Máj je čas, keď sa na pultoch po zime objaví prvá čerstvá, teda májová bryndza. Podľa fajnšmekrov je to tá najlepšia. A hoci niektorí odborníci dnes mliečne výrobky neodporúčajú, iní hovoria o bryndzi len v superlatívoch ako o zdroji toho najkvalitnejšieho, čo ľudský organizmus potrebuje. Ak ste fanúšikmi bryndze, môžete máj s čistým svedomím nazvať aj mesiacom zdravých bryndzových halušiek.
Na Slovensku sa začala bryndza po domácky vyrábať asi od 15. storočia a v 18. storočí vznikli vo viacerých mestách bryndziarske manufaktúry. Zvolenský bryndziar Teodor Wallo upravil výrobný postup bryndze tak, že namiesto soli pridal do bryndze špeciálne pripravený soľný roztok. Keď pomlel syr s týmto roztokom, podarilo sa mu po nekonečných pokusoch vyrobiť bryndzu tak, ako ju poznáme dnes, mäkkú a mazľavú.
Aj sa z nej chudne!
Pravá bryndza je vyrobená z čistého nepasterizovaného a nehomogenizovaného mlieka, vysvetľuje lekárka Alžbeta Béderová z Poradne zdravia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.
„Zaraďujeme ju preto medzi takzvané probiotické funkčné potraviny. Bryndza je bohatým zdrojom kvalitných bielkovín, minerálov, hlavne vápnika, fosforu a draslíka, vitamínov a množstva užitočných mikroorganizmov. Bryndzi často vyčítajú, že obsahuje veľa tuku a cholesterolu. Treba však povedať, že ovčí tuk má v sebe hlavne mastné kyseliny s krátkym a stredne dlhým reťazcom, ktoré nie sú rizikové z hľadiska zvyšovania hladiny cholesterolu v krvi a možných srdcovo-cievnych problémov. Mastné kyseliny s krátkym a stredne dlhým reťazcom slúžia ako rýchly zdroj energie pre rôzne telesné orgány. V priebehu zrenia bryndze činnosťou niektorých mliečnych baktérií vznikajú konjugované izoméry esenciálnej kyseliny linoleovej. Dnes známej ako CLA, ktorá tvorí dôležitú zložku potravinových doplnkov podporujúcich chudnutie,“ hovorí Béderová.
Predchádza hnačke
Bryndza vyrobená z nepasterizovaného ovčieho mlieka obsahuje viac ako 25 druhov probiotických živých kultúr. Alžbeta Béderová opisuje, že mliečne baktérie spracovávajú ovčie bielkoviny napríklad na biopeptidy, ktoré spolupôsobia na znižovanie krvného tlaku, znižujú cholesterol a majú imunostimulačné účinky.
„Ich pôsobením sa posilní imunitný systém, optimalizuje sa aktivita čriev v zmysle prevencie hnačkovitých stavov, ale tiež úpravy zápchy, ktorá je významným rizikovým faktorom rakoviny hrubého čreva. Probiotiká znižujú hladinu cholesterolu v sére, čím sa uplatňujú aj v prevencii srdcovo-cievnych ochorení a odporúčajú sa tiež ľuďom trpiacim na laktózovú intoleranciu. Probiotiká pomáhajú pri zápalových ochoreniach žalúdka a čriev - ulcerózna colitída, Crohnova choroba, rotavírusové infekcie, kandidózy čiže kvasinkové ochorenia. Pri antibiotickej liečbe sa využívajú na obnovu črevnej mikroflóry.“ Podľa odborníčky sú účinné aj v prevencii alergií.
Prečo je dobrá práve májová bryndza? Ovečky sa vtedy pasú na čerstvej jarnej šťavnatej tráve, čo sa prejaví lahodnou chuťou a vôňou.
„Zimná bryndza je v porovnaní s letnou slanšia, pretože na konzerváciu syrov sa používa soľ. Spektrum mastných kyselín závisí od dostatku vlahy. Vyšší je napríklad obsah konjugovanej kyseliny linolovej s pozitívnym efektom,“ vraví lekárka. Nepasterizovaná bryndza podľa lekárky nie je vhodná pre malé deti so slabšou imunitou, ostatné vekové kategórie si ju však môžu dopriať, pretože má mnoho benefitov.
Zdravá je nepasterizovaná
Bryndza vyrobená z nepasterizovaného mlieka má oveľa širšie spektrum mikroorganizmov pochádzajúcich z ovčieho mlieka, ktoré sú zdraviu prospešné. Prevládajú laktokoky, streptokoky a laktobacily.
Priaznivé účinky bryndze na ľudský organizmus potvrdil svojimi výskumami aj mikrobiológ profesor Libor Ebringer z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Poľa neho enterokoky a tiež ďalšie probiotické mikroorganizmy produkujú počas zrenia syra prirodzené antibiotiká – bakteriocíny.
Spolu s metabolitmi mliečneho kvasenia sa podieľajú na potlačení tých baktérií, ktoré by mohli byť potenciálne škodlivé, čo nahrádza potrebu pasterizácie. Preto sa vraj pravej, nepasterizovanej bryndze nemusíme báť.
Prečo je bryndza skvelá
- Má vysoký obsah vápnika,
- obsahuje mliečne baktérie, ktoré udržiavajú v dobrom stave črevnú mikroflóru,
- je účinná proti civilizačným ochoreniam, ako sú atopický exém, alergická nádcha, astma, cukrovka, roztrúsená skleróza,
- mliečne baktérie chránia pred onkologickými ochoreniami a osteoporózou, keďže zlepšujú vstrebávanie vápnika,
- mnohé mliečne baktérie v bryndzi sa používajú ako probiotiká a slúžia ako liečivá na zápalové a črevné ochorenia,
- termizovaná, teda tepelne upravená bryndza neobsahuje pôvodné živé mliečne baktérie a stráca to najcennejšie, teda svoj probiotický charakter.
Z čoho sa skladá
Výrobou bryndze je známy najmä Liptov. Liptovská bryndza sa vyrába len v horských a podhorských oblastiach v čase laktácie oviec. Tvorí ju 50 percent sušiny a 50 percent tuku v sušine. Letná bryndza obsahuje aj kravský mliekarenský syr, je v nej 46 percent sušiny, ktorá obsahuje 40 percent tuku.
Zimná bryndza pozostáva zo skladovaného ovčieho syra a čerstvého mliekarenského kravského syra, pričom obsahuje 46 percent sušiny a v nej je 50 percent tuku. Podľa nášho potravinového kódexu musí mať výrobok označovaný ako bryndza minimálne 50 percent ovčieho syra.
