadila v tele, a to napríklad v pľúcach, v brušnej dutine. Dôsledkom sú potom opuchy, dýchacie, tráviace a pohybové ťažkosti, vyoký tlak krvi až zlyhanie srdca.
