SME
Pondelok, 20. september, 2021 | Meniny má Ľuboslav(a)KrížovkyKrížovky

V dobrom aj v zlom, v zdraví aj v chorobe...

Vstup do manželstva je závažný životný krok a okrem poznania mnohých okolností – osobnostných charakteristík, zdravotného stavu, sociálneho postavenia – by pred uzatvorením manželstva mali mladí ľudia poznať aj genetické dedičstvo, ktoré si prinášajú do v

(Zdroj: Fotolia)

zťahu po svojich predkoch.

Prečo je to dôležité? Odpovedá MUDr. Edita Halásová z Centra lekárskej genetiky v Bratislave.

Zaujíma mladých ľudí okrem zdravotného stavu aj genetická informácia, ktorú si navzájom prinášajú do manželstva?

Je naozaj dôležité, aby mladí ľudia pred plánovaním rodičovstva dokonale poznali svoj zdravotný stav, pretože genetické dedičstvo je do veľkej miery zodpovedné za kvalitu budúceho potomstva. Zákony dedičnosti sú neúprosné a niektoré choroby sa v rodine dedia z pokolenia na pokolenie. Dosť často sa stretávame s tým, že pri plánovaní rodiny si chcú dať páry urobiť kompletné genetické vyšetrenie. Také vyšetrenie však neexistuje, pretože genetické vyšetrenie sa vždy robí cielene na konkrétnu chorobu.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako prebieha genetické vyšetrenie?

Mladé páry ku nám prichádzajú so zdravotnou dokumentáciou zväčša na odporučenie lekárov. Špecialisti ich posielajú vtedy, ak sa v rodine vyskytuje genetická choroba. V tomto prípade hradí vyšetrenie zdravotná poisťovňa. Ak prichádzajú na vlastnú žiadosť ide o hradenú službu. Na začiatku zisťujeme ich zdravotný stav a robíme rodokmeň oboch rodín tri-štyri generácie dozadu. Ak sú výsledky vyšetrení negatívne, konštatujeme, že majú len všeobecné populačné riziko výskytu genetických chorôb – 0,8 % chromozómových anomálií a 2,5 % vývojových chýb.

Ak sa v rodine vyskytuje genetické ochorenie chcú budúci rodičia vedieť prognózy?

Budúci rodičia sa veľmi konkrétne zaujímajú o riziko pre svoje potomstvo. V prípadoch autozómovo dominantných chorôb, pri ktorých je jeden z rodičov nositeľom patogénneho génu pri ľahších formách ako napr. šiesty prst, rodičia pravdepodobnosť výskytu vývojovej chyby akceptujú ľahšie. Horšie je to pri závažných deformitách, keď napríklad chýba časť rúk alebo ak ide o iné závažné ochorenie. Vtedy robia rodičia všetko preto, aby sa ešte pred alebo počas tehotenstva zistilo, či dieťa bude alebo nebude mať toto ochorenie. Podstupujú rôzne prenatálne cytogenetické, molekulárne, ultrazvukové vyšetrenia.

Skryť Vypnúť reklamu

Aké odpovede im na základe vyšetrení dokážete ponúknuť?

Pri genetickej konzultácii im vieme povedať, aká miera rizika ich čaká, genetickú prognózu vyjadrujeme v percentách. Napríklad pri autozómovo dominantne dedičných chorobách, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu 50 % rizikom, majú šancu 1:2, že sa im narodí zdravé dieťa. To znamená, že zo sto detí sa narodí 50 detí zdravých.

Ďalšie rozhodovanie je už na nich?

Ak zistíme genetické postihnutie plodu, je už na nich, či sa rozhodnú pokračovať v gravidite alebo z dôvodu genetickej indikácie využijú zákonný nárok na prerušenie gravidity v prípade ak ide o závažný, život ohrozujúci nález u plodu. Za závažné vývojové chyby sa považujú tie, ktoré ovplyvňujú normálny telesný alebo duševný vývoj.

Skryť Vypnúť reklamu

Aký je rebríček najčastejších genetických ochorení v našej populácii?

Z chromozómových anomálií je najčastejší Downov syndróm, z monogénových ochorení je najčastejšia cystická fibróza, ktorej výskyt je v našej populácii veľmi vysoký, a potom nasledujú rôzne vývojové chyby. Najčastejšie ide o srdcové chyby, rozštepové chyby miechy, mozgu, brušnej steny, rozštepy tváre, deformity končatín. Dedíme však aj rôzne psychiatrické ochorenia. Autozómovo dominantne dedičné s 50 % rizikom sú napríklad Hungtingtonova choroba alebo určité formy mániodepresívnej psychózy.

Čo by teda mali pred rozhodnutím o spoločnej ceste životom ľudia o sebe vedieť?

Mali by byť informovaní nielen o výskyte dedičných ochorení v rodine, ale aj o civilizačných ochoreniach. Dedíme totiž aj sklon k určitým chorobám. Napríklad sklon k zvýšenému krvnému tlaku a následne srdcovo-cievnym chorobám, mozgovým príhodám, ale genetika sa podpisuje aj na výskyte onkologických ochorení v rodine. K výskytu civilizačných ochorení v rodine však okrem genetickej predispozície v podstatnej miere prispievajú aj rizikové faktory životného štýlu.

Pokiaľ sme teda obaja zdraví a nemáme v rodine žiadne genetické ochorenie nemusíme sa ničoho obávať?

V takýchto prípadoch hrozí len spomínané všeobecne populačné riziko. Ale nesmieme byť príbuzní. V rámci prvého genetického vyšetrenia pátrame aj po príbuzenskom vzťahu, tzv. konsangvinite, pretože sa naozaj stretávame s prípadmi, keď sa do seba zaľúbia ľudia, ktorí o príbuzenskom vzťahu ani netušia. V takýchto prípadoch sa riziko vyjadruje koeficientom príbuznosti – u súrodencov je 1/2, u prvostupňových bratrancov 1/8, u druhostupňových 1/32. Tieto čísla vyjadrujú pravdepodobnosť výskytu autozómovo recesívnych a polygénne dedičných chorôb. Okrem príbuzenského vzťahu pátrame v rodokmeni aj po informáciách, či partneri nepochádzajú z rovnakej lokality.

Víťazí v rozhodovaní o spoločnej ceste aj rozum nad srdcom?

Genetické ochorenia sa nedajú ovplyvniť a zatiaľ ich vieme len diagnostikovať, nie liečiť. Lekári dokážu stanoviť ešte pred počatím podľa vyšetrení mieru rizika alebo v tehotnosti vyšetriť, či plod má konkrétne ochorenie. Ťažké životné rozhodnutie musia urobiť rodičia. A práve pri autozómovo recesívno-dedičných chorobách, keď sú prenášačmi chybného génu obaja budúci rodičia, ktorí sú inak zdraví, ale v spoločnej kombinácii majú 25 % riziko, že sa im narodí postihnuté dieťa sa stretávame ojedinele s prípadmi, že sa pár radšej rozíde, pretože s iným partnerom im takéto riziko nehrozí.

Rozlišujeme tri skupiny genetických chorôb

  • Chromozómové choroby – poruchy počtu alebo štruktúry chromozómov. Najznámejším zástupcom tejto skupiny genetických chorôb je Downov syndróm.
  • Monogónové choroby – sú výsledkom zmeny (mutácie) na jedinom géne. Do tejto skupiny patria choroby ako cystická fyibróza, mnohé neurologické a psychiatrické ochorenia, poruchy zrážanlivosti krvi, fenylketonúria a pod.
  • Multifaktoriálne dedičné choroby – ide o vývojové chyby, na vzniku ktorých sa podieľajú tak genetické, ako faktory vonkajšieho prostredia. Patria sem rozštepové chyby mozgu, miechy, razštepy pery, čeľuste, civilizačné choroby.
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi
  2. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  3. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  4. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  5. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  6. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  7. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  8. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  9. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  10. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  1. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  2. BLoKK: Z nevyužitých kancelárií v centre štýlové bývanie
  3. Aj panelák môže byť Smart
  4. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  5. Pri uzatváraní PZP už nedominuje január
  6. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  7. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  8. Vystúpte z radu, postavte si moderný dom podľa seba
  9. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  10. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 9 034
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 8 321
  3. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 5 207
  4. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 317
  5. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 503
  6. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 3 022
  7. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 853
  8. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 2 471
  9. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte 1 717
  10. Kanceláriám ešte neodzvonilo 1 586
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Novinárka Monika Tódová.

Písali o svedkovi Petrovi Tóthovi.


2 h
Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová

Trestné oznámenie podal Peter Tóth, ktorý sledoval novinárov pre Kočnera.


50m
Skryť Zatvoriť reklamu